Keď sme ako spoluautori tohto príspevku sledovali v nedeľu 25. októbra 2026 vo večerných hodinách SEČ priamy prenos z priebehu druhého kola prezidentských volieb v Brazílii na juhoamerickej televíznej stanici Telesur, vyzeralo to, že o výsledku je viac-menej rozhodnuté v prospech konzervatívneho lídra Bolsonara. O to väčšmi sme boli ráno prekvapenejší, keď sme sa dozvedeli, že zo všetkých strán brazílskeho žurnalistického neba rezonovala správa o nečakanom víťazstve ľavicového kandidáta Lulu. Povedané rečou konkrétnych čísel Luiz Inácio da Silva – známy skôr pod prezývkou Lula – zo Strany pracujúcich (Partido dos Trabalhadore,. PT) získal vyše 51 % a jeho protikandidát Flávio Bolsonaro z Liberálnej strany (Partido Liberal, PL), syn z jedného z bývalých brazílskych prezidentov Jaira Bolsonara, na ktorého sa, mimochodom, veľmi podobá, dostal len niečo cez 48 %. Podrobnejšie sa budeme pozadím a dôsledkami tejto významnej udalosti v novodobých dejinách Latinskej Ameriky zaoberať v nasledujúcej analýze.
Nepomohla ani masívna mediálna kampaň
V podobných situáciách komentátori v anglofónnych zdrojoch zvyknú používať výraz upset victory, čosi ako prekvapivé víťazstvo, keď v politickom alebo športovom zápolení vyhrá „underdog“, niečo ako slabší z hráčov. To však nie je v Lulovom prípade celkom presné. Prieskumy sa totiž v predvolebnom čase dosť menili. Spočiatku dávali väčšiu šancu Lulovi, ktorý ťažil z brazílskeho patriotizmu, ohradzujúceho sa voči publicistickej rétorike najmä prezidenta Trumpa a amerických médií. Potom ale postupne nastúpila mediálna prevaha prostriedkov masovej propagandy mainstreamu, ktorý – podobne ako u nás – určuje dominantný tón s cieľom formovať verejnú mienku. Ako sa však napokon ukázalo, nepomohla ani masívna mediálna kampaň. O prípadnej vierohodnosti a vplyve prieskumov aj v Latinskej Amerike by sa dalo uvažovať podobne. Výsledok bol taký, že aj v prieskumoch začal postupne znižovať Flávio Bolsonaro Lulov náskok. To trvalo približne do prvého kola, kde sa ako čiastočne úspešná prejavila najmä hra s kartou útoku na sudcu Najvyššieho súdu Alexandra de Moraesa, ktorý bol známy tým, že po neúspešnom pokuse o prevrat odsúdil Bolsonarovho otca Jaira. Médiá na neho útočili kvôli údajným kontaktom s istým brazílskym podnikateľom, čím mal získať akési výhody. Hoci sa to nepotvrdilo, celá záležitosť sa verejne rozmazávala len s cieľom poškodiť morálny imidž sudcu a ovplyvniť predvolebný duel v neprospech Lulu. Paradoxne našli sa naopak dôkazy, že ten istý podnikateľ bol v kontakte s mladým Bolsonarom. Cieľ sa však podarilo splniť a Flávio vyhral prvé kolo prezidentských volieb približne o dve percentá.
Od tohto momentu začali všetky prieskumy favorizovať Bolsonara. Celkovo tomuto trendu nahrávali aj výsledky parlamentných a regionálnych volieb, ktoré sa konali súčasne s prvým kolom. Znamenali posilnenie pozícií radikálnych pravicových strán, ktoré ho podporovali, a to napriek tomu, že Lulova Strana pracujúcich, ako aj jej koalícia s komunistami a zelenými pod názvom Federácia Brazília nádeje (Federação Brasil da Esperança) bola tiež celkom úspešná. Najviac sa pritom oslabili volebné zisky umiernenejších stredno-pravých strán. Takto orientované sily sa v Brazílii zvyknú označovať ako Centrum (Centrão) a počiatkom 21. storočia často zohrávali v povolebných rokovaniach dosť dôležitú úlohu ako jazýček na váhach. Treba si uvedomiť, že pre Brazíliu je typické veľké množstvo straníckych centrál a volební víťazi musia zvládnuť umenie rokovať s takýmto typom strán, aby si v parlamente zabezpečili akú-takú priechodnosť schvaľovania zákonov. Tento tábor sa v posledných voľbách dosť oslabil, k čomu prispelo bežné vajatanie šéfov týchto strán pri rozhodovaní ku komu sa pridať v predvolebnom období. Spravodajský portál Brazília skutočnosti (Brasil de Fato) to označuje za nebezpečný trend radikalizácie parlamentu ako perspektívnej hrozby demokracii v krajine, miestami až s fašizujúcimi tendenciami.
