Finančná kríza v roku 2008 prekvapila celý svet – vrátane mnohých uznávaných ekonomických kapacít. A to dokonca aj tých, ktorí sa dovtedy pokúšali modelovať a empiricky dokazovať, že je všetko na správnej ceste. V ich modeloch im to totiž vychádzalo. Dôvod bol jednoduchý: kľúčové časti systému jednoducho odignorovali a považovali ich za niečo, čo trh samoregulačne usmerní a prirodzene dovedie do rovnováhy. Práve to spôsobilo, že príchod krízy úplne prehliadli.
A nešlo o len tak nejakú krízu. Hovorilo sa vtedy, že náš moderný svet môže skončiť a hrozí nám návrat do stredoveku – hoci to bolo možno trochu pritiahnuté za vlasy. Svet a systém vtedy zachránilo „tlačenie peňazí“, avšak na samotnom smerovaní sa nezmenilo nič. Je len logické, že krach sme tým iba oddialili.
Dnešný systém nás nezadržateľne vedie ku skaze. Či už pôjde o pád finančného systému, ktorý paralyzuje celé hospodárstvo, alebo o prepuknutie napätia do konfliktu, z ktorého sa už nemusíme vyhrabať, je dnes ťažké predvídať. Môj osobný názor? Tlačiarne peňazí ekonomický systém opäť zachránia a vytvoria likviditu na umelé investície, ktoré nás na nejaký čas posunú. Túto schopnosť dnešný režim jednoducho má. Avšak dlhy, nerovnosti a napätie budú rásť ďalej – tam sa nemení nič a trendy to jednoznačne potvrdzujú. Z tohto pohľadu to skôr vyzerá na nevyhnutný konflikt, ktorý bol v histórii stále logickým vyústením podobných vývojových línií.
Cesta zo slepej uličky: Kooperativizmus ako komplexný systém
Model kooperativizmu vznikol aj preto, aby sme z tejto slepej uličky našli cestu von. Jeho základy už vedci potvrdili ako logicky prepojené a vedecky zdôvodniteľné, no my ideme ďalej: ideme merať jeho vnútornú koherenciu. Vieme totiž, že merať len jednotlivé časti systému nestačí, ak niečo škrípe v samotných základoch. Práve na túto plánovanú činnosť sa zameriava náš ďalší vedecký článok.
Veda dokázala vytvoriť viacero modelových prístupov na takéto merania. Doterajšie prístupy sa však aplikovali len na javy, ktoré nedávajú objektívny obraz o realite a môžu sa mýliť, keďže neberú do úvahy systém ako celok. Naša stratégia je možno ambiciózna, ale dnes už dobre vieme, že žiadna iná neprinesie objektívne výsledky.
Snahou je teda využiť všetky doteraz vyvinuté vedecké moduly na meranie jednej komplexnej makroekonomickej architektúry, pričom jej súčasťou sú aj poznatky zo skupinovej psychológie a reálneho života.
Ako obraz toho, kde sa dnes nachádzame, môže poslúžiť porovnanie so súčasným systémom. Ten zjavne neprejde ani prvým meracím modulom, ktorý je v rámci nášho prístupu pripravený. Makroekonomicky je totiž vnútorne úplne nekoherentný, pravá strana sa účtovne nerovná ľavej. Asi aj preto sa v rámci neho využívajú len čiastkové prístupy – ukázať celý ten chaos naraz by bolo príliš nepríjemné. Aj to nastavuje zrkadlo realite dnešnej doby a jej smerovaniu.
