
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Svet nesmie po najnovšej porážke Donalda Trumpa podľahnúť eufórii. Jeho postavenie „chromej kačky“ (odchádzajúceho lídra – L. H.) naopak zbavuje Američanov aj všetkých ostatných výhovorky, prečo sa vyhýbať náročným diskusiám ohľadom skutočne radikálnych zmien, čo bude potrebné na odvrátenie budúcich katastrof.
Mojou povinnosťou ako filozofa je pokaziť ten extatický pocit úľavy, ktorý zavládol po amerických polčasových voľbách. Áno, na prvý pohľad sme všetci zvíťazili: strana Donalda Trumpa nielenže utrpela drvivú porážku, ale Trump dokonca svoju prehru uznal a prisľúbil spoluprácu s novým Kongresom ovládaným demokratmi. Vyhli sme sa tak výnimočnému stavu či anulovaniu výsledkov, čoho sa mnohí obávali.
Môj základný postoj sa však nezmenil od roku 2016, keď som v jednom rozhovore uviedol, že budem voliť Trumpa. Vtedy som vysvetlil: napriek tomu, že tento muž môže byť úplne „odporný“, jeho víťazstvo by vyvolalo „veľké prebudenie“, zasadilo by americkému politickému systému zásadný otras a vynútilo by si dlho potrebné zmeny v politickom usporiadaní. Trumpa som uprednostnil pred Hillary Clintonovou – známou zástankyňou vojnových konfliktov s úzkymi väzbami na veľké banky – nie preto, že by bol o niečo lepší, ale preto, že sa dalo rátať s tým, že on vyvolá búrlivú verejnú reakciu.
Dá sa ľahko sa predstaviť brutálne útoky, ktoré môj postoj vyvolal. Napriek tomu si myslím, že som mal pravdu, hoci predčasne. Podľa môjho názoru táto už desaťročie trvajúca posadnutosť Trumpom svedčí o tom, že sa v psychoanalytickom zmysle stal akýmsi fetišom. Ako poznamenal Jacques Lacan, aj keby bolo pravdou to, čo tvrdí podvádzaný manžel o svojej žene (že je neverná), jeho žiarlivosť je patologická; predstavuje totiž jediný spôsob, ako si môže udržať vlastnú dôstojnosť, dokonca svoju identitu.
Podobne možno tvrdiť, že aj keby boli tvrdenia nacistov o Židoch pravdivé (čo, samozrejme, neboli), ich antisemitizmus by ostal patologický, lebo slúžil na vytesnenie skutočných dôvodov ich ideologického postoja. Keďže túžili veriť, že nemecká spoločnosť je organickým spoločenstvom založeným na „krvi a pôde“ a harmonickej spolupráci, potrebovali vonkajšieho narušiteľa, ktorý by vysvetlil rozličné nepopierateľné rozkoly a antagonizmy. Antisemitská postava Žida stelesňuje všetky tieto antagonizmy a stala sa tým posledným, čo antisemita vidí predtým, než musí čeliť holej pravde.
Spredmetnený obraz Trumpa je v uvedenom zmysle tým posledným, čo liberál vidí, kým narazí na realitu triedneho boja. Liberáli obrazom zostávajú fascinovaní a posadnutí, pretože im umožňuje vyhnúť sa téme triedy. Charakteristiku podal G. W. F. Hegel: „Zlo spočíva v samotnom pohľade, ktorý vníma zlo všade okolo seba“*. Liberálny pohľad, ktorý démonizuje Trumpa, je sám osebe zlý, keďže ignoruje skutočnosť, že práve jeho vlastné zlyhania vytvorili priestor pre Trumpovu značku nacionalistického populizmu.
V tomto kontexte bola pre mňa skutočným hororom inaugurácia Joea Bidena začiatkom roka 2021. Tá zredukovala Trumpovu prvú administratívu na anomáliu ako krátke prerušenie liberálno-demokratickej normality. Tento postoj sa odrazil v básni „Hora, ktorú zdoláme“, ktorú prítomným predniesla mladá poetka Amanda Gormanová**. „A tak svoj pohľad upriamime na to, čo stojí pred – nie medzi – nami.“ – predniesla slávnostným tónom. „Zasypeme priepasť, vieme totiž, že pre dobro budúcnosti musíme odložiť rozdiely.“ (preložil Michal Tallo)
Ak má pojem „ideológia“ vôbec nejaký význam, potom je to práve tento: predstava, v ktorej sa establišment a progresívci spájajú v akomsi vznešenom okamihu jednoty. Mnohí, celkom pohltení týmto momentom, sami seba presvedčili, že Trump sa nikdy nestal skutočnosťou. Bolo by však rozumnejšie pýtať sa, odkiaľ sa Trump a jeho prívrženci vlastne vzali. Či azda jeho vzostup nespochybňuje tú údajnú jednotu liberálov?
Ak máme mať nejakú budúcnosť, nesmieme svoje rozdiely odsunúť bokom. Práve naopak: musíme sa zamerať na naše rozdelenia a antagonizmy – pričom nemám na mysli onú „neobčiansku vojnu“ (uncivil war) medzi liberálnym establišmentom a táborom MAGA, lež skutočný triedny antagonizmus v pozadí toho všetkého. Keďže Trump tvrdí, že zastupuje „nás“ proti „nim“, jediný spôsob, ako ho poraziť, je ukázať, že v skutočnosti patrí k „nim“ (že je „bažinná“ bytosť z establišmentu).
