V učebniciach zemepisu sa píše, že Monako má rozlohu 1,9 km2 a okolo 30 tisíc obyvateľov – medzi nimi 12 000 Francúzov, 5 000 Talianov a 700 Nemcov. Tých, ktorých (nielen) závistlivci nazývajú „feudálmi“, je zhruba jedna šestina a patria medzi nich obchodníci, dedičia veľkých majetkov, lekári, advokáti, krupieri či hviezdy ako Placido Domingo, Boris Becker a Claudia Schiffer. Vzhľadom na priveľký počet bánk a kasín by sa zdalo, že tento „malý raj na Zemi“ nemá problémy. Predsilvestrovská demonštrácia nezamestnaných mohla preto byť prekvapením pre tých, ktorí obyvateľov Monaka bez rozdielu považujú za doživotných boháčov, nie však pre vrcholných predstaviteľov tohto miništátu. Celkom 60 občanov požadovalo garantovanú minimálnu mzdu, ako aj zaistený prístup k bývaniu a vzdelaniu. Šesťdesiat ľudí je vskutku smiešne množstvo, veď u nás by sme za demonštrantov mohli vyhlásiť aj hromžiaci hlúčik ľudí márne čakajúcich na autobus hromadnej dopravy… V Monaku sa však štrajková situácia postupom času zlepšuje – pred piatimi rokmi protestovalo 3 000 nespokojencov proti poklesu výhod, ktoré im poskytovala zdravotná poisťovňa, pred tromi rokmi žiadalo 1000 pracujúcich pod záštitou Odborového zväzu Monaka knieža, aby im zaistil pracovné miesta a zabránil prepúšťaniu. Tohtoroční demonštranti sa dočkali odmeny doslova v kráľovskom štýle: šéf bezpečnosti a šéf vlády, niekoľkí ministri a predstavitelia poriadkových síl dbajúci o poriadok, ich pozvali na slávnostný obed do luxusnej reštaurácie. Dajte ľuďom chlieb a hry… Či sa dočkali splnenia svojich požiadaviek, nevedno. Avšak pozývať tých, ktorí sú nespokojní s pomermi v štáte do reštaurácie, sa zrejme dá len v Monaku. Iné vlády by podobné gesto stálo zrejme „nekresťanské peniaze“.
