Tuskov jednoduchý plán. Nejde o konšpiračnú teóriu. (1) Násilné prevzatie Ústavného súdu (2) Odstránenie poľského prezidenta (3) Prevzatie Poľskej národnej banky (4) Zavedenie eura (5) Zverenie poľského zlata do nemeckej banky vo Frankfurte. Ilustrácia: Substack Andrew Korybko
Osud Tuskovej novodobej Targowickej konfederácie sa preto môže od svojej predchodkyne výrazne líšiť, avšak v stávke nie je nič menej existenčného; dokonca keď Poľsku dnes hrozí skôr faktická strata suverenity než jej formálna strata, ako tomu bolo v minulosti.
Len málo slov je v poľskom politickom lexikóne takých vulgárnych ako Targowica, ktoré označuje konfederáciu (právne povstanie) magnátov (oligarchov) z čias Kráľovstva poľského a Veľkokniežatstva litovského v roku 1792, ktorú zorganizovala cisárovná Katarína Veľká, aby sa postavila proti progresívnym reformám svojho bývalého milenca, kráľa Stanislava Augusta Poniatowského. Výsledkom bola ďalšia ruská invázia, ktorá viedla k druhému rozdeleniu Poľska, ktoré rýchlo ustúpilo tretiemu a poslednému, a tak sa názov tejto stredoukrajinskej dediny navždy spája so zradou Poliakov.
Tuskova vládnuca liberálna koalícia sa podobá na súčasných zradcov Targowickej konfederácie kvôli podobne katastrofálnym následkom, ktoré by ich súdny prevrat mohol mať pre poľskú suverenitu. „Tuskov súdny prevrat sa rovná pokusu o nemecké prevzatie Poľska prostredníctvom zástupcu (proxy)“, ktorý chce podmaniť Poľsko v rámci Nemeckom ovládanej Európskej federácie namiesto toho, aby konzervatívnemu prezidentovi Karolovi Nawrockému umožnil reformovať EÚ na úniu národných štátov a obnoviť postavenie Poľska ako regionálnej mocnosti.
Minulý rok v decembri, pri príležitosti pripomienky veľkopoľského povstania „Nawrocki dôrazne poukázal na vážnu nevojenskú hrozbu, ktorú pre Poľsko predstavuje Nemecko“, konkrétne na hybridnú vojnu vedenú proti nemu prostredníctvom EÚ, v ktorej dominujú Nemci. Cieľom je zbaviť Poliakov ich koreňov a narušiť suverenitu Poľska, čím by sa uľahčilo ich podriadenie v postavení novodobých nemeckých vazalov. Tuskov „súdny prevrat“ má za cieľ odstrániť Nawrockého, aby nemohol vetovať zavedenie eura a presun poľského zlata do Nemecka.
Tuskova vládna koalícia od svojho návratu k moci koncom roka 2023 stratila na popularite. Dôveryhodné prieskumy verejnej mienky dokonca naznačujú, že po ďalších voľbách do Sejmu (ktoré sa môžu konať aj predčasne) by ju mohla nahradiť koalícia konzervatívnych a libertariánsko-nacionalistických opozičných strán. Ak sa spor o Ústavný súd nevyrieši v Tuskov prospech (pokúšal sa o to prostredníctvom násilného ovládnutia súdu a dosadenia niekoľkých právne sporných sudcov), jeho pronemecké plány stroskotajú.
Medzi Poniatowskim a Nawrockim sa nachádza veľa dôležitých rozdielov. Lenže Ústava z 3. mája 1791 mala za cieľ oslobodiť Poľsko spod ruského jarma, pod ktorým krajina dovtedy trpela celé desaťročia. Podobne aj ambiciózny plán reforiem EÚ, s ktorým prichádza Nawrocki, má za cieľ oslobodiť Poľsko spod jarma EÚ vedenej Nemeckom, pod ktorým sa krajina nachádza dnes. Impériom, ktoré sa počas života Poniatowského rozpínalo naprieč Európou, bolo Rusko; pokým impériom, ktoré sa naprieč Európou rozpína dnes, za čias Nawrockého, je EÚ. Tým sa však podobnosti končia.
Poniatowski sa zriekol vlastnej ústavy, pričom na nátlak Ruska, ktoré pred druhým delením Poľska žiadalo prímerie, sa hanebne pridal k Targowickej konfederácii. Nawrocki naproti tomu počas cesty do Afriky zmenil plány, vrátil sa a v sobotu skoro ráno vstúpil do budovy tribunálu. Namiesto toho, aby sa pridal k novodobej Targowickej konfederácii, rozhodol sa postaviť na odpor voči jej snahe ovládnuť Poľsko v mene Nemecka, majúc na pamäti všetko, čo naštudoval ako popredný poľský historik pred svojím zvolením.
Osud Tuskovej novodobej Targowickej konfederácie sa preto môže od svojej predchodkyne výrazne líšiť, avšak v stávke nie je nič menej existenčného; dokonca keď Poľsku dnes hrozí skôr faktická strata suverenity než jej formálna strata, ako tomu bolo v minulosti.
Poľsko buď obnoví svoju suverenitu v rámci mantinelov, ktoré EÚ dovoľuje, pričom zachová svoju poľskú podstatu alebo pod nemeckým vedením v rámci federálnej podriadenosti vo vzťahu k EÚ stratí vlastnú identitu a premení sa na amorfnú masu bez akýchkoľvek poľských čŕt.
* Ide o sprisahanie poľských magnátov sformované 27. apríla 1792 v Petrohrade pod patronátom ruskej cárovnej Kataríny II. Veľkej. Oficiálne bola vyhlásená 14. mája 1792 v mestečku Targowica (dnes na Ukrajine). Viedla k rusko-poľskej vojne v roku 1792, porážke poľského kráľa Stanislava II. Augusta Poniatowského a následnému druhému deleniu Poľska v roku 1793. V modernom poľskom jazyku je slovo „targowiczanin“ (targovčan) dodnes synonymom pre vlastizradcu a samotná konfederácia je symbolom národnej zrady.
Preložil Ladislav Hohoš.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008