Porovnávať, alebo neporovnávať?

Každá doba má svoje pozitíva, negatíva, ba aj temné stránky. V plnom zmysle slova to platí pre tú súčasnú. Pred pár rokmi som čítal rozhovor s Alainom Delonom, v ktorom ma zaujali jeho myšlienky. „Predovšetkým ale nenávidím túto dobu, je mi z nej na vracanie,“ povedal vtedy 82-ročný herec na konci rozhovoru pre francúzsky týždenník Paris Match. „Niektorí ľudia sa mi hnusia. Všetko ovláda klamstvo, všetko sa prekrúca. Ľudia sa navzájom nerešpektujú a nedržia slovo. Záleží iba na peniazoch. Celé dni sa omieľajú iba nejaké zločiny. Viem, že tento svet opustím bez ľútosti,“ skonštatoval idol žien niekoľkých generácií. On naozaj nemal „existenčné problémy“ a tak mohol  nezávisle hlásať pravdu a skutočnosť dneška, tak ako ju videl v optike svojich skúseností a poznania sveta.

Podľa môjho názoru to vystihol presne, svet bol lepší aj ľudia v ňom. Pravda bola pravdou, klamstvo klamstvom, genderové problémy nikto nevytváral, dnes dal internet možnosť nevzdelaným, nekompetentným, ba hlupákom.

Všetko je stále len jeden veľký biznis, ktorý sa neskončí dovtedy, pokým rozum nezostúpi do srdca. 

Aktuálne myšlienky k tejto téme má vo svojej piesni aj Pavol Hammel. 

Čo je to za svet?
Na ktorý som prišiel
K čomu som stále ďalej
A k čomu stále bližšie

Z novín sa na mňa
Na mňa Albert Einstein smeje
Ako by vravel, čo bolo nebolo
Čo je to nie je

Čo je to za svet?
Čo sa strašne zmenil
Býval som zhovorčivý
A teraz bývam nemý

Dávno je všetko inde
Už neviem čomu verím
A srdce bez anjela
Váľa sa v tele ako v kontajneri

A srdce bez anjela
Váľa sa v tele ako v kontajneri

Nepatrí sa  prepadať smútku a pesimizmu, to nie je cesta. Aj keď smútok je jedna zo základných ľudských emócií, je reakciou na nepríjemné zážitky, ktorých je v našom živote veľa. Niekedy sa pred smútkom ujsť nedá, inokedy si ho v hlave vytvárame sami.

Budúcnosť patrí mladým a tí nezriedka potrebujú pomôcť v tomto digitálnom svete porozumieť tomu čo sú hodnoty, normy, pravidlá, slušnosť, empatia. To je úloha rodiny, ale aj každého z nás. Preto porovnávanie s lepšou minulosťou je príjemné, ale nie orientujúce. Každý môže podporiť to dobré.

PhDr. Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

(Celkovo 123 pozretí, 123 dnes)
Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. Vďaka za článok, pán Piršel.
    Nadviažem ďalšou piesňou dvojice Hammel/Filan. Nazval som si ju „hymna dôchodcov“.
    Pre túto časť textu:
    „Vínečko k bifteku, zákusok ku káve
    A eso srdcové zašité v rukáve …
    … Kým mi Pán nezhasne, tak je to úžasné
    A čo ma po tom čo bude potom“.
    Ak mladí stoja o radu nás starších, prosím, som ochotný. Ale obávam sa, že to tak nie je. A tak si žijem, ako je v tom citovanom kúsku textu.
    Celá pieseň je tu:
    https://www.youtube.com/watch?v=EtOFe3CQVl4

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525