Aj malá ponorka môže mať veľmi veľký význam

Fejtónovým perom o posilnení východného krídla NATO

K prvoradým úlohám napĺňania poslania NATO v súčasnej napätej medzinárodnej bezpečnostnej situácii patrí posilňovanie jeho východného krídla. V súvislosti s tým v niektorých kruhoch kolujú oficiálne nepotvrdené informácie o zintenzívnení úsilia Slovenska netradičným, inovačným spôsobom prispieť k realizácii tejto dôležitej akcie. Má ísť najmä o silný dôkaz súčasnej moci, že počet ľudí, ktorí sa stavajú vlažne až odmietavo k podpore NATO, je na Slovensku v skutočnosti zanedbateľný. Má sa tým vyvrátiť aj dezinformácia, že obľúbenosť USA a ich politiky vo verejnosti je nízka a rastie antiamerikanizmus, čo sa prezentuje na základe výsledkov nedôveryhodných prieskumov.

V snahe USA nezištne posilniť obranyschopnosť Slovenska môže vraj po dodávke vrtuľníkov Viper (Bell AH-1Z) nasledovať ďalšia zbraň námorného charakteru. Zbaví nás bezpečnostnej traumy malého suchozemského štátu, na ktorý sa zatiaľ málo poukazuje, ale mnohí atlantisti ho silne pociťujú. Údajne by to mohla byť malá ponorka, ktorej typ sa však zatiaľ nebol upresnený. Všetko je otázkou ďalších rokovaní, na ktorých má vraj mimoriadny záujem minister obrany. Jeho úsilie podporujú aj minister zahraničných vecí, predseda vlády a prezidentka. Ide samozrejme o akciu, ktorej detaily sú veľmi dôverné a verejnosti preto neprístupné. Podľa niektorých zdrojov sa táto otázka objavila aj v kuloároch stretnutia Bukureštskej deviatky s prezidentom USA Joe Bidenom pri jeho návšteve v Poľsku vo februári.

Vyjednávači dostali pokyn zobrať si poučenie z výroku bývalého podpredsedu vlády a ministra hospodárstva, že o niektorých veciach má byť ticho, ale musia sa usilovne robiť a nakoniec môžeme byť aj prví. Z toho dôvodu je len dobré, že sa o pripravovanej akcii vôbec nehovorí. Mimo týchto aktivít nechce zostať, samozrejme, ani GLOBSEC. Viaceré mimovládne organizácie majú záujem o podporu grantov typu „Bezpečnostno-politická línia posilňovania aktivít SR na východnom krídle NATO a spôsoby jej realizácie“ zo zdrojov ministerstva obrany či ministerstva zahraničných vecí.

Údajne vzhľadom na citlivosť problému, najmä jeho využitia v boji s dezinformáciami, neušiel ani pozornosti ministerstva vnútra a ministerstva kultúry. Nie sú však známe nijaké ani len náznaky toho, ako sa k akcii stavia jedna z posledných slovenských politických polyhistoričiek – podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Dodáme, že vrtuľníky Viper (Bell AH-1Z) boli primárne skonštruované pre Zbor námornej pechoty (United States Marine Corps) a sú v ňom v službe od roku 2010. Nebudeme sa zaoberať detailmi tejto dodávky pre Slovensko, veď pre naše politické a bezpečnostné vedenie je vrtuľník ako vrtuľník. Úprimná snaha ministra obrany a USA zvýšiť za výhodných finančných podmienok našu bezpečnosť, však boli určitými silami nepochopiteľne hodnotené nezodpovedne a kriticky.

Sila Slovenska v NATO sa zapojením našich ozbrojených síl do jeho námornej zložky iste výrazne zvýši. Treba sa na to však pozrieť zo správneho – vyžadovaného – uhla a nepodľahnúť dezinformáciám. A tak aj malá ponorka môže mať veľmi veľký význam.

