Inhalácia optimizmu

Marta Moravčíková
6. októbra 2026
Reportáže

A ak nie rovno optimizmu, tak aspoň nádeje, že náš pokrivený svet manévrovaný mocibažnými hlupákmi do apokalyptického zániku, má napriek všetkému predsa len nejaký zmysel. Tá úvaha sa človeka zmocní, keď sa dostane do zrekonštruovaných a ešte stále sa rekonštruujúcich priestorov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (PriF UK) v bratislavskej Mlynskej doline.

Keby v čase môjho rozhodovania o budúcom vzdelaní bola existovala v súčasnej podobe, je možné, že by som sa o štúdium bola pokúšala práve tam. Vyštudovať pridanú hodnotu, ktorá by novinárovi umožnila hovoriť o tom, čo sa deje okolo nás na základe hlbšieho poznania konkrétneho odboru, je lákavejšie, ako kĺzať len po povrchu všeobecna. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia by mi to však nebolo ani napadlo.

Prečo jedno a prečo druhé?

Rovnako ako teraz, aj v povestných deväťdesiatkach vyvíjali pedagógovia PriF UK maximálne úsilie, aby v študentoch vzbudili chuť poznávať a vzdelávať sa, hoci mnohí akoby o to nestáli. Študentskú laxnosť sa možno nedarilo prelomiť aj preto, že hoci náplň štúdia bola naozaj „výživná“, priestory fakulty pôsobili skôr podvyživene, sivasto až pochmúrne. A to napriek tomu, že jej 32 pracovísk sídliacich pôvodne na 25 miestach hlavného mesta sa koncom 70. až 80. rokov 20. storočia sťahovalo do jej priestorov ako do novostavby. Na zosivení sa podpísal čas, nedostatok financií na zveľaďovanie a zrejme aj ignorovanie faktu, že možný záujem o podporu zvonka treba podnecovať predovšetkým zvnútra. O to úžasnejším zážitkom, ba až príjemným šokom je ocitnúť sa na Ilkovičovej 6 v Mlynskej doline teraz. Nie však len pre 60 zrekonštruovaných učební, vyše sto laboratórií či 1 400 nových okien. Ani nie pre kilometre a kilometre vynovených rozvodov vody, vnútornej kanalizácie, elektriny a dátových rozvodov či fotovoltickú elektráreň s výkonom 200 kW/h na zateplenej streche. To všetko sa dá pripísať na vrub oficiálneho rekonštrukčného projektu ACCORD. Intenzívnejší šokujúco pozitívny zážitok sa spája predovšetkým s príjemným pocitom z toho, čo v projekte rekonštrukcie zrejme ani vytýčené nebolo. Teda s úsilím ľudí ochotných urobiť pre fakultu viac, ako majú v popise práce a vyniesť do vynovených chodieb nielen z depozitárov, ale aj zo svojich tvorivých hláv bohatstvo výnimočných prírodovedných exponátov a vlastných i študentských tvorivých nápadov. To všetko podčiarknuté dobrým vkusom a vlastnou prácou vytvorilo čosi, čo vyvoláva pocit, že práve tu sa človek s ambíciou čosi sa naučiť a spoznať ocitol na správnom mieste. Hoci by sa mu to totiž zahniezdilo iba v podvedomí, tvorí v ňom toto podnetné prostredie aj ambíciu ustavične to poznanie rozširovať a prehlbovať. A to je (alebo vo vzťahu k študentom by to mala byť), aj ambícia pedagógov, ktorým nestačí iba odučiť nevyhnutné.

Leopard, našťastie len vypchaný; foto: Pho Tel

Dôvody sňať klobúk

Učiteľov, absolventov či návštevníkov, ktorí v priestoroch PriF UK dlho neboli, prekvapí hneď po prekročení vstupných dverí nevtieravá elegancia podčiarknutá čistotou. Na podestách ozdobených zaujímavými rastlinami, na stolíkoch ani na elegantných koženkových, textilných či drevených sedačkách ani prášku. Kedysi od čo i len od nakuknutia odrádzajúce toalety vítajú teraz starostlivo udržiavanou hygienou. Za turniketmi v jednej z oddychových zón láka kus vzácneho opalizovaného kmeňa brestu z okolia Poník – Martinovej doliny. Táto vzácnosť vzniká tak, že pri opalizácii nahrádza organickú hmotu opál či iné minerály, keď sa strom dostane pod vrstvu sopečného popola alebo sedimentov. Voda s obsahom rozpusteného kremíka potom postupne nahrádza drevnú štruktúru minerálmi. Drevo takého kmeňa sa dá využiť napríklad na výrobu šperkov. Vitríny obďaleč doplnené talármi ich magnificencií dokumentujú históriu školy. A akoby na hlavnej trase smerom k študijnému oddeleniu víta návštevníkov päťmiliónkrát zmenšený rotujúci model zemegule. Informácia, že jeho základnú kostru s priemerom 250 cm skonštruoval vlastnými rukami dekan fakulty prof. Peter Fedor vyvoláva pomyselné sňatie klobúka pred pedagógom, ktorý vie, čo znamená osobný príklad. A poklonu si zaslúžia aj vyučujúci z Katedry fyzickej geografie a geoinformatiky, ktorí sa podieľali na vyhotovení modelov jednotlivých kontinentov, kompletizácii, osadení a spojazdnení tohto symbolu fakulty nad bezbariérovým nájazdom k jej učebniam. S výnimočným vzťahom k škole prejavujúcim sa nezištným osobným vkladom a prácou sa tu dá stretnúť všade. Ak si napríklad študent nejde na študijné oddelenie po nejakú jóbovku, môže sa pobaviť na názorne a nápadito vyrobenej interaktívnej tabuli Mendelejevovej periodickej sústavy prvkov, ktorej autorom je Dr. Michal Májek. Tabuľa zoznamuje s 95 chemickými prvkami, vrátane zlata, irídia, ródia, osmia, diamantu, vo vode explodujúceho cézia a rubídia či z recesie pridaného „fakultného komenia“. Toto zábavné poučenie, ktoré na exkurziách často využívajú žiaci základných i stredných škôl, je súčasťou expozície Stavebné kamene života pripravenej ako dar študentom k ich medzinárodnému dňu. V expozícii možno okrem iného obdivovať takmer dvojmetrový rotujúci model DNA, ktorý, ako sa dá zistiť z fakultného webu, tvorila 3D tlačiareň v pracovni dr. Samuela a Daniela Furkovcov viac ako 168 hodín a jej hrot prešiel pri tej ceste 55 km. Stačí prejