Už sme niekoľko ráz spomínali sajty venované jednému z najoriginálnejších mysliteľov 20. storočia, Noamovi Chomskému. Na stránke www.worldmedia .com/ archivemc/mc.html môžete nájsť jeho najzaujímavejšie výroky v prepise i vo zvukovom zázname Real Audio. Práve Chomsky ukázal, že súčasná podoba západnej demokracie je založená na „veľkom mediálnom podvode“. Medzi jeho najznámejšie výroky patrí ten, kde tvrdí, že médiá slúžia súčasným západným vládam na vyvolávanie „umelého súhlasu“.
Prelom 19. a 20. storočia bol tiež koncom tzv. viktoriánskeho obdobia. Toto obdobie je zväčša známe z diel Charlesa Dickensa alebo sestier Brontëových. Na adrese www.stg.brown.edu/projects/ hypertext/landow/ victorian/ victov.html sa o tomto období môžeme dozvedieť čosi viac, nielen to, čo vypovedajú výtvarné a literárne diela. Nájdeme tu napríklad štúdiu Viktoriánsky dizajn, Viktoriánske pochybnosti o existencii Boha či Viktoriánsky gentleman. Práve na tejto stránke vidíme možnosti, ktoré dávajú hypertextové prepojenia internetu. Nájdeme možnosť hľadať prepojenia medzi dobovou filozofiou, umením, politikou a spoločenskou klímou. Pravda, je tu aj jedno z typických literárnych diel tohto obdobia: Janu Eyrová od Charlotty Brontëovej.
Profesor sociológie z kanadskej Trent University Stephen Katz napísal zaujímavú ironickú štúdiu o postmodernizme. Celú jeho problematiku vidí ako otázku používania jazyka. Nejde ani o to, či sa vám postmoderna páči alebo nie – musíte iba vedieť postmoderne hovoriť a písať. Text nájdete na adrese physserv1. physics.wisc. edu/~shalizi/ how-to-talk-postmodern.html.
Stránka s adresou www.civsoc.com/index.htm nie je parodická ako v predchádzajúcom prípade. Na tejto adrese nájdeme nielen pokus o analýzu krízy liberálno-demokratického konceptu občianskej spoločnosti v našej dobe, ale aj úvahy o postmoderne, o tom čo môže po nej prísť, ako sa bude vyvíjať vzťah Západu so zvyškom sveta a ako postmoderna súvisí s informačnou revolúciou. Výhodou stránky je nielen zaujímavosť textov (aspoň pre konkrétny okruh čitateľov), ale aj jeho rozsiahlosť.
Film Wag the Dog, ktorý bežal v našich kinách pod názvom Vrtieť psom, bol v istom zmysle akousi spomienkou na budúcnosť. Americký prezident sa dopustí sexuálneho prehrešku a pozornosť americkej verejnosti chce odpútať vojnou proti Albánsku. Počas amerického bombardovania Belehradu tento film premietala juhoslovanská televízia. Informácie o filme nájdete na adrese www.wag-the-dog.com.
Charles Bukowski patrí k nemnohým umelcom v 20. storočí, ktorým sa podarilo spojiť dielo so životným postojom. Pozoruhodná bola jeho demontáž mýtu o americkom sne. Čitateľov si získal nielen kvalitou svojich kníh, ale aj úprimnosťou. Stránka venovaná jeho osobnosti je na adrese spike.forfree.at/~paolo/.