Stojí za to pripomenúť osamelú postavu, ktorá ukradla show na Bidenovej inaugurácii tým, že tam len tak sedela ako prvok sváru uprostred „jednoty“: Bernie Sanders. Nebol vylúčený zo strany, ale ani nemal záujem sa k nej pridať.
Keď Hegel videl Napoleona jazdiť cez Jenu, myslel si, že je v prítomnosti svetového ducha – histórie na koni.*** Sanders sa stal virálnym iba tým, že tam sedel v nadrozmerných palčiakoch, stelesňoval svetového ducha našej doby t.j. skepticizmus, ktorý stále prechovávajú milióny obyčajných ľudí. Sanders aj oni chápali stálu potrebu oveľa radikálnejšej zmeny.

Horace Vernet Bataille d’Iéna (1836, Zámok Versailles). Napoleon na bojovom poli, popri ňom maršáli Joachim Murat and Louis-Alexandre Berthier. The Battle of Jena
Preto nesmieme podľahnúť eufórii po Trumpovej ostatnej porážke. Tak či onak jeho postavenie odchádzajúceho lídra nás zbavuje fetišu a núti nás sústrediť sa na skutočný boj, ktorý je pred nami. Nemáme žiadnu normalitu, ku ktorej by sme sa mohli vrátiť. Samotný Trump je príznakom rozpadu liberálneho konsenzu a neschopnosti ľavice ponúknuť životaschopnú alternatívu.
Prvým krokom v boji proti populizmu je preto kritický pohľad na slabiny liberálneho projektu. Pripomeňme si prejav kanadského predstaviteľa Marka Carneyho, ktorý zožal veľký úspech na januárovom fóre v Davose. Carney v ňom odkázal na esej Václava Havla z roku 1978 s názvom „Moc bezmocných“. Havel si podľa Carneyho položil jednoduchú otázku: ako sa komunistický systém dokázal udržať? Odpoveď začal príbehom o predavačovi zeleniny. Ten každé ráno do výkladu svojho obchodu umiestnil nápis: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“ Neverí tomu sám ani nikto iný, no nápis tam predsa len dáva, aby sa vyhol problémom, prejavil poslušnosť a mal pokoj. A keďže to isté robí každý predavač na každej ulici, systém pretrváva.
Tak ako sa Havlov predavač zeleniny napokon rozhodol prestať žiť v klamstve, Carney vyzval svoje publikum, aby aj ono odstránilo vlastnú „ceduľu“ a otvorene zavrhlo starý svetový poriadok.
Medzi Havlovým príbehom a dnešnou situáciou je však zásadný rozdiel. Naša „ceduľa“ už bola odstránená – nie prostredníctvom disidentov, ktorí stáli proti systému, lež samými veľmocami, ktoré ho svojho času vytvorili. Spojené štáty už nevidia veľký zmysel v poriadku, ktorý kedysi nanútili svetu. Voľný trh a ďalšie medzinárodné pravidlá boli prijateľné, kým zaručovali americké privilégiá; akonáhle sa však ukázalo, že podkopávajú americkú hegemóniu, tak ich odhodili.
Otázkou teraz je, čo nastane po liberálnom poriadku. Výlučné alternatívy v ponuke sa javia, akože prinášajú chorobné príznaky: chaotickú ekonomickú vojnu, nové formy fašizmu a technofeudalizmu, návrat ku koloniálnemu zaberaniu pôdy v starom štýle či genocídne násilie. Ešte horšie, „normálny“ vývoj našich dejín ženie smerom ku katastrofe počnúc ekologickým kolapsom a nekontrolovanou strojovou inteligenciou až po nové globálne vojny. Ak práve toto predstavuje skutočné ciele našich dejín, potom porážka Trumpa nebude mať žiadny význam.
* „Das Böse wohnt in dem Blicke, der das Böse überall um sich herum erblickt.“ Citát z Heglovej Fenomenológie ducha. Skutočnou formou zla je morálna nadutosť. Skutočné prekonanie zla nenastáva vtedy, keď svet odsúdime, ale keď pochopíme jeho vnútorné mechanizmy a zapojíme sa do budovania reálnej etickej spoločnosti.
** Báseň The Hill We Climb čítala Amanda Gormanová na inaugurácii prezidenta Bidena 20. januára 2021.
*** „Weltgeist zu Pferde“ (Svetový duch na koni). Deň pred bitkou videl Hegel v Jene prechádzať Napoleona a opísal ho v liste priateľovi ako „svetového ducha“, ktorý sedí na koni a ovláda svet. 14. októbra 1806 francúzska armáda pod vedením Napoleona Bonaparteho pri Jene porazila vojská Pruska. Neskôr Hegel odsúdil jakobínsky teror: Keď sa absolútna sloboda pokúsi zničiť všetko staré, nedokáže vytvoriť nič pozitívne.
Zdroj:
https://www.project-syndicate.org/commentary/trump-midterm-defeat-wont-end-morbid-symptoms-of-disintegrating-system-by-slavoj-zizek-2026-11 Nov 6, 2026
© Project Syndicate
Preložil Ladislav Hohoš.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008