Že som sa ja dal nahovoriť na tú Stranu občianskeho porozumenia. Teraz tu sedím s týmto naším premiérom a tvárim sa, že si s ním rozumiem. Že vraj sa nemáme právo na seba hnevať. Toto som ja musel zo svojich úst vypustiť. Pritom by som ho najradšej tým Svätoplukovým prútom poriadne vyšibal, aby si ma už konečne všimol a začal brať vážne. Keby som bol tak americkým prezidentom, to by už bolo iné porozumenie. Hneď by si ma všetci začali vážiť a ctiť. Novinárov by som musel priam odháňať a premiér by sa chcel so mnou stretávať každý deň. A možno aj Vlado Mečiar by občas za mnou prišiel. Toľko by som mal hostí, že by mi ani tá drienkovica nevystačila a asi by som ju musel nechať páliť zo sliviek. A možno by mi stačilo byť rakúskym prezidentom. Moji Rakúšania mi rozumejú. A sídlo by som mal určite v Innsbrucku. No nič. Keď to tu skončíme, zájdem za svojím najlepším poradcom Jánom Bílekom a preberieme to spolu.
Mikuláš Dzurinda
Čo ja to tu vlastne robím? Že ja som na ten sprostý bicykel vôbec nasadol. Veď som sa chcel len trochu povoziť. Ale keď ten parný valec mi bol stále v pätách. Ako by mi bolo dobre teraz v pokoji vypravovať vlaky, mať peknú uniformu, stabilný príjem, i keď na druhej strane aj tam vraj teraz majú prepúšťať. Asi nakoniec bude lepšie byť tým premiérom. Uvidím kus sveta, niečo si našetrím na diétach, spoznám zaujímavých ľudí. Ako teraz nedávno toho Georgea Busha. Správny chlapík. Len keby si už konečne zapamätal, kde sa vlastne Slovensko nachádza. Stačilo by vedieť kontinent. Keď sa nad tým zamyslím, tak vlastne môžem byť rád, že ma vôbec prijal. Ani na koni nejazdím, ani nafta u nás na Slovensku nie je. Naftu Gbely som radšej nespomenul. A tak si tu teda sedím s naším prezidentom, ktorý sa na mňa hnevá, že s ním málo sedím, a je mi dobre. A budem tu, zdá sa, sedieť dovtedy, kým nezazvoní zvonec a môjmu volebnému obdobiu bude koniec.
Vyskočia preferencie SDĽ do výšky Pavla Koncoša?
Ľ. FOGAŠ: Počúvaj, Paľo. Už dlhší čas sa s tebou chcem porozprávať ako chlap s chlapom.
P. KONCOŠ: A o čom, Ľubo? Azda o ženách? Lebo ak áno, tak o tom by som radšej pomlčal. Veď vieš, čo som mal naposledy za problémy s tým obrábaním pôdy a žien?
Ľ. FOGAŠ: Nie, neboj sa, nebude to o ženách. Chcel by som s tebou hovoriť o tvojej výške.
P. KONCOŠ: A čo je s ňou? Bolí ťa azda krk, keď so mnou trochu dlhšie rozprávaš?
Ľ. FOGAŠ: Paľo, prosím ťa, nežartuj. Situácia je vážnejšia, ako si myslíme. Preferencie nám klesajú, napätie v strane stúpa, voľby sa blížia.
P. KONCOŠ: Aj žatva.
Ľ. FOGAŠ: Čo, žatva?
P. KONCOŠ: Vravím, že aj žatva sa blíži.
Ľ. FOGAŠ: No vidíš. Ty stále len na tých svojich poľnohospodárov myslíš. Treba myslieť aj na stranu.
P. KONCOŠ: No dobre. Tak už povedz, čo ťa ťaží na duši.
Ľ. FOGAŠ: Vieš, Paľo, nezdá sa mi férové, že ty, len preto, že si v strane najvyšší, by si mal byť lídrom vo voľbách. Myslím si, že by sa mala dať rovnocenná šanca vzrastom trošku menším, ale o to snaživejším a schopnejším ľuďom.
P. KONCOŠ: Myslíš Migašovi? Ale on sa už predsa verejne vzdal lídrovstva.
Ľ. FOGAŠ: No, nemyslel som priamo jeho, ale keď sa pozorne poobzeráš okolo seba, tak určite zbadáš jedného šikovného právnika.
P. KONCOŠ: Ale veď ja nepotrebujem právnika. Nejdem sa rozvádzať. Jáj, teraz mi to došlo. Ty máš na mysli seba. Ale jasné, že ja sa nebránim konkurencii. V basketbale by si proti mne nemal veľkú šancu, ale v politike, kde veľmi neplatia pravidlá, tam je možné naozaj všetko.
Ján Ľupták vyzýva Slovákov
Tri veci by som vám chcel povedať, vážení! Nie, nie, nekrúťte hneď svojím imperialistickým nosom nad Jánom Ľuptákom. Len pekne počúvajte, čo vám chcem v mene nás, robotníkov, povedať. Pýtate sa, že v mene koľkých to hovorím? Len sa vy nebojte. Dosť nás je. Keby ste chceli, môžem aj všetkých krstným menom vymenovať. Veď len počkajte, keď sa všetci na….., zoberieme kelne do rúk a otvoríme si pivo.
Ale, aby som nezabudol na tie tri veci.
Po prvé: Chybu, veľkú chybu ste urobili, že ste nás, robotníkov, takto vyhnali z parlamentu. Toľko sme sa pre vás nadreli a vy ste sa nám takto odvďačili. A čo ja teraz? Bez bavoráka, bez funkcie, bez sekretárky. To mám znovu začať materské škôlky murovať? A ja vášho Dzurindu!
Po druhé: Nemali ste dopustiť, aby bol Miki predseda vlády. Čo on už len z toho bicykla mohol uvidieť. Veď on nemá predstavu, čo ľud tejto krajiny potrebuje. Ešte tak dvojnásobné platy nasľubovať. To vie veľmi dobre. A čo Jano Ľupták sľúbil, to si aj splnil. Ja som spokojný. Aj manželka je spokojná, ba aj svokra. Taký som ja dobrý zať.
A nakoniec po tretie: Ľudia! Blížia sa pomaly voľby. Ešte raz dobre porozmýšľajte a dajte hlas nám, robotníkom. Nepočúvajte tých, čo sa nám smejú. To je len číra závisť. Myslíte si, že Piško by bol taká hviezda, keby nebolo mňa? Veď to ja som ho preslávil. Ja som mu vlastne písal scenáre. A ani korunu z toho nemám. Zase len my, robotníci, sme na to doplatili. Tak majte rozum, vážení, a voľte nás. Lebo, namôjdušu, vás všetkých hodíme do škarpy a pošleme dole Dunajom, smerom k Maďarom.