Nevídaná mobilizácia prolulovsky motivovaných voličov
Riziko vývoja podobného vo viacerých ohľadoch k tomu, čo sa najmä v sociálnej oblasti deje v susednej Argentíne pod vedením prezidenta Mileia, ktorý dokonca prišiel pred voľbami osobne rozdávať svoje rady do Brazílie, vyvolalo potrebu zásadnej aktivizácie potenciálu ľavicových voličov. Liberálny program Bolsonarovho teamu hrozil sociálnymi škrtmi a rušením opatrení na podporu štátu sociálne odkázaným vrstvám obyvateľstva. To mohlo zasiahnuť do osudov bežných ľudí. Konkrétne sa v televíznej reportáži napríklad jedna z voličiek zo São Paula vyjadrila, že len vďaka sociálnym opatreniam Lulovej vlády mohla študovať právo na univerzite, na čo by inak nemala prostriedky. Došlo tak k nevídanej mobilizácii prolulovsky motivovaných voličov, čo by sa v našich podmienkach dalo prirovnať k obratu volebných nálad na poslednú chvíľu, ako tomu bolo v Čechách víťazstvo Zemana nad Drahošom alebo nášho prezidenta Pellegriniho nad Korčokom. Prispelo k tomu aj zvýšenie účasti na voľbách zo zhruba 78 % na vyše 80 %. To sa podpísalo pod úspešné výsledky Lulu, ktorý získal 51,79 % a uštedril tak porážku Fláviovi Bolsanorovi, ktorý sa musel uspokojiť iba so 48,21 %. Mimochodom je to o niečo väčší rozdiel, ako bol v minulých voľbách medzi Lulom a Jairom Bolsonarom, kde to bolo 50,90 % proti 49,10 %. Čísla najviac podobné celoštátnemu priemeru pritom vychádzali v štáte Minas Gerais, ktorý by sa dal prirovnať v našich pomeroch k výsledkom slovenských volieb v obci Buzitka. Vyjadrené v absolútnych číslach Lula získal 64 miliónov a Bolsonaro 59 miliónov hlasov. Zaujímavý údaj je tiež fakt, že hoci Bolsonarovi pribudlo medzi prvým a druhým kolom viac ako tri milióny hlasov, v prípade Lulu to bolo až vyše desať miliónov nových voličov. To je pomaly vhodné zapísať do Guinessovej knihy rekordov. Lula sa navyše stal prvým brazílskym prezidentským kandidátom, ktorý to z druhého miesta v prvom kole dotiahol na víťazstvo v druhom kole. Svoju úlohu tu do istej miery zohral aj postoj katolíckej cirkvi, ktorá sa vo volebnom dueli postavila na Lulovu stranu. Vyše štyri desiatky jej biskupov vydali osobitné vyhlásenie na jeho podporu s cieľom zachovať významné sociálne opatrenia brazílskej vlády. Výzva mala aj istý vlastenecký podtón v zmysle, aby si Brazília zachovala nezávislosť od politiky USA, čo nebolo celkom zanedbateľné najmä vzhľadom na to, že Bolsonara volili skôr veriaci protestanti z proamerických letničných (pentekostálych) cirkví.
Flavio Bolsonaro na archívnej snímke, 2025. Foto: Flickr
Samotný záver volieb mal dosť dramatickú zápletku. Keď sa už pomaly šli zatvárať volebné miestnosti v podvečerných hodinách brazílskeho času, objavili sa informácie, že v niektorých regiónoch krajiny, konkrétne v meste Salvador štátu Bahia – mimochodom niekdajšieho hlavného mesta Brazílie v koloniálnych časoch 16. až 18. storočia – vznikli nečakané problémy s dopravou voličov do volebných miestnosti. Je to región so silnou afro-brazílskou populáciou. Pre túto severovýchodnú oblasť je typická skôr prevaha ľavicovo orientovaných voličov. Zatiaľ čo južné časti Brazílie, niektoré okrajové oblasti Amazónie sú dosť pravicové. Čo sa týka mesta Salvador, tam zrazu došlo k dosť zvláštnym problémom – časť voličov sa z nepochopiteľných dôvodov nevedela dopraviť na miesta volebných centier, lebo nechodili autobusy. Išlo pritom najmä o tie skupiny obyvateľov, ktorí používali verejnú dopravu, čiže sociálne slabšie vrstvy, dávajúce hlasy ľavicovým stranám. Ako sa ukázalo neskôr, nešlo o náhodu, ale o cielené zadržanie výjazdov mestských autobusov, A keď si náhodou niekto skontroluje, kto je guvernérom v štáte Bahia, a zistí, že starosta mesta je zo strany União, súčasti lavírujúceho politického Centra, ktorá v druhom kole dala prednosť očakávanému víťazovi Bolsonarovi, hoci predtým bola súčasťou vládnej Lulovej koalície – je všetko jasné. Prezliekanie kabátov ako vyšité, navyše tragikomická hyperaktivita, ktorá Bolsonarovej strane skôr poškodila, ako pomohla. Podobné pokusy sa udiali aj v iných častiach Brazílie. Strana pracujúcich za týchto okolnosti požiadala zodpovedné orgány súdnej moci o predĺženú možnosť hlasovania o dve hodiny, čo sa aj stalo.
O predĺženie volieb žiadal aj Bolsonarov štáb napríklad v druhom najjužnejšom štáte Brazílie Santa Catarina so silným zastúpením pravicových nemeckých migrantov (zhruba 40 % obyvateľov) a v ďalších južných oblastiach s podobne orientovanými voličmi. Urobil tak kvôli povodniam. To mu však zároveň nevadilo, aby pre predĺženie volieb spochybňoval výsledky hlasovania, hoci celú situáciu spôsobili jeho starostovia vedomými komplikáciami autobusovej dopravy. Robil síce ramená, no uvedomoval si skutočný stav vecí – že absolútne prehral. Potvrdil to i svojím náhlym útekom do Miami v Spojených štátoch cez Argentínu a pobrežnú oblasť ďalších krajín Latinskej Ameriky za pravdepodobnej pomoci spravodajských služieb.
Zákon kyvadla má v Latinskej Amerike svoj rytmus
Výsledky volieb mali aj významný medzinárodný dosah, osobitne v podmienkach latinskoamerických krajín. Treba si uvedomiť, že je to krajina s najvyšším počtom obyvateľstva a najväčšou rozlohou na celom kontinente Južnej Ameriky. Pôsobivá je tiež jej ekonomická sila, prírodné bohatstvo, rozvinuté poľnohospodárstvo a široká škála priemyselných odvetví na špičkovej úrovni, čo všetko garantuje atraktivitu v oblasti medzinárodného obchodu. Nečudo, že sa Brazília po týchto voľbách mala stať osobitne cenným kameňom v mozaike protrumpovskej Monroeovej doktríny. Pre samotného prezidenta Trumpa malo víťazstvo Bolsonara pred americkými voľbami znamenať posilnenie jeho imidžu ako zjednotiteľa Latinskej Ameriky, čím by sa celý kontinent dostal do sféry vplyvu USA. Sen o novodobom Bolívarovi – pravda v obrátenom garde – sa však tentoraz nekoná. A na dlhšiu dobu sa možno odkladá aj Trumpov a Rubiov plán postupného ovládnutia ľavicových tendencií v tejto časti sveta, známy ako ružový príliv. Inak povedané ružový odliv, za ktorým mala po voľbách v Brazílii zostať iba bodka, sa skôr naopak asi začal odrážať od dna. Deje sa tak napriek tomu, že Trump nenechával záležitosti na samovývoj. Intenzívne do volebných nálad zasahoval, ostro sa vyjadroval voči Lulovi a uvaľoval na Brazíliu ekonomické sankcie. Veľkým pomocníkom sa mu snažil byť najmä argentínsky prezident Milei, ktorý osobne agitoval v prospech Bolsonara a ukazoval jeho voličom, ako sa uberať smerom k argentínskemu modelu bezhraničného obdivu k liberálno-ekonomickému variantu riadenia štátu.
