Prvý sen sa našim politikom z obce Chujava sníva už veľmi dlho. Sníva sa všetkým, niektorí sa k nemu priznávajú, iní ho zasa decentne skrývajú. Je to sen o tom, že raz, keď prídu do obecnej rady, stretnú tam len „svojich“ a nebude tam ani jeden z tých nepríjemných niktošov, ktorí bývajú na druhom konci dediny.
Druhý sen je snom tak trochu zo zúfalstva. Je to sen o tom, že sa s tými z iného konca dediny, i keď veľmi dobre vieme, čo sú to za vtáci, pekne potichu dohodneme: tak to je vaše a toto zasa naše, vy sa nebudete pliesť do našich záležitostí, my zasa do vašich.
U nás sa od začiatku deväťdesiatych rokov politika robila len podľa prvého sna. Išlo teda o to, ako tých z toho druhého konca vytlačiť z obecnej rady. Za týmto snom išli naši rôznym spôsobom, decentne i brutálne, ba je možné, že na tento sen niekoľkí doplatili aj životom. Tohto sna sa držali i vtedy, keď videli, že sa nikdy nestane skutočnosťou, že tí „druhí“ tu budú nech by sme robili čokoľvek.
Situácia sa však mení a sen o „podelení sa“ (v susednej obci ho nazývajú „opozičná zmluva“) začína mátať aj v hlavách niektorých domácich politikov. Je prirodzené, že najviac láka tých, ktorí sú dnes v opozícii. Nevedia však odolať pokušeniu a radi by sa delili opäť tak, aby tým druhým skoro nič nezostalo. Lákavé strašidlo „podelenia sa“ však začína zrejme mátať aj v hlavách niektorých politikov vládnej koalície. Aspoň jeden z poslancov za SOP dokonca ideu dohody s opozíciou, teda vlastne niečoho ako slovenskej podoby „opozičnej zmluvy“ aj nahlas vyslovil. Jeho rozhľadenejší, a zrejme aj opatrnejší šéf ho hneď zahriakol, vie svoje a predovšetkým vie, že o snoch sa nediskutuje na tlačovkách.
Možno že zverejnenie sna menšieho poslanca SOP bolo len náhodným prešľapom, možno to bola predzvesť budúcnosti. Veď sa veľmi ľahko može stať, že dôsledkom zomknutosti HZDS a rozháranosti strán vládnej koalície zrejme naozaj bude niečo ako istá forma „opozičnej zmluvy“. Máme sa na čo tešiť. Veď aké sny, taká politika.
