Milan Kožiak: Hromy bijú do najvyšších stromov

Nemal som ho v láske a to som ešte nevedel, že slúžil oddane socialistickej vlasti aj v zahraničných službách, podobne ako Babiš. Po novembri ´89 som mu trpko zazlieval, že z pozície riaditeľa Philip Morris oblepil reklamami na cigarety Marlboro celé Slovensko, pričom ja som sa ocitol svojím rozhlasovým projektom „Nefajčiť je moderné!“ na druhom brehu. Nebudem zachádzať do detailov, ale môj sklon poznať viac a lepšie tohoto človeka ma priviedol k tomu, že som sa odhodlal vziať do ruky a prečítať jeho knihu „Zónu nadšenia“ a potom všetky tri „… KÓD-y“ … a časom aj ďalšie. Priznávam sa, že práve Banášove knihy ma ako psychológa priviedli k prehodnocovaniu osobnosti ich autora, jeho charakteru, a tiež mimoriadneho talentu a pracovitosti.

Doteraz to „prehodnocovanie“ nemám uzavreté, ale už dnes mu vyjadrujem obdiv, podporu a poďakovanie za to, čo ako spisovateľ vykonal pre Slovensko.

Už si presne nepamätám, kto vyslovil nasledovnú myšlienku, myslím, že to bol Marián Varga, keď na svoje ďakovačke za „Krištáľové krídlo“ povedal udivujúcu vetu: „Dielo človeka niekedy prevyšuje kvality človeka, ktorý ho vytvoril. To je aj môj prípad.“

Možno je to aj prípad Jozefa Banáša.

Na strane druhej nedokážem posúdiť pravdivosť tých jeho obvinení a neutíchajúcich útokov. Viem len jedno, že jeho knihy majú a budú mať trvalé miesto v mojej knižnici, aj to, že „hromy blesky bijú do najvyšších stromov“.

Možno by bolo záhodno uvedomiť si, že z veľmi podobných špiónskych hriechov, za aké dnes mnohí odsudzujú Banáša, možno obviniť aj ďalších veľkých spisovateľov, napr. taký Wiliam Shakespeeare mal za ušami toho až-až. Napriek tomu má nielen v Anglicku nedostižné miesto najvýznamnejšieho spisovateľa v anglickom jazyku a svetového dramatika.

Takže je na čase pripomenúť si to biblické, že kto súdi iných, súdi vlastne aj seba, pretože múdrosť vekov hovorí, že sa mu to vráti.