Súčasná koncepcia reformy rezortu obrany je v ponovem brovej histórii piatou. Prvý hlboký zásah do armádneho mechanizmu súvisel s dôsledkami novembra 1989, druhý s rozdelením Československa.
Tretí pokus o reformu pripravilo ministerstvo pod vedením Pavla Kanisa v roku 1994. Aj sa začal realizovať, no v rokoch 1996 až 1997 zamrzol. Nadviazať naň mal tzv. integrovaný program, ten však pre koaličné trenice v tretej Mečiarovej vláde ani len neprerokovali. Piaty reformný zámer má na rozdiel od dvoch predchádzajúcich výraznejšiu možnosť na úspech, lebo bol správne načasovaný. Veľké koncepčné zásahy majú šancu sa presadiť iba v prvom roku vládnutia. Ďalší faktor, ktorý robí z reformy vážnu vec, leží v cieli našej zahraničnej politiky – vstúpiť v čo najkratšom čase do NATO. To bez hlbokých a rýchlych zmien v ozbrojených silách nejde, pretože predpokladané vojenské kritériá na vstup dnes nespĺňame ani zďaleka.
Dokument pred poslancami
Poslanci po ročnej príprave dostali na stoly dokument, ktorý by mal byť „manuálom“ na ceste k malej, ale dobre vycvičenej a primerane vyzbrojenej armáde. Cieľom je zvýšiť bezpečnosť štátu na úroveň menších štátov severoatlantického priestoru. Štruktúra síl a prostriedkov Armády SR a ich rozmiestnenie dnes totiž potrebám štátu nezodpovedá. Stále prežíva dedičstvo „tretinového modelu“ delenia bývalej federálnej armády, ktorá – keďže nepriateľ bol pred 10 rokmi za západnou hranicou – bola vybudovaná asymetricky. Dokument reaguje aj na zmeny vo vojenstve ako takom. Po páde železnej opony sa zmenili bezpečnostné riziká. Pravdepodobnosť vzniku globálneho či kontinentálneho vojenského konfliktu je dnes veľmi nízka, naopak pretrváva možnosť vzniku regionálnych kríz, etnických konfliktov, prírodných a humanitných katastrof či akcií medzinárodného terorizmu.
U nás dlhodobo narastá rozpor medzi potrebami rezortu obrany a vyčleňovanými zdrojmi. Napriek vysokej dôveryhodnosti je tento rezort podľa štátnych rozpočtov čoraz menšou prioritou slovenských vlád. Zakorenila sa predstava, že armádu možno udržať v akejsi nízkej prevádzkovej teplote, že v zásade stačí vycvičiť jednu-dve jednotky na predvádzanie sa v zahraničí. Pozorovatelia NATO však nie sú padnutí na hlavu a ich zdvorilé diplomatické vyjadrenia nemožno vždy brať vážne. Podstatné je, že SR podľa všetkých politických deklarácií od roku 1993 smeruje do Severoatlantickej aliancie. Schopnosť zapojiť sa do jej fungovania si však vyžaduje prispôsobenie organizačných štruktúr armády. Návrh reformy na to všetko reaguje. Už 1. januára 2000 dôjde k integrácii generálneho štábu, dosiaľ sídliaceho v Trenčíne, do organizačných „pavúkov“ ministerstva. Základnú štruktúru ASR budú tvoriť pozemné a vzdušné sily. V rámci toho sa vojsko rozčlení podľa tzv. operačného použitia na tri druhy síl: sily okamžitej reakcie, sily rýchlej reakcie a hlavné obranné sily. Hlbokým zásahom sa nevyhnú ani ostatné štruktúry rezortu – školy, výskum, zdravotníctvo, štátne podniky, vojenské správy.
Myslíme to s NATO vážne?
Skoncuje sa s udržiavaním množstva málo efektívnej výzbroje a techniky. V dôsledku toho sa zníži počet vojenských skladov a objektov. Z výzbroje sa vyradia tanky T-55 AM2 a lietadlá SU-22 a SU-25, zredukuje sa počet obrnených vozidiel a delostreleckých systémov. Financie získané za ich odpredaj sa investujú do systému velenia a riadenia, na modernizáciu tankov T-72. Znížia sa počty ostatnej techniky a munície, počet leteckých základní. Postupne sa obmení letecký park, stíhačky MiG-21 nahradia nové viacúčelové podzvukové bojové lietadlá. Výrazne sa zredukujú počty vojakov a zamestnancov rezortu. Do roku 2002 bude mať ASR 30 000 vojakov, teda o 13 500 menej ako dnes. Koncepcia tak reaguje aj na trvalý medziročný pokles počtu mladých mužov schopných výkonu nástupu na základnú službu. Skráti sa dĺžka základnej vojenskej služby.
Pripravujú sa kľúčové dokumenty – ústavný zákon o bezpečnosti SR, zákon o obrane, o ozbrojených silách, pracuje sa na bezpečnostnej a obrannej stratégii. Momentálne však reforma naráža na problém peňazí. NATO považuje za minimum na ceste k integrácii do jej štruktúr vyčleňovať na obranu ročne aspoň 2 % HDP. Tohto roku to bolo na Slovensku už len 1,7 %. V Národnom programe prípravy na členstvo v NATO, odovzdanom začiatkom októbra v Bruseli, sme úmysel vyčleňovať na obranu ročne 2 % HDP deklarovali. Tiež sme v ňom pripomenuli záväzok z programového vyhlásenia vlády zvýšiť ročne výdavky na obranu o 0,1%. V návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok však ministerstvo financií prisúdilo obrane 12,5 mld Sk, čo predstavuje 1,37 % HDP! To by armádu odrovnalo, o podpore reformy ani nehovoriac.
Štát by mal povedať, či to s obranou štátu myslí vážne, alebo armádu jednoducho zruší. Mal by zvážiť, či je správne dostať obranu do problémov aj preto, že nie je schopný presadiť reformy v iných neefektívnych rezortoch. Štát by mal povedať, či to so začlenením do aliancie myslí vážne, alebo či dopustí už druhé nesplnenie kritérií pre vstup – tentoraz vojenských. Ministerka Brigita Schmögnerová by sa azda mohla vysloviť, či chápe súvislosť medzi skorým členstvom v NATO a stavom štátnych financií.
Autor je riaditeľ Tlačového a informačného strediska MO SR
