Aj ten najnevšímavejší človek si musí všimnúť, že sa za posledné desaťročie u nás postavilo bytoviek ako šafranu. Zato nových budov bánk a poisťovní vyrástlo ako húb po daždi. V každom okresnom meste už máme viac odbočiek peňažných ústavov, ako by sme ich dokázali spočítať na prstoch oboch rúk. Má to síce výhodu – aspoň tak ktosi získa zamestnanie, dokonca nám zachraňujú výšku priemerného príjmu. To však neprekáža, aby aj pred niektorými z nich nestáli dlhočizné rady pri hroziacich kolapsoch, ako to bolo vo väčšej miere v susednom Česku. To asi preto sľúbený „nadodvod“ z NBS do štátnej pokladne nejde najmä do podvyživeného zdravotníctva či školstva, ale na pretransformovanie bankového sektoru. Čo na tom, že ministerka financií z nich sľúbila svojmu ľavicovo zmýšľajúcemu kolegovi, stojacemu na čele rezortu školstva, podstatne výdatnejšiu peňažnú injekciu. Rovnako čaká ako na spásu božiu aj šéf zdravotníctva. Súčasná vláda nám predsa dopredu povedala, že bude treba uťahovať opasky – nielen pokiaľ ide o stravu, využívanie tepla, vody či dopravy. Je pravda, že nám nič nehovorila o zákaze vracať sa k zvykom našich skromných starých rodičov. Takže sa nesťažujme. Zatiaľ iba nedostať viaceré lieky, občas nám štrajkujú lekári či lekárnici. Ale ešte nám matky nepovíjajú ratolesti na roliach, ešte nechodia deti do školy bosky. Ešte nie sú hladné ako Čenkovej deti na 23. strane, ešte sa hromadne nechodia hrabať v odpadoch z reštaurácií. Ale keby ich núdza veľmi pritlačila, nemajú najhoršie vyhliadky. Tých novodobých palácov už máme dosť. A miliarda na reštrukturalizáciu im ešte pomôže. Bude možno viac odrobiniek pre chudobu.
Autorka je novinárka