Malé ponorky sú vo výzbroji mnohých štátov. Zaraďujú sa medzi ne ponorky, ktoré majú do 150 ton (pre porovnanie najnovšia verzia tanku Abrams M1A2 má o niečo viac ako 63 ton). Posádku takejto ponorky tvorí malý počet námorníkov, zvyčajne jeden až dvaja, maximálne deväť. Nenachádzajú sa na nich priestory pre ubytovanie posádky. Ponorka sa spravidla nachádza na materskej lodi, z ktorej je spúšťaná na akciu a potom je na ňu späť vyťahovaná. Loď poskytuje aj potrebné logistické zabezpečenie pre ponorku a jej posádku.

Zaradenie malej ponorky do výzbroje Ozbrojených síl SR (ďalej len OS SR) by si vyžadovalo náročné organizačné, logistické i vojenskotechnické kroky a opatrenia. Aby mohla čo najúčinnejšie pôsobiť pri posilnení východného krídla NATO, v hre sú vraj dve možnosti jej zaradenia do jeho štruktúr. Prvým, vhodnejším variantom, je jej umiestnenie na lodi kotviacej v Poľsku. Druhým, náročnejším variantom, je jej začlenenie na loď v niektorom z čiernomorských prístavov.

V OS SR by potom malo vzniknúť nové veliteľstvo námorných síl. Celkový počet príslušníkov veliteľstva so všetkými funkciami, ktoré sú nevyhnutné pre jeho chod, by bol rádovo v niekoľkých desiatkach osôb. Uvažuje sa o jeho umiestnení v Komárne. Na jeho čele by mal stáť podľa vzoru hodností vojenského námorníctva USA asi kapitán (Captain-Navy), čo zodpovedá hodnosti plukovníka pozemných síl či letectva (v označeniach NATO O-5). V prípade, že nové veliteľstvo dosiahne úspechy, o čom pri schopnostiach nášho štátneho a vojenského vedenia nepochybujeme, by to mohlo byť aj miesto s plánovanou hodnosťou kontreadmirál (rearadmiral /O-6/). Do zoznamu hodností OS SR doplniť aj nižšie vojenské námornícke hodnosti a uskutočniť aj ďalšie personálne zmeny. Špecifickým prvkom tohto velenia by bolo, že veľká časť jeho príslušníkov by vykonávala službu v zahraničí – nielen na samotnej ponorke, ale aj na lodi, ku ktorej by bola pričlenená a v ďalších pozíciách na podporu a zabezpečenie ich činnosti. Okrem toho by mohla vzniknúť aj požiadavka na zvýšenie počtu zástupcov OS SR v námorných štruktúrach NATO.

V podporných aktivitách pre tento projekt sa údajne hľadajú námorníci, slúžiaci na ponorkách, ktorí majú slovenské korene, najmä v USA, ale aj v iných západných štátoch NATO. Okrajovo sa vraj síce uvažovalo aj o tom, či nevyužiť niečo zo skúseností Dunajskej pohraničnej stráže (v rôznych podobách pôsobila od roku 1947 do roku 1990) – 3. poriečneho práporu s velením v Komárne, ktorý bol súčasťou 11. brigády Pohraničnej stráže s veliteľstvom v Bratislave. Pre väčšinu ľudí, ktorí sa na projekte podieľajú, to je však kvôli charakteru, pripisovaného v súčasnej oficiálnej politickej línií Pohraničnej stráži, neprípustné.

Nebudeme sa zaoberať možným – mnohostranným – využitím malej ponorky a vrtuľníkov Viper pri zapojení Slovenska do námorných operácií. Je to iste náročná strategická záležitosť a veríme, že naše súčasné politické i bezpečnostné vedenie štátu pripraví optimálny projekt jej realizácie.

Nesmieme byť úzkostliví a vidieť obranu a bezpečnosť Slovenska len na jeho malom území. Veď NATO je také veľké a aby prežilo, ešte sa potrebuje rozširovať. A ľutovať na to peniaze je len prejavom zápecníctva, pred ktorým nás už viac ako tri desaťročia varujú odborníci a aktivisti z tých najdokonalejších mimovládnych organizácií. A pochabé veci sa v dnešnom chaotickom svete dejú neustále, nielen na 1. apríla.

Ilustračné snímky: www.pixabay.com