Zákon kyvadla a striedanie ľavicových a pravicových nálad, ako aj ružového prílivu a odlivu, má v Latinskej Amerike svoj rytmus. Dá sa povedať, že poslednú kulmináciu ružového prílivu sme mohli zaregistrovať zhodou okolností aj po predchádzajúcich voľbách v Brazílii pred štyrmi rokmi. Následne sa začali prejavovať prvé náznaky ružového odlivu, za čo možno napríklad označiť odstránenie Pedra Castilla z úradu prezidenta v Peru parlamentným prevratom koncom roka 2022. Tento trend posilnilo víťazstvo Keiko Fujimoriovej v tohtoročných voľbách. Významnou položkou zmien na politickej mape Južnej Ameriky sa stala v roku 2023 Argentína, kde zvíťazil ako prezident Javier Milei – ultrapravicový variant politika, čosi ako argentínska obdoba Matoviča. Podarilo sa tiež prakticky rozložiť ľavicové politické spektrum v Bolívii a v prvom i druhom kole prezidentských volieb zvíťazil pravicový kandidát Rodrigo Paz Pereira. Podobne uspel v Čile José Antonio Kast, politik, ktorého starší brat bol ministrom v Pinochetovej vláde. Kontroverzný charakter mali voľby v ďalších dvoch krajinách, kde ľavicových prezidentov vystriedala pravica – v Hondurase a Kolumbii. Osobitný prípad je Ekvádor, kde sa v podstate v rámci vnútrostraníckeho prevratu ešte v roku 2017 dostal k moci Lenin Moreno, ktorý tak skompromitoval ľavicu, že v posledných voľbách hoci za nie celkom vierohodných okolností pravidelne vyhrávala pravá časť politického spektra. Najmä posledné dvoje voľby, kde podľa viacerých prieskumov viedla ľavicová kandidátka Luisa Gonzálezová, boli dosť problematické. V súčasnosti je dokonca zatknutá z nie celkom jasných dôvodov za údajné pranie peňazí (lavado de dinero).
Ide o sofistikovanú spravodajskú hru
Všetky tieto krajiny sa pohli protrumpovským smerom. Samostatnou kapitolou je v tomto ohľade Venezuela, kde síce zostala pri moci ľavicová vláda, ale s vymedzenými mantinelmi pre svoju hospodársku a zahraničnú politiku. Stalo sa tak začiatkom tohto roka, keď Američania za podivných okolností urobili vojenský zásah obmedzený na sídlo hlavy štátu a bezprecedentným spôsobom porušujúc medzinárodné právo uniesli prezidenta Nicolása Madura s manželkou Ciliou Floresovou do Spojených štátov. Tam ich doteraz pod falošnou zámienkou a bez serióznych dôkazov držia vo vyšetrovacej väzbe kvôli obvineniu z údajnej účasti na obchode z drogami z Latinskej Ameriky do USA. Podľa všetkého ide o sofistikovanú spravodajskú hru, kde z venezuelskej strany kľúčovú úlohu zohrala zástupkyňa Madura – viceprezidentka Delcy Rodriguézová. Tá dokázala v tejto situácii manévrovať tak, že sa jej podarilo ušetriť krajinu pred rizikom invázie americkej vojenskej moci a predísť možným katastrofálnym následkom ozbrojeného stretu venezuelskej armády s veľmocou číslo jeden na americkom kontinente a koniec koncov i vo svetovom meradle. Prísne vzaté, Trumpovi sa napriek obrovskej prevahe nechcelo príliš veľa úsilia investovať do tohto konfliktu, ktorý hrozil odčerpaním síl takých potrebných v iných častiach sveta. Oveľa schodnejšou sa ukázala cesta zachovať pri moci ľavicovú vládu, ako zapliesť sa do zdĺhavého konfliktu v štýle diktátorských prevratov z druhej polovice minulého storočia spojených s prípadným potenciálnym odporom obyvateľstva. Taká je aj možná budúcnosť Latinskej Ameriky. Ak sa nevydarí účinná technológia „posunutia“ výsledkov v želanom