Som vďačný redakcii týždenníka SLOVO za to, že umožňuje výmenu názorov aj medzi vládnucimi ľavicovými predákmi na jednej strane a pracujúcim človekom, ktorého záujmy vraj „v konečnom dôsledku sleduje SDĽ“, ako to vyslovil jej predseda Jozef Migaš v čísle 42/99. Som pracujúci človek, teraz dôchodca, aj mojimi rukami sa budovalo to národné bohatstvo, ktorého sa teraz zmocňujú ziskožravci. A neasistujú im pritom aj ľavicové strany? My, zbedačovaní dôchodcovia, nezamestnaní robotníci, mladí ľudia bez perspektívy sociálnych istôt by sme boli radšej, keby strana súdruha Migaša „sledovala“ naše záujmy, a to životné, nie až „v konečnom dôsledku“, ale teraz, kým ešte žijeme. Vyjadreniam pána Migaša som rozumel tak, že SDĽ vlastne len hamuje vo vláde „proces zmien“ akože v našom záujme. Bolo by to ale treba dokázať, či je to naozaj náš záujem a nielen záujem tých súdruhov či pánov, ktorí sa podieľajú na moci. Uvediem príklad o tom, aký záujem, na rozdiel od nás, takmer hladujúcich, mal vlani tesne pred voľbami podpredseda SDĽ, súdruh Peter Weiss: v rozhovore s týždenníkom (pravice?) Domino fórum na otázku o svojich záujmoch odpovedal bez akejkoľvek skromnosti či okúňania, že jeho záujmom by bolo, „aby som mal post ministra zahraničných vecí“. O toto tým pánom či súdruhom ide? O posty s vysokými platmi? Prosím, nepovažujte moje slová za dajakú demagógiu, takto nezmýšľam len ja, ale veľmi veľa niekdajších voličov SDĽ. Ak nás táto strana chce presvedčiť o svojich šľachetných úmysloch s „pracujúcim človekom“, musí nám to ukázať svojimi činmi a nielen rečami o nich.
Pán Migaš pred prevratom, ako v SLOVE čítam, úradník pod vedením dnešného predsedu KSS a zaťa Vasila Biľaka J. Ševca na ÚV KSS, zaiste len s desatinou toho platu, aký má teraz predseda NR SR, si zaiste neželá návrat oných čias, takisto súdruh Weiss; hoci SDĽ utrpí vo voľbách veľké straty, toľko hlasov dostane, aby jej predáci mohli byť naďalej poslancami a mať svoj blahobyt. Tieto slová nevyjadrujem z dajakej závisti, dožičím im blaho, len nech nás, prepánajána neohlupujú frázami a táraninami, ale nech prakticky a účinne a viditeľne presadzujú záujmy ľudí práce.
Vojtech Šipka, Bratislava
