Na prvý pohľad by sa zdalo, že program ozdravenia výživy obyvateľstva našej krajiny, ktorý vznikol pod gesciou ministerstva zdravotníctva je racionálny dokument. Lenže už za bývalého režimu vtedajšia reklama opakovala slogany „Zdravie, sily dajú syry“ alebo „Zeleninu denne“. Pravidlá zdravej výživy sú dostatočne známe. Dnes hádam už každý vie, že prejedať sa je nezdravé, že by sme mali jesť ovocie, zeleninu, chudé mäso a syry. Lenže pred vyše desiatimi rokmi stáli syry zhruba polovicu toho, čo mäso, dnes sa ich ceny vyrovnávajú. Takže, ak by sme chceli presvedčiť obyvateľstvo, aby sa racionálne stravovalo, účinnejšie než sebepremyslenejšia propagandistická kampaň by boli dotované ceny tých potravín, ktorých konzumáciu by bolo vhodné podporovať v záujme verejného zdravia. Lenže, dnes sú tu iné problémy… Môžu vari nezamestnaní rodičia uplatňovať pri stravovaní svojich rodín zásady zdravej výživy? Nemusia vari kupovať skôr tie lacnejšie (a zároveň aj menej zdravé) potraviny? Okolnosť, že sa nezdravo stravujeme nesúvisí s tým, že by nám viac chutilo tučné mäso, ale s výškou našich príjmov a tiež s možnosťou nášho štátu dotovať produkciu potravín, ktoré by viac podporovali zdravie obyvateľstva. Takže v televízii a rozhlase môžu vysielať programy ministerstva zdravotníctva o zdravej výžive, môžu sa v tlači uverejňovať populárne články o správnych návykoch pri stravovaní, rozhodovať nakoniec nebude znalosť týchto zásad, ale hrúbka našich peňaženiek. Ostatne je tu zaujímavý paradox, dnes je už obezita sprievodným znakom chudoby, a nie bohatstva.
