Preklad názvu najnovšieho nemeckého filmu v slovenskej kinodistribúcii veľmi minimalisticky, no o to presnejšie vystihuje, o čo v tomto sviežom dielku „beží“. „Beží“ o život. V prenesenom zmysle slova, ale aj doslovne.
Dej je jednoduchý: Lolin priateľ Manni pracuje ako kuriér pre pochybného priekupníka s autami. Zápletkou je jeho tragikomická cesta metrom – strata stotisíc mariek, ktoré ak do 20 minút nezoženie, je z neho „Dead man“ (mŕtvy muž). Zavolá samozrejme Lole, ktorá ho miluje najviac na svete a sľúbi mu, že niečo vymyslí. Zhodou okolností jej ocko pracuje v banke a tak beží za ním, aby jej pomohol. Ocko na ňu kašle, má dosť vlastných problémov a Lola je z jeho reakcií patrične frustrovaná. Vynájde sa však a spolu s Mannim peniaze predsa len získajú a …koniec sa nekoná. Teda vlastne koná, len každý raz iný. Finta a zaujímavosť spočíva v tom, že tento istý dej sa nám predstavuje tri razy – vždy v minimálne (no predsa akurátne) zmenenej podobe, s rôznymi prejavmi Lolinej zúfalosti a odhodlania a s absolútne rôznymi závermi. Od tragického až po postmoderný happy end. Popritom množstvo flashbackov o živote postáv, náhodných okoloidúcich či príbuzných, premyslene vtipné napĺňanie ich osudov.
Herecké výkony sú naozaj hodné ocenenia. Moritz Bleibtreu, ktorého bolo možno vzhliadnuť vo filme Klopanie na nebeskú bránu, bol ako Manni civilný a fajn. Ale najúžasnejšia bola predsa len Lola. Tri razy bežať dvadsať minút tak šialeným tempom, to by zložilo aj športovca, nie to červenovlasú punkáčku. Franka Potenteová je považovaná za jednu z najväčších hereckých nádejí nového nemeckého filmu. Franka ako filmová Lola: bežala, prosila, násilím si brala, kričala, plakala, tešila sa – akoby jej šlo naozaj o život. Psychologická drobnokresba postavy je niečo, o čom sa v tomto filme nedá priveľa rozprávať, ale napriek tomu je dobré, že si človek uvedomí, že tá istá osoba môže v tej istej situácii reagovať a konať rôzne. V rámci jej maratónu v nás môžu zarezonovať otázky osudovej lásky, generačného nepochopenia, krízy stredného veku a konzumnej spoločnosti.
Režisér a scenárista v jednej osobe Tom Tykwer vytvoril zaujímavý a vtipný film s množstvom prekvapivých nápadov, ktoré potešia, aj pobavia. Kamera je dynamická, využíva veľa pohľadov na tú istú situáciu a spolu s rapid montážou na hudbu vytvára novú klipovitú filmovú estetiku. Divák ju buď prijme, alebo ho bude rozčuľovať. Nechcem byť predpojatá a netaktná, ale myslím, že to záleží na veku. Mládež zvyknutá na vysielanie hudobnej stanice MTV sa poteší aj výbornému výberu pesničiek. Je síce netypické, aby hudba, s výnimkou naozaj krátkych pasáží, kde funkciu rytmizujúceho prvku preberá zvuk prudko rozbúchaného srdca, hrala počas celého filmu, v tomto prípade však zapadá do celkovej klipovosti filmu, ktorý sa stal kultovým ešte pred svojou oficiálnou premiérou.
Lola beží o život, divák jej drží palce a v duchu originálneho nemeckého názvu ju možno aj povzbudzuje – Run Lola Run (bež, Lola, bež).
Život ponúka nekonečné množstvo variácií, no prezentovaný fatalizmus vo filme hovorí o tom, že my si svoj osud naozaj nevyberáme. Je vecou náhody, ako sa všetko nakoniec skončí. Lola mala pri svojom behu o život tri pokusy … Ktovie, koľko ich máme my. n
Autorka je študentka filmovej réžie na VŠMU
Lola beží o život (Lola rennt) Réžia a scenár: Tom Tykwer Hrajú: Franka Potenteová, Moritz Bleibtreu, Herbert Knaup, Nina Petriová
