Modernú ekonomiku neriadi len „neviditeľná ruka“ trhu. Tá je totiž síce účinná, v hospodárskej súťaži vyraďuje slabších, nahradzujúc ich v trhovom konkurenčnom boji silnejšími. Svoju úlohu plní za cenu obrovských strát v likvidácii slabších výrobcov a znehodnotení ich majetku a rastúcej nezamestnanosti, ktorá napr. v súčasnosti na Slovensku pohlcuje okolo 20% produktívnych síl. Likvidujúc slabších, vedie hospodársku súťaž ako hybnú silu trhovej ekonomiky k svojmu pravému opaku – monopolu.
Ako prvé sa ujali úlohy riadiť ekonomiku a nakoniec i spoločnosť práve monopoly. Mali na to možnosti. Počínali si ako súkromné podniky a v svojom úzkom súkromnom záujme nielen doviedli svet k najväčším hospodárskym a finančným krízam, ale vyvolali i dve svetové vojny. Posledná svetová finančná kríza, ktorá sa možno ešte neskončila a môže nadobudnúť nečakané rozmery, doviedla svetovú ekonomiku na pokraj kolapsu. Preto sa úlohy riadenia celého hospodárstva ujal štát. Aj v jeho riadiacej činnosti sú však rôzne etapy vývoja, v ktorých dochádza k posilňovaniu, ale aj k oslabovaniu jeho úloh, ku strate starých a nadobúdaniu nových funkcií. Po tom, čo bolo aspoň do značnej miery prekonané jeho zneužívanie ako nástroja monopolov a ich vzájomného boja vo svetovom meradle, sa štát stal účinným nástrojom protikrízových opatrení. Neskôr urýchľoval hospodársky rast a napokon aj integračné tendencie a globalizáciu ekonomiky. Tieto spomínané javy obmedzujú samotné úlohy štátu v prospech nadštátnych orgánov a globálneho riadenia ekonomiky. Dôležité je, že štát sa v záujme samotnej trhovej ekonomiky postavil na stranu nezmonopolizovaných. Tým zachránil a demokratizoval trhovú ekonomiku a súčasne umožnil, aby sa začala nanovo rozvíjať. V tomto období však pred ním stojí kvalitatívne vyššia úloha – skoordinovať rozvoj, osobitne drobných a stredných podnikov, ktoré sa v demokratizovanej ekonomike postupne stali rozhodujúcou silou a motorom hospodárskeho rozvoja.
Perspektívne vlastnícke formy Potreba vytvorenia sieťovej ekonomiky nie je novým objavom. Problémom však je, ako dospieť k vytvoreniu takejto ekonomiky bez straty predností trhovej regulácie – „neviditeľnej ruky“ trhu. Riešenie sa v modernej rozvinutej ekonomike hľadá v postupných krokoch, ktoré by boli v súlade s trhovými princípmi, ale zároveň by obmedzovali a likvidovali ich ničivé pôsobenie. Týmito postupnými krokmi je vytváranie zhlukov (clusterov) podnikov a rozvíjanie progresívnej vlastníckej formy spoločných podnikov. Ďalej je to štúdium neurónových sietí podnikov a predpovedanie ich vývoja, ako aj medzipodnikové bilancovanie v usmerňovaní a regulovaní vývoja mikroekonomiky. Potrebu racionálneho vytvárania a usmerňovania rozvoja sieťovej ekonomiky v súčasnosti veľmi intenzívne pociťujú zamestnávateľské zväzy a združenia, živnostenský zväz, mestá a obce usilujúce sa racionálne rozvíjať svoju podnikateľskú infraštruktúru a nakoniec i celá občianska spoločnosť a štát. Sieťová ekonomika by mala svojou racionálnou organizáciou zabezpečiť, aby produkty a služby malých a stredných podnikov boli výhodnejšie a najmä pružnejšie než vo veľkých podnikoch. Takto sa dajú ušetriť miliardy a ďalšie je možné získať racionálnym rozvojom mikroekonomiky i makroekonomiky.
