Prečo Putin odrazu citoval Lenina?

„Utópie sú uskutočniteľné, možno ich uskutočniť skôr, ako to, čo bolo predstavované ako ,realistická politika‘ a čo bolo iba racionálnou vypočítavosťou kabinetných politikov. Život smeruje k utópiám a možno, že sa odhaľuje nové storočie snov inteligencie a kultúrnej vrstvy o tom, ako sa vyhnúť utópiám, ako sa vrátiť k neutopickej spoločnosti, k menej ,dokonalej‘ a slobodnejšej spoločnosti.“
Nikolaj Alexandrovič Berďajev

Foto: kremlin.ru

Putin citoval Lenina v prejave na Medzinárodnom diskusnom klube Valdaj (1. októbra 2026 – pozn. prekl.). Autorka si nemyslí, že on zdieľa rovnaké presvedčenie, svoju úlohu zohral historický kontext. „Pre samé stromy nevidieť les.“ Vyzerá ako jednoduchá fráza, resp. ruské príslovie. Mohol povedať „Pre stromy nevidia les“ bez toho, aby niekoho spomenul. Ale presne takto to povedal. Pričom s konkrétnym odkazom na Lenina. A to ma zaujalo.

Pretože v danom kontexte nejde o príslovie, ale názov článku, ktorý Lenin napísal v roku 1917 (Spisy zv. 34 – pozn. prekl.) . A ten článok, ako iste chápete, nie je ani o lese, ani o stromoch.

Čo to bol za článok?

Lenin ho publikoval 1. septembra 1917 v novinách «Пролетарий» (Proletár). Formálne išlo o analýzu prejavu menševika Martova na zasadnutí Ústredného výkonného výboru sovietov. V podstate to však bola porážka jeho oponentov. Lenin znemožnil tých, ktorí sa zaoberali detailmi a nepochopili hlavnú myšlienku. Martov tvrdil: „reálny pomer síl dnes neposkytuje dôvod požadovať prevzatie moci sovietmi“. Lenin namietal: Pozeráte sa na stromy. Lež les je revolúcia. Les je otázkou moci. Pokým sa hádate o maličkostiach, uniká vám hlavná podstata. Lenin odpovedal: Pre Martova je charakteristické, že nevidí, že „základným kameňom každej politickej analýzy musí byť otázka tried: ktorá trieda tu robí revolúciu a ktorá kontrarevolúciu?“

Inými slovami, podľa Lenina situáciu nemožno hodnotiť po častiach. Nemôžete sa pozerať na jednotlivé epizódy bez toho, aby ste pochopili celkový obraz. Nemôžete sa báť urobiť rozhodný krok, pretože sa bojíte straty niečoho malého a nakoniec stratíte všetko.

Putin neponúkol Berďajevovu filozofiu*, ani odvolávky na históriu, ani nerozprával zdĺhavo a chaoticky. Tentoraz bol prezident pragmatickejší a radikálnejší. Vystupoval rozhodne.

Podľa autorky on urobil nejaké dôležité rozhodnutie, také aké nedokázal urobiť po celé roky od začiatku špeciálnej vojenskej operácie.

Prečo práve teraz?

„Nemôžeme riešiť súčasné výzvy bez toho, aby sme brali do úvahy, ako naše dnešné kroky ovplyvnia budúcnosť“ – prezident vyslovil myšlienku, ktorá sa zdá byť zrejmá. V kontexte však nadobúda úplne iný význam.

Po prvé, tieto slová odzneli práve vo chvíli, keď kategoricky odmietol prímerie. Žiadne prestávky. Žiadne zastavenie bojov. „Útoky budú pokračovať.“

Po druhé. Putin vyhlásil, že Ukrajina stráca prvky štátnosti, resp. že nemôže existovať samostatne. Ak už Ukrajina nie je štátom, kto proti nám potom bojuje ako štát? Európa? USA? Ak je tomu tak, s kým by sa malo rokovať? Išlo by o úplne iný druh konfrontácie – už nie o „špeciálnu vojenskú operáciu“.

Po tretie. Hovoril o Kaliningrade: v prípade priameho útoku by „okamžite vyvstala otázka použitia všetkých dostupných zbraní“.

Moje úvahy

Autorka nie je odborníčkou na Lenina. Nepredstiera, že prečítala všetky jeho diela. Vidí však, že Putin uvedené vyjadrenie nepoužil bezdôvodne.

Lenin napísal tento článok v čase, keď otázka moci visela na vlásku, keď už bolo jasné, že buď moc prevezmú boľševici, alebo sa revolúcia zasekne. Svojim spolupracovníkom povedal: prestaňte sa báť. Prestaňte hľadať kompromisy s tými, ktorí o kompromis nestoja. Pozerajte na les, nie na stromy. A konajte.

Putin sa v súčasnosti nachádza v podobnej situácii. Nie v tom zmysle, že by pripravoval revolúciu, ale v tom, že stojí pred voľbou. Pričom táto voľba nesmeruje ku kompromisu. Nesmeruje k „dosiahnutiu dohody so Západom“.

Čo bude nasledovať?

Autorka je presvedčená, že Putin je človek, ktorý hrá dlhodobú hru; on neuvažuje v horizonte najbližšieho štvrťroka, ale v horizonte najbližšieho  desaťročia.

Neskôr autorka pochopila, že prezident sa stáva sentimentálnym; myslela si, že naňho dolieha vek. Vyskytovalo sa uňho viac filozofie – všetky tie vianočné a veľkonočné prímeria, tie dlhé exkurzie do histórie. Neustále premýšľal – čas plynul, on rozjímal – a napokon prezident dospel k rozhodnutiu.

Autorka si naliehavo želá, aby jej postrehy boli správne: teda že rozhodnutie dozrelo. Totiž už nebudeme hrať hry; ani už nebudeme vkladať dôveru do iných; práve my zachránime les.

Lenin prostredníctvom článku z roku 1917 pripravil pôdu pre októbrové udalosti. Čas ukáže, čo Putin chystá na rok 2026. No skutočnosť, že cituje práve tento článok práve teraz a v danom kontexte, autorka vníma ako signál. Ide o veľmi vážny signál.

Stojíme na prahu niečoho. Autorka cíti, že sa niečo chystá. Niečo veľmi nebezpečné. Bod obratu. Rusko však obstojí.

* Nikolaj Berďajev (1874-1948) významný ruský filozof, teológ a kresťanský existencialista. Ako odporcu boľševizmu ho v roku 1920 deportovali na známom „parníku filozofov“, neskôr pôsobil v Paríži. Jeho filozofia dejín, predtým vo vlasti zakázaná, teraz prechádza v Rusku renesanciou.

Autorka je novinárka, publicistka, televízna vedúca, zakladateľka vydania Daily Storm.

Zdroj:
https://www.discred.net/2026/10/02/anastasiya-kashevarova-pochemu-putin-vnezapno-protsitiroval-lenina/ 2.10.2026

Preložil Ladislav Hohoš.

(Text neprešiel redakčnou úpravou)