smere, sú v rezerve spravodajské aktivity s cieľom získať predstaviteľov ľavice ochotných realizovať záujmy Spojených štátov. Vychádza to lacnejšie a je to efektívnejšie z hľadiska dosahovania dlhodobých cieľov. Ako sa vraví, vlk sýty, aj baran celý. Nie náhodou Trump ocenil ústupčivý postoj venezuelských elít a v podstate ich odmenil tým, že im zachoval mocenský status. Očividne sa tak nezavďačil Maríi Corine Machadovej a venezuelskej opozícii, ktorá žila v ilúzii, že prevezme moc v krajine. Trump zároveň nepriamo potvrdil, že čísla o výsledku posledných volieb, na základe ktorých mala opozícia získať takmer 70-percentnú väčšinu, boli falošné. Inak by nemohol povedať, že Machadová nemá dostatočnú autoritu, aby vládla v krajine. Nebolo to však pre Delcy Rodriguézovú zadarmo. Ako poverená prezidentka musela urobiť sériu vážnych ústupkov Trumpovi v oblasti hospodárskej a zahraničnej politiky. Obrazne povedané, Venezuela má síce ľavicovú vládu a formálne je stále súčasťou krajín, ktoré sa sformovali v rámci ružového prílivu, no jej ružový odtieň po posledných udalostiach viac ako značne vybledol.
Rozloženie voličských hlasov v Brazílii. Zdroj: Wikimedia
Voľby v Brazílii mali byť zlatým klincom demontáže ľavicových nálad v Latinskej Amerike. Tento ťah sa však napriek viacerým úspechom Trumpovi celkom nevydaril. Ako tŕň v päte ho naďalej dráždia nepoddajné ľavicové krajiny, ako sú Kuba a Nikaragua. Voči Kube pritom rozpútal celý arzenál donucovacích opatrení, porušujúcich základné princípy medzinárodného práva, ktoré už dávno mali zlomiť odhodlanie obyvateľov odolávať tomuto tlaku. Dokonca vyhlasoval, že to urobí ľavou zadnou na ceste späť, keď vyrieši situáciu v Iráne. Zatiaľ to nevychádza, hoci skúša všetko možné, vrátane metódy cukru a biča. Pokus o venezuelskú alternatívu v štýle Delcy v Havane zatiaľ nie je vo výhľade. Nie sú kádre ochotné participovať na ďalšej spravodajskej hre. Nikaragua sa zatiaľ nestala objektom takého silného tlaku ako Kuba, ale už sa nachádza – dá sa povedať – v hľadáčiku ako ďalší objekt nepriateľských opatrení. Tieto dve krajiny z bývalého ľavicového jadra v Latinskej Amerike teda ešte zostali. A je tu ešte jedna stredoľavá vláda, ktorá čiastočne odmieta tendenciu podriaďovať sa poddajne zahraničnej politike USA napríklad poslušným zapájaním sa do tzv. Štítu Ameriky, a to je Uruguaj. Jeho vláda odmietla tiež ukončiť činnosť kubánskych zdravotníkov, hoci k tomu bola rôznymi cestami nútená.
Celkový obraz latinskoamerickej ľavice však dotvárajú dve významné krajiny, na ktorých ovládnutí Spojeným štátom veľmi záleží. Sú to Mexiko a Brazília. Ak by sa brazílske voľby boli skončili víťazstvom protrumpovských síl, znamenalo by to pre ľavicové kruhy kontinentu takpovediac katastrofu. Takto sa v podstate zachováva doterajší status quo, pokiaľ ide o vplyv ľavice a pravice. A to možno označiť istým spôsobom za úspech ľavice. Dalo by sa to porovnať so situáciou na Slovensku po posledných komunálnych voľbách. Keď zvážime, že podľa zverejňovaných prieskumov to mala byť hra na jednu stranu, dosiahnuté status quo znamená čosi ako športovou terminológiou povedané – remízu. Koalícia dokázala udržať doterajší stav a opozícii, ktorá si už robila zálusk na posilnenie svojich predvolebných pozícii, nezostalo nič iné, ako to zobrať na vedomie. Či je to dosť, to je iná otázka.
