Ľubomír Feldek, jeden z najvšestrannejších a najplodnejších slovenských literátov, sa opäť ozval čitateľom. Ponúkol im knižku s lákajúcim názvom. Čitatelia, ktorí si však spomenú na jeho básnickú zbierku Kriedový kruh, knižku z jeho počiatkov, vyznačujúcu sa moderným, ale zároveň „tradičným“ vnímaním a schvaľovaním lásky ako hlbokého, nikdy sa nekončiaceho citu vrcholiaceho v manželstve, z ktorého už vlastne niet úniku, budú asi sklamaní.
Vo Feldekovej zbierke sa o láske erotickej ani etickej už veľa nehovorí. Veď aj prečo. Starší vek človeka tých možností ponúka už menej. Feldek sa však aj v takejto situácii vynájde. S jeho básňami sa dostaneme aj na cintorín, a to preto, aby motív lásky prekročil aj hranicu života, ale je to „už len“ cit, ktorý pretrváva. Ako sa zdá, Feldek už pociťuje blížiacu sa starobu, pretože motív smrti sa v tejto jeho knižke objavuje už akosi pričasto. Ale ešte raz sa zmohol na veľké gesto, napísal báseň A keby si ma raz opustiť navždy chcela, ktorú označí žánrom sci-fi a ona asi naozaj aj sci-fi je. Ani v nej však už nepovedal nič nové, len to, že jeho partnerka je pre neho všetkým. Nuž, verme mu.
Názov zbierky Milovanie v pokročilom veku musíme asi chápať široko, asi ako myšlienku neobsahujúcu len erotický a sexuálny rozmer, ale ako priestor o „láske“ k všetkému, čo ešte v staršom veku môžeme prežiť, teda aj k politike, priateľom, či veciam, ktoré nás obklopujú. A už sme sa dostali k možnosti uvažovať o recenzovanej knižke v širšom rozmere. Nuž som v rozpakoch. Prvá časť je naplnená básňami, piesňovými textami a prózou. Druhá časť obsahuje dramatický text. Motívovo i formálne sú texty veľmi rôznorodé. Aj v tejto zbierke sa stretávame s textami, o ktorých asi budú niektorí čitatelia pochybovať, či sú to naozaj umelecké texty. Ale Feldek takéto texty uverejňoval občas aj v minulosti. Keď je akýkoľvek text uverejnený v rámci knižky, ktorá má umelecké ambície a napísal ho známy tvorca, tak asi umeleckým textom je. A čitateľ nech si už myslí, čo chce.
Feldek vo svojich textoch reaguje na súčasnosť. Občas sa objavia aj politické narážky (Bývalá haluška, Ako Goethe stvoril Slovákov), inokedy uletí až na druhý koniec sveta a porovná americké a európske ženy (Harašment). Neodpustí si ani narážky na svoj rodinný kruh a nezabudne na básne, ktoré sa odvíjajú od jeho životných spomienok. Po formálnej stránke Feldek neprináša nič nové. Jeho texty majú malú obraznosť. V popredí je vecnosť a neraz aj zreteľná naratívnosť (Rana ura, zlata ura). Často je vecnosť podložená miernou iróniou, inokedy sa stretneme azda až s priveľkou úctou k osobnostiam, či veciam a udalostiam. Viaceré Feldekove texty majú riekankový charakter, ich melodickosť je azda až príliš zdôrazňovaná stereotypným využívaním rýmov. V celej knižke je len veľmi málo textov so zaujímavejšou obraznosťou, ktoré by sme mohli v tradičnom chápaní skutočne nazvať lyrickými básňami.
Druhá časť knižky, do ktorej umiestnil dramatický text Žltý balónik (šou pre nenarodené deti), by potrebovala azda trošku „zvýrazniť myšlienku“. Neviem, či je tento text vhodnejšie vnímať ako ilúziu na neustále sa znižujúcu pôrodnosť na Slovensku, alebo nejako inak. Neviem, chcel by som však poznať tých čitateľov, ktorí tento text vnímajú ako šou a ktorým tento dramatický text poskytne skutočne umelecký zážitok. Podľa mňa nejde o nič iné, ako o autorské vajatanie a tvorbu, ktorá nudí, nezabáva a nedáva ani podnety k zamysleniu.
Ľubomír Feldek, napriek svojmu odchodu do neďalekých Čiech, zostáva asi stále Slovákom a jeho tvorba zostáva súčasťou slovenskej literatúry. Svojou najnovšou knižkou si umelecký imidž nevylepšil, doplnil ňou len svoju už aj tak prebohatú a neprehľadnú bibliografiu.
Autor (1950) je literárny kritik a pedagóg na FFUK Ľubomír Feldek: Milovanie v pokročilom veku. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1999
