Ešte nestačili doznieť posledné zvuky bujarých osláv príchodu nového tisícročia a už má človek opäť trpko v ústach, tentokrát však nie z príchodu, ale z opätovného odchodu ďalších slovenských občanov do zahraničia. Posledného decembra odletelo z košického letiska približne 60 Rómov, prevažne z juhovýchodného Slovenska, ktorí sa pravdepodobne rozhodli, že nový rok privítajú už vo fínskych Helsinkách. Fínsko zaviedlo Slovenskej republike vízovú povinnosť 6. júla 1999, pričom dôvodom pre jej zavedenie bolo práve masívne prisťahovalectvo slovenských Rómov. Vízová povinnosť bola k 6. novembru toho istého roka zrušená. Väčšina Rómov po zamietnutí udelenia azylu bola nútená vrátiť sa naspäť na Slovensko, a to či už na vlastné náklady, alebo lietadlami na tento účel poskytnutými slovenskou vládou. Mnohí z nás si určite pamätajú agresívne prejavy členov tejto navrátenej slovenskej menšiny na košickom letisku a vyhlásenia o ich opätovnom pokuse o emigráciu. Otvorenou otázkou zostáva, prečo si migrujúci Rómovia za termín svojho odchodu vybrali práve Silvester 1999? Bola to ich viera v magickosť prelomu tisícročí, či vypočítavá snaha prežiť vianočné sviatky v pokoji a v blahobyte na Slovensku a potom hor sa do sveta? Známym je len ten fakt, že letenky boli kupované v cestovných kanceláriách na poslednú chvíľu a pasy viacerých z nich boli vystavené len pred niekoľkými dňami. Aká sila a flexibilita (či ich patričné finančné ohodnotenie?) musela byť preukázaná, keď vo väčšine miest, okrem Bratislavy, vybavenie cestovného dokladu trvá aj niekoľko týždňov? Každému je známe, že oni „utekajúci“ Rómovia z dôvodov rasovej nenávisti a nedodržiavania základných ľudských práv nie sú chudobní a častokrát neschopní Rómovia žijúci v chatrčiach, ale ich dobre živení a určite nie finančným nedostatkom trpiaci súkmeňovci. Veď ako ináč by sa dala vysvetliť tá skutočnosť, že mnohí z nich už na trase Slovensko – Škandinávia leteli niekoľkokrát?