Vznikajú podmienky pre možný obrat doľava
Výsledok volieb Brazílii má aj svoj významný vplyv na celkové nálady v ľavicových kruhoch Latinskej Ameriky, ktoré – treba to povedať otvorene – sa ocitli pod agresívnym Trumpovým a Rubiovým tlakom v značnej defenzíve. Tu sa tak môže položiť otázka, či sa zastavenie ružového odlivu nedá považovať za reštart ľavice v regióne, ako aj postupné odrážanie sa od politického dna k tretiemu ružovému prílivu v budúcich rokoch. Samozrejme, pri týchto prognózach treba byť nanajvýš opatrný. Musí sa zohľadniť najmä skutočnosť, že aj Latinská Amerika je súčasťou zásadných geopolitických zmien na našej planéte, ktoré sa formujú na základe novovznikajúcej rovnováhy hlavných svetových mocnosti. Je dôvodné predpokladať, ako to naznačilo i vlaňajšie stretnutie Putina a Trumpa v Anchorage na Aljaške, že celý americký kontinent, pripadne do sféry záujmov USA. Zdá sa, že to tiež rešpektujú i veľmocenskí partneri, ako sú Rusko a Čína, čo sa dá usúdiť napríklad z ich pomerne vlažnej reakcie na zmeny vo Venezuele a na blokádu Kuby. Ako si to vykompenzujú v iných častiach svete, to by už bol námet na samostatný článok.
Politická mapa Latinskej Ameriky – zatiaľ v rovnováhe. Zdroj: Wikimedia
Oslabená ľavica sa však v Latinskej Amerike nechystá – ako to ukázali aj voľby v Brazílii – rezignovať na svoje záujmy. Vo viacerých krajinách je komplikovaná situácia predovšetkým v sociálnej oblasti. Podmienky pre možný obrat doľava vznikajú napríklad na juhu kontinentu – v Argentíne, kde sa v budúcom roku uskutočnia nové prezidentské a parlamentné voľby. Aj tu je obraz podobný ako pri voľbách v Brazílii. Prieskumy síce favorizujú terajšieho ultra-pravicového prezidenta Mileia, ale toho popularita napriek mediálnemu masírovaniu verejnosti od mesiaca k mesiacu klesá a nie sú náznaky, že by sa tento trend do budúcich volieb zmenil. Ak by sa to potvrdilo, Trumpov plán presadzovania Monroeovej doktríny v 21. storočí by mohol dostať ďalšie vážne trhliny. Pocítil to už teraz. K jeho prehre v doplňovacích voľbách v USA v značnej miere prispeli aj hlasy hispanofonných latinos demokratom. Klasická predstava, že Latinská Amerika je zadný dvorček Spojených štátov, nemusí byť až taká jednoznačná. Brazília je príliš veľká a dôležitá krajina na to, aby tento výpadok bolo možné len tak ľahko nahradiť. Americký politický establišment si to, pochopiteľne, uvedomuje a najmä predstavitelia demokratov sa usilujú o korektné vzťahy s Lulom. Platí to i naopak, Lula má dobré vzťahy s demokratmi a celkom šikovne využíva túto kartu proti Trumpovi v americkej politike. Jedno je isté už teraz – Brazília nebude žiadnym úspešným Trumpovým tromfom. Má to aj svoj medzinárodný dosah najmä vo vzťahu ku krajinám BRICS-u. Pre toto multilaterálne spoločenstvo svetového Juhu je oveľa komfortnejšie, keď jeho vzťahy s Latinskou Amerikou a so Západom vôbec bude ovplyvňovať svojou charizmou politik, ako je Lula. Podčiarknuté a zrátané – voľby v Brazílii svojimi výsledkami môžu prispieť k reštartu ľavice v Latinskej Amerike a k zastaveniu ružového odlivu.
Ing. Ján Puchovský, publicista, bývalý spravodajca ČST pre Latinskú Ameriku
JUDr. Ján Puchovský, PhD., právny historik, špecialista na Latinskú Ameriku a Španielsko
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008