Šen-čen nie je nová Jalta: čo môžu Putin, Si a Trump zobchodovať

Káhirská konferencia 1943*, Jalta 1945, Postupim 1945, Šen-čen 2026.

O tri dni, 19. novembra, sa v Šen-čene očakáva stretnutie lídrov Ruska, Číny a Spojených štátov. Biely dom a Kremeľ to oznámili, avšak zatiaľ neexistuje žiadny spoločný program. „Nová Jalta“ je zatiaľ nepravdepodobná: okrem absencie spoločného nepriateľa chce každá mocnosť znížiť náklady na konfrontáciu s ostatnými a zároveň si zachovať vlastnú slobodu konania. Pričom spoločných záujmov majú menej, než sa zdá.

Ba čo viac, nemajú rovnakú vyjednávaciu silu. Spojené štáty a Čína sa dohadujú o clách, trhoch a technológiách. Rusko disponuje predovšetkým vojensko-politickými zdrojmi, bez ktorých nemožno vyriešiť otázky strategickej a európskej bezpečnosti. Cieľom Moskvy je vymeniť tieto zdroje za skutočné ústupky, nielen za uznanie svojho postavenia.

Ako sa stretnutie skončí?

Prvým a najpravdepodobnejším scenárom je riadenie konfliktov bez veľkej dohody. Toto je najpravdepodobnejšie. Po uplynutí platnosti New START chce Washington zahrnúť Čínu do jadrových obmedzení. To je pre Peking nevýhodné: jeho arzenál je výrazne menší ako arzenál ruský, resp. americký, pričom spoločné limity by prehlbovali nerovnosť. Pre Moskvu je však dôležitá predvídateľnosť amerických jadrových zbraní.

Pravdepodobný výsledok predstavuje sľub vypracovať pravidlá správania v krízových situáciách. Trump vyhlási diplomatický úspech, Čína získa čas a Rusko bude udržiavať priamy dialóg so Spojenými štátmi. Avšak ani sankcie, ani podmienky ukrajinského urovnania sa automaticky nezmenia.

Druhý scenár zahŕňa čiastočné kompromisy v rámci rôznych kríz. Rokovania by sa mohli nečakane zamerať na Irán. Washington má záujem o zníženie rizika vojny na Blízkom východe, Peking o bezpečnosť dodávok ropy a Moskve ide o udržiavanie vzťahov s Teheránom bez nekontrolovanej eskalácie.

Čína by mohla využiť svoj ekonomický vplyv na Irán a Rusko zasa diplomatické kontakty. Na oplátku by USA mohli diskutovať o cielenom zmiernení sankcií a obsažnejších rokovaniach o Ukrajine. Tieto kroky by sa mohli formalizovať v samostatných dohodách. Je tu však háčik.

Washington dostane podporu v súvislosti s Iránom rýchlo, zatiaľ čo rokovania o európskej bezpečnosti by sa mohli ťahať roky. Rusko potrebuje overiteľné recipročné kroky, nie sľuby – napríklad konkrétne rozhodnutia o sankciách a parametroch bezpečnostných záruk.

V Abú Zabí navrhli USA popri ukrajinskej otázke diskusiu o európskej bezpečnosti, avšak za účasti Kyjeva a Európy. Lenže Trump nemôže sám osobne zaručiť implementáciu dohôd týkajúcich sa NATO. I tak sa americký súhlas s ruským prístupom zatiaľ nerovná praktickému výsledku. US stačí dosiahnuť opatrnosť zo strany čínskych bánk a firiem prostredníctvom toho, že tieto obmedzia citlivé technológie, platby i transakcie pod hrozbou sekundárnych sankcií.

Podľa tretieho scenára k rozhodujúcej dohode dôjde medzi USA a Čínou. Pre Moskvu ide o najviac podceňované riziko. Washington nemusí oddeľovať Peking od Ruska. Schopnosti Ruska na výber technológií, finančných kanálov a odberateľov sa budú znižovať. Peking si zachová prevahu v rámci rokovaní o cenách. Politické postavenie nezruší ekonomickú asymetriu. Nadmerný tlak USA však iba urýchli zblíženie medzi Moskvou a Pekingom. Preto nie je pravdepodobnejšie otvorené prerušenie partnerstiev než tiché obmedzenia v určitých sektoroch.

Hlavnou zápletkou zo Šen-čen pre nás je, či Moskva dokáže transformovať svoju vojensko-politickú váhu do väčšej ekonomickej i zahraničnopolitickej nezávislosti, resp. či jej výhľady budú čoraz viac závisieť od dohôd medzi Washingtonom a Pekingom.

Výsledky summitu bude preto treba následne vyhodnocovať  na podklade reálnych výdobytkov, nie na základe fotografií. Budú sankcie upravené alebo znížené? Budú dohodnuté konkrétne parametre pre európsku bezpečnosť? Získa Čína americké obchodné ústupky výmenou za väčšiu opatrnosť pri jednaní s Ruskom? A tak ďalej.

* Konferencia v Káhire v novembri 1943; čínske a spojenecké vedenie v boji proti Japonsku – zľava generál Čankajšek, americký prezident Franklin D. Roosevelt a britský premiér Winston Churchill.

Autor je politológ, publicista, filozof, zástupca riaditeľa ruského strategického inštitútu РУССТРАТ, šéfredaktor tlačovej agentúry REGNUM a vedúci online projektu Empire.

Zdroj:
https://www.discred.net/2026/11/16/yurij-baranchik-shenchzhen-ne-novaya-yalta-chto-mogut-razmenyat-putin-si-i-tramp/  16.11.2026

Preložil Ladislav Hohoš.

(Text neprešiel redakčnou úpravou.)

(Celkovo 91 pozretí, 7 dnes)
Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525