Zhluky firiem a spoločné podniky Spomínaná cesta vytvárania sieťovej ekonomiky je nielen teoreticky prepracovaná, ale i využitá v praxi. Menovite tzv. nová teória rastu na rozdiel od väčšiny ekonomických teórií, ktoré chápu rozvoj podnikovej sféry ako výslednicu úsilia jednotlivých podnikov, vidí ekonomický rozvoj ako výsledok synergie zhlukov (clusterov) podnikov, v ktorých dochádza k čoraz intenzívnejším kooperačným väzbám a spoločným inovačným cyklom. Využívajú sa tak vonkajšie faktory rozvoja, ktoré sa prostredníctvom clusterov menia na rozhodujúce vnútorné faktory rozvoja. Spoločné záujmy prinášajú, resp. výrazne posilňujú aj tendencie vlastníckeho prepojenia. Ako si podniky uvedomujú výhody tohto prepojenia ukazuje súčasná, doslova horúčka fúzií (spájaní) a akvizícií (prevzatí) podnikov v celej svetovej ekonomiky. V rámci uplatňovania už pomerne rozvinutého protimonopolného zákonodarstva sa celkom darí, aby tento proces vytvárania podnikových zhlukov nenarušil, ale naopak posilnil rozvoj konkurenčného trhového prostredia. V slovenských podmienkach sa v niektorých odvetviach rýchlo rozvíjajú vlastnícke formy spoločných podnikov ako najvyššia forma clusterov. V automobilovom priemysle je v tejto forme organizovaných takmer 95% výrobcov.
Neurónové siete a predpovedanie ďalšieho vývoja Pre koordinovanie ďalšieho vývoja ekonomiky je osobitne dôležité predpovedanie ďalšieho vývoja cien, či už produktov alebo akcií a na základe toho výnosov a v konečnom rezultáte i výhodnosti umiestňovania investícií a lokalizácie nových podnikov, resp. rozširovania doterajších podnikov. Pre predikciu vývoja sa používajú metódy neurónových sietí, umožňujúce predpovedať vývoj i pri týchto nelineárnych závislostiach. Na rozdiel od clusterových analýz uskutočňovaných v rámci jednotlivých zhlukov podnikov, je záber neurónových analýz sietí oveľa širší. Preto sa využívajú v bankách, na burzách a iných, najmä finančných inštitúciách.
Medzipodniková bilancia má nevyužité rezervy Metódy analýzy neurónových sietí, pochádzajúce z modelovania funkcií mozgu, a na ich základe uskutočnená predikcia vývoja, vnášajú do analýzy ekonomických súvislostí nové pohľady na samoorganizujúce a samoučiace sa siete podnikov. Ekonómia má však svoje vlastné metódy, ktoré by mala uplatniť v skúmaní a rozvoji sieťovej ekonomiky. Sú to predovšetkým bilančné metódy. Popri obchodných, platobných a iných bilanciách sa bežne aj v SR zostavuje medzipodniková bilancia. V súčasnosti zahŕňa niekoľko stoviek podnikov, kde sa bilancujú vzájomné vzťahy. V ekonomike SR je však zhruba tisíckrát viac podnikov, ktoré by bolo potrebné takto bilancovať. Moderná výpočtová technika síce poskytuje takmer nekonečné možnosti, problémom však je nedostatočné využívanie doteraz existujúcich možností medzipodnikového hodnotenia.
Vytváranie sieťovej ekonomiky v SR Súčasná ekonomika Slovenska je obdobím reštrukturalizácie podnikovej sféry, ktorá by mala postupne priniesť aj oživenie hospodárskeho rozvoja. Ak sa ešte v roku 1999 očakávalo, že sa rast hrubého domáceho produktu zníži, v roku 2000 by už malo dôjsť k jeho zvýšeniu. Tunajšiu situáciu, týkajúcu sa vytvárania sieťovej ekonomiky, si najskôr uvedomili medzinárodné spoločnosti ako Volkswagen, Siemens, či Motorola. Prišli na Slovensko nielen ako zahraniční investori zakladajúci, resp. privatizujúci slovenské podniky, ale v konečnom dôsledku zapájajú desiatky ďalších menších i väčších slovenských podnikov do svojich clusterov ako dodávateľov, subdodávateľov, prípadne i odberateľov. Veľké slovenské podniky sa síce tiež usilujú o vytváranie takýchto zhlukov, narážajú však pri ich vytváraní nielen na nedostatok voľného kapitálu, ale aj nedostatok skúseností slovenských podnikov, osobitne v riadení kvality. Postupne sa však tento problém rieši v procese učenia sa samotných organizácií. Je zrejmé, že v súčasnosti je vytváranie podnikových clusterov, často dokonca vzájomne prepojených a čiastočne sa prekrývajúcich, hlavnou tendenciou vytvárania sieťovej ekonomiky.
Ostatné dve metódy sú zatiaľ skôr v prípravnej fáze ich aktívnej účasti v koordinovaní hospodárskeho rozvoja Slovenska. Pre jeho urýchlenie by však bolo účelné ich využiť, napr. pri reštrukturalizácii kapitálového trhu SR (analýza neuronových sietí), alebo pri makroekonomickom urýchľovaní jeho rastu za pomoci účinnej koordinácie medzipodnikového bilancovania, kde možno využiť niektoré skúsenosti z centrálne riadeného hospodárstva v rámci sieťovej ekonomiky.
Autor (1932)je ekonóm a publicista
