Dlho som netušil, prečo bratislavský magistrát vyhýbavo reaguje na žiadosť o prijatie účastníkov Cykloštafety 99, čo sa mali na trase Belehrad – Viedeň zastaviť 5. augusta aj v slovenskej metropole, ktorej štatút Mesto mieru dosiaľ nik nezrušil. Napokon som sa to dozvedel: hlavný organizátor podujatia je vraj extrémista, rozširuje plagáty, v ktorých štve proti Severoatlantickej aliancii. A to si predsa mestskí konšeli nemôžu dovoliť! Dokonca zakázali, aby mieroví aktivisti privítali bicyklistov z viacerých stredoeurópskych krajín na Primaciálnom námestí.
Peter Jahn z Tajova je hádam extrémistom v tom, že to, čo si umieni, aj uskutoční. Napr. v roku 1989 mierovú štafetu športovcov Paríž – Moskva, o päť rokov neskôr cyklistickú Mierovú misiu Washington – Banská Bystria. Dlhodobo propaguje ideály medzinárodného hnutia Bicyklom za mier, ktorého cieľom je „bez zbraní a násilia dosiahnuť, aby sa naša planéta stala miestom, kde láska, mier, priateľstvo a tolerancia umožnia žiť vo vzájomnej zhode všetkým ľuďom“. Sú to zrejme priveľmi idealistické predstavy pre dnešný cynický svet. Na plagátikoch, ktoré tak vystrašili magistrát, nenájdete zmienku o NATO. Iba žiadajú zastaviť nálety na Juhosláviu, mierové riešenie problémov na Balkáne, vysvetlenie, prečo sa nájdu financie na bomby, ale na pomoc v nešťastí už nie. Ak sú toto extrémistické názory, potom máme extrémistov aj vo vláde. Veď podaktorí nesúhlasili s preletmi bojových lietadiel nad Slovenskom. Vrátane ministra Jána Čarnogurského, ktorý ako jediný oficiálny činiteľ bicyklistom v liste poprial šťastnú jazdu. Tak čo, zavrieme ho? A čo urobíme s extrémistickou väčšinou občanov, ktorým sa nevidela šťastná taktika aliancie voči Juhoslávii. To, že sa pomery na Balkáne netreba vidieť čierno-bielo, svedčí súčasná situácia. Ukazuje sa, že podaktorí kosovskí Albánci tak ako Miloševičovi hrdlorezi nie sú holubičí, pre zmenu vraždení a zo starej vlasti vyháňaní sú Srbi.
Ak hovoríme o extrémizme v našich zemepisných šírkach, skôr sa to hodí na tých, čo sa nedávno klaňali jednému božstvu a teraz sa radikálne zmenili a poklonkujú servilne iným. K účastníkom Cykloštafety sa však na Slovensku tak macošsky ako bratislavskí otcovia mesta postavili iba v Nových Zámkoch. Inde, či už vo Veľkom Krtíši, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Leviciach, Kolárove a v rade obcí na Žitnom ostrove ich prijímali primátori, starostovia, ľudia na bicykloch sa k nim spontánne pridávali na jednotlivých etapách. Peletón prešiel do Rakúska, aby sa vo Viedni zúčastnili na spomienkovom zhromaždení pri príležitosti 54. výročia zhodenia atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki. Tam nemenia postoje k nezmyselnému zneužívaniu sily zbraní ako chameleón farbu. Prinajmenšom dokážu o tom diskutovať.