Boj v zákulisí vedy, rýchlosť schvaľovacieho procesu a hľadanie pravdy
Túto modelovaciu stratégiu teda obsahuje ďalší vedecký článok v rámci projektu. Treba povedať, že pri porovnaní s bežným vedeckým peer review procesom (kde koherenciu kontrolujú nezávislí recenzenti), bol relatívne rýchlo akceptovaný. V skutočnosti však prešiel veľkým, viac ako polročným bojom, revíziami a zdokonaľovaním, kým sa dostal na svetlo sveta v tejto vedeckej podobe. Na prvýkrát pritom neprešiel ani v danom časopise. Okrem iných nedokonalostí, ktoré sa opravovali, bol cielený na testovanie makroekonomických architektúr vo všeobecnosti. Avšak recenzenti sa objektívne pýtali, či nejaké iné testovateľné pokusy vôbec existujú a ak áno, tak kde sú. To naznačuje a potvrdzuje, že s projektom sa skutočne nachádzame v neprebádaných vodách aj z pohľadu najvyšších vedeckých štandardov. A vzhľadom na veľkosť vedeckého prielomu sa muselo doslova presviedčať, že nad celou testovacou architektúrou máme plnú kontrolu a je plne koherentná. Mohlo však ísť z veľkej miery aj o ideologický boj, a nie o to, či prístup prináša niečo nové a či je vedecky obhájiteľný.
Rýchlosť schvaľovacieho procesu si však v skutočnosti netreba mýliť s jeho kvalitou. Veda sa dnes nachádza v stave, keď sa články schvaľujú aj roky. Môj ďalší vedecký výstup z oblasti skupinovej psychológie, kde, aj na základe vlastných skúseností, opisujem vylučovacie procesy a tvorbu energie v kolektívoch, leží v jednom renomovanom časopise oveľa viac ako pol roka. Bol editorom uznaný ako vedecky podložený s prínosom pre vedu, avšak počas tohto obdobia sa na ňom pracovalo v skutočnosti len niečo menej ako tri týždne, keď ho mal v rukách jeden recenzent. A na druhého sa stále čaká. Takto to vyzerá, že to tam bude ležať rok a viac, hoci čistý čas práce na tom predstavuje len niekoľko týždňov.
Nájsť renomovaný časopis, ktorý má tieto procesy flexibilné a rýchle, je teda pre takýto projekt jedinou šancou. A zdá sa, že toto šťastie projekt kooperativizmus má. Doteraz, a to aj vďaka veľkej pripravenosti projektu už pred vstupom do akademického sveta, vzniklo 5 vedeckých článkov, pričom sme na to potrebovali 10 mesiacov. To je na pomery vedy niečo minimálne nezvyčajné. Ak ide o projekt, ktorý môže byť pre spoločnosť kľúčový, tak súčasne fungujúca veda ho takýmito zdĺhavými procesmi môže úplne zničiť.
Základy od murárov: Prepojenie teórie s praxou
Ťažko povedať, prečo vzniká architektúra, ktorá ide takto od základov. Možno preto, že som prešiel reálnym životom a pracoval aj s murármi – tí by si nikdy nedovolili stavať bez pevných základov. Ako sa zdá, v odbornom svete dnešnej doby sa niečo také „nenosí“. Možno práve tieto skúsenosti sú dôvodom, prečo projekt dostávame do nadčasovej fázy, ktorú aj mnohí vedci ťažko uchopujú. Podstatné však je, že to vzniká.
Výsledkom teraz nie je len samotný článok, ale aj rozsiahly dodatočný materiál, kde sú modelovacie schémy podrobne naznačené aj v matematickej podobe. Celý materiál je k dispozícii na nižšie uvedenom odkaze (predverzie nájdete aj na mojom profile ORCID: Jurcisin Stanislav (0009-0006-7927-2317)). Dávam do éteru voľný prístup, aj keď ten je limitovaný počtom stiahnutí. V prípade záujmu viem materiál neskôr poslať aj osobne.
🔗 Článok – Testovanie makroekonomickej architektúry:
https://www.tandfonline.com/eprint/BMMMZ4XPMPVYAHMZYDHR/full?target=10.1080/02692171.2026.2737110
Mimochodom, tri dni pred publikovaním tohto článku uzrel svetlo sveta aj ďalší článok venujúci sa riešeniu nerovností v rámci projektu. Aj k tomuto pridávam voľný prístup (v limitovanej forme):
🔗 Článok – Riešenie nerovností v projekte kooperativizmu:
https://www.tandfonline.com/eprint/FQUCW9R5EMYKCMWYXZVR/full?target=10.1080/02692171.2026.2742909
*
Doterajšie texty autora o projekte kooperativizmu v Slove nájdete kliknutím dolu na meno za Ďalšie články:
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008