Výsledok piatkového rokovania Koaličnej rady nedal na seba dlho čakať. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka v pondelok podal demisiu. Pritom premiér Mikuláš Dzurinda tento krok v Trenčianskych Tepliciach pred novinármi nechcel pripustiť. Hovorilo sa skôr o viacerých termínoch, najmä o 31. októbri, ktorým by chcela súčasná koaličná vláda uzavrieť hodnotenie svojho ročného fungovania.
Pri takýchto výročiach často nebývajú dôvody na kritický pohľad do zrkadla, a práve preto sa nedá očakávať objektívny pohľad na doterajšiu činnosť prvej ponovembrovej vlády na Slovensku, zloženej z toľkých politických subjektov. Už táto skutočnosť pri jej konštituovaní musela zakódovať do jej rozhodovania váhavosť, ťažkopádnosť a z toho vyplývajúce kompromisy.
Totálna poprava
Pozitívom tohto kabinetu nepochybne je obnovenie fungovania demokratických princípov. Aj na Slovensku sa však vlády vnímajú väčšinou prostredníctvom negatívnych krokov, ktoré, žiaľ, v našom prípade posúvajú dôveryhodnosť dzurindovcov na úroveň ich predchodcov. Okrem reštriktívnych opatrení, ktoré tvrdo zasiahli široké vrstvy obyvateľstva, vláda predkladá najmä nedostatočnú komunikáciu medzi jej politickými subjektmi a zdedený fenomén mečiarizmu – klientelizmus. Ak k tomu pridáme pritesné osobné prepojenie medzi členmi vlády, máme pred sebou vari jej najväčšie balvany, ktoré jej bránia v rezolútnejšom rozhodovaní.
Na základe tohto poznania zákonite museli vyplávať na povrch rozpory medzi ľavicovo sa tváriacimi stranami, liberálmi a konzervatívno-pravicovo vyzerajúcimi subjektmi, ale aj vnútri najsilnejšieho zoskupenia – SDK, ktorá je koalíciou v koalícii. Celkovo sa to dá charakterizovať vetou, že súčasní vládcovia neboli na riadenie štátu pripravení a učia sa ho viesť za pochodu.
Na Slovensku iba pomaly dospievame k praktikám iných, a nielen európskych krajín (spomeňme odchod indického ministra dopravy po zrážke vlakov), keď členovia vlády odchádzajú už na základe podozrení. Prvou lastovičkou je Palacka. Ľudovítovi Černákovi a iným členom Dzurindovho kabinetu to zrejme ešte nehrozí. Iste, v takýchto vážnych rozhodnutiach treba zachovať chladnú hlavu, ibaže už spomínané osobné prepojenia budú prekážkou aj v ďalšom rozhodovaní o možných výmenách na vládnych postoch. Opäť použime príklad vyspelých demokracií, kde sa odchody ministrov i predsedov vlád nevnímajú tak tragicky ako na Slovensku. U nás sa to chápe ako totálna spoločenská poprava. Aj preto z kabinetu „nebol odídený“ minister spravodlivosti Ján Čarnogurský za to, že nehlasoval za programové vyhlásenie, ani minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, ktorý je ochotný postaviť sa na čelo nespokojných roľníkov proti vláde, a v podstate aspoň do začiatku jesene sa nič nestane ministrovi hospodárstva Ľudovítovi Černákovi za kauzu Nafta Gbely.
Hojdacie kreslo pod premiérom
Ak bude Dzurinda tvrdošijne trvať na odvolaní prezidenta Prezídia FNM Ľudovíta Kaníka (nominant DS) a jeho viceprezidenta Ladislava Sklenára (SDĽ) – a podľa výsledkov zasadania Koaličnej rady je v tejto veci neoblomný – nemusí to byť ešte jeho politická gilotína, rozhodne to však poriadne oslabí jeho pozíciu. Takže na jar môže nastať situácia, že napokon z vlády odíde práve jej súčasný predseda. Napokon už sa objavili úvahy, že by SDĽ bola ochotná vymeniť kreslo šéfa parlamentu za premiérsky post. Povedané s miernou škodoradosťou, líder SDK by mal konečne vážne uvažovať, čo so stranou, ktorá má už iba 132 členov. Ani táto skutočnosť mu nepridáva na autorite, pretože sa nemôže oprieť o silný politický subjekt, ktorým rozhádaná SDK rozhodne nie je.
Vývoj nepochybne bude akcelerovať k požiadavke, aby si SDK čo najrýchlejšie vyriešila vlastné problémy, pretože svojou nestabilitou najviac ohrozuje fungovanie koalície. Isteže je to pravda, lenže ani SDĽ nemôže s čistým svedomím hovoriť o pokojných vodách vo svojom rybníku. Ohlasovaný „kobercový“ rozhovor s Robertom Ficom môže odkryť jej vnútorné problémy donaha. Nepochybne by to postihlo aj jej zástupcov vo vláde, z ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou ako prvý odíde jej podpredseda Ľubomír Fogaš na Ústavný súd. A to bude až začiatkom budúceho roku. Berme to tak, že ani ostatné politické strany súčasnej koalície nebudú mať dovtedy záujem o rozsiahlejšie personálne výmeny vo vláde.
Autor je politický komentátor denníka Práca
