Keď pred mesiacom jordánska polícia uskutočnila v hlavnom meste Ammáne raziu v tamojšom sídle palesínskeho hnutia islamského odporu Hamas na základe zatykača na štyroch vedúcich predstaviteľov hnutia, nepodarilo sa jej zadržať žiadneho z nich. Člen politického výboru Hamasu Músa Abú Marzúk bol v tom čase spolu s Chálidom Mešalom a Ibráhímom Ghošom v Iráne, ktorý hnutie Hamas všestranne podporuje. Radikálni lídri vtedy vyhlásili, že sa napriek vydaným zatykačom vrátia do Jordánska, pretože veria v „spravodlivosť svojej veci“. Svoj sľub splnili a pred niekoľkými dňami pristálo lietadlo s nimi na ammánskom letisku, kde ich podľa očakávania zadržali jordánske bezpečnostné zložky.
Abú Marzúka, ktorý ako jediný z trojice nie je jordánskym občanom, z kráľovstva veľmi rýchlo vyhostili a zvyšných dvoch lídrov postavia v Jordánsku pred súd na základe viacerých obvinení, vrátane z členstva v zakázanej skupine. Hamas totiž v roku 1991 uzavrel s vtedajšou jordánskou vládou dohodu, na základe ktorej môže vyvíjať v Jordánsku politickú činnosť pod podmienkou, že nebude teritórium hášimovského kráľovstva využívať ako základňu na podnikanie útokov voči Izraelu a nebude zasahovať do jeho vnútorných záleitostí. Jordánska vláda však tvrdí, že Hamas porušuje dohody a prekračuje tak svoj mandát.
Radikáli medzi radikálmi
Duchovný vodca Hamasu šejk Ahmad Jásín odsúdil zadržanie lídrov hnutia a vyhlásil, že Hamas sa snaží o mierové vyriešenie tohto problému. Násilie je podľa neho namierené len na nepriateľa, ktorý „okupuje našu krajinu a môže byť odstránený len násilím“. Práve fenomén násilia, ktorý komplikuje mierové riešenie blízkovýchodných problémov, sprevádza činnosť hnutia od jeho vzniku a podkopáva aj v súčasnosti dôveryhodnosť Palestínčanmi deklarovaného snaženia o urovnanie vzťahov s Izraelom. Od podpísania palestínsko-izraelskej mierovej dohody z Oslo v roku 1993 zavraždil Hamas niekoľko desiatok Izraelčanov a vo vraždení pokračuje aj v súčasnosti.
V spomínanom roku 1993 vytvorili radikálne palestínske skupiny (Hamas, Džihád, atď.) alianciu presadzujúcu tzv. Palestínsku chartu, ktorá odmieta právo Izraela na existenciu. Predstavitelia aliancie sa naposledy stretli v druhej polovici júla a krátko po tomto stretnutí už ozbrojené krídlo Hamasu – Izeddín al-Kassám na letákoch oznámilo, že obnoví teroristické útoky na veľké mestá Izraela a nepoľaví v džiháde (svätej vojne) bez ohľadu na obete. Títo radikáli medzi radikálmi nebudú zrejme ochotní vzdať sa násilia a nebudú prístupní ani ponukám na dialóg, ktorý by mohol pohnúť mierový proces vpred. Izeddín al-Kassám však už má čím ďalej obmedzenejšie pole pre svoju aktivitu, keďže proti tomuto krídlu už nestojí len izraelská armáda a americká výzvedná služba, ale v súvislosti s postupom mierového procesu a klauzulami jeho dohôd aj palestínska polícia.
Náznaky realizmu?
Zatiaľčo už spomínaná aliancia združujúca osem radikálnych frakcií odmieta akýkoľvek dialóg s Jásirom Arafatom, ktorého označuje za zradcu, predsa sú v Hamase sily, ktoré by za určitých podmienok dokázali spolupracovať pri nachádzaní konsenzu. V hnutí jednoznačne existujú vnútorné rozpory, ktoré sa vlani v marci prejavili v prípade smrti hlavného pyrotechnika Hamasu Muhíaddína Šarífa pri výbuchu auta. Palestínska polícia z jeho vraždy obvinila a zatkla vodcu militantného krídla v hnutí Imáda Avadalláha, ktorému sa však z palestínskej väznice podarilo ujsť. Na slobode je aj Imádov brat Adál, ktorý zrejme stojí za niekoľkými bombovými útokmi v Jeruzaleme.
Pozitívny signál o prítomnosti realistického prúdu v hnutí Hamas predstavuje jeho vyhlásenie z apríla, podľa ktorého je hnutie po vytvorení „nie imaginárneho“ palestínskeho štátu ochotné pretransformovať sa na politickú stranu a uchádzať sa o zastúpenie vo vláde. Na aprílovom zasadaní Palestínskej ústrednej rady (miniparlamentu OOP) sa v tejto súvislosti zúčastnil ako prvý predstaviteľ Hamasu jeho zakladateľ šejk Ahmad Jásín. Jeho vzťahy s Arafatom však zostávajú naďalej napäté, keďže šéf OOP dával pokyny na uväznenie členov Hamasu po samovražedných útokoch militantných aktivistov hnutia a vlani v októbri po jednom samovražednom bombovom útoku na izraelské deti dokonca uvalil na Jásína niekoľkotýždňové domáce väzenie za to, že vyzýval na pokračovanie násilia proti Izraelčanom. Jásín aj v súčasnosti odmieta akýkoľvek zmier so židovským štátom.
Odpor proti okupácii
Pred izraelskými voľbami v roku 1996 zaznamenali izraelské mestá sériu samovražedných útokov Hamasu, ktoré podľa odborníkov prispeli k vtedajšiemu víťazstvu zástancov tvrdej línie Benjamina Netanjahua. Pred tohtoročnými májoými parlamentnými voľbami v Izraeli odhalila palestínska polícia nový iránsky plán na ovplyvnenie priebehu volieb útokmi hnutia Hamas na Izrael. Na prípravu realizácie plánu Teherán údajne vyčlenil 130 miliónov dolárov. Aktivita palestínskej polície, ktorá našla dôkazy o financovaní a príprave akcií pri zatýkaní členov Izeddín al-Kassámu, zabránila deštrukčným plánom hamasovských radikálov a zrejme tiež možnému víťazstvu Netanjahua a pravicových zoskupení.
Aj dnes predstavitelia Hamasu odmietajú „paktovanie s Barakom“ a varujú Arabov pred nádejami, že nový izraelský premiér dosiahne pokrok v mierovom procese. Šejk Jásín nedávno zdôraznil, že Hamas bude pokračovať v odpore proti osídľovacím aktivitám a izraelskej okupácii Západného brehu Jordánu a pásma Gazy. Na zatknutie prívržencov Hamasu v Jordánsku pred mesiacom radikáli z Izaddín al-Kassám odpovedali vraždou dvoch izraelských študentov a prisľúbili sériu útokov proti židovským cieľom ak dôjde k zásahu proti politickým predstaviteľom hnutia. Akákoľvek teroristická odpoveď (napr. na nedávne zatknutie vodcov Hamasu v Jordánsku) by však bola evidentne kontraproduktívnym krokom, ktorý by viedol len k možnému predĺženiu okupácie arabských území a oddialeniu mierového procesu.
Autor je šéfredaktor časopisu Expo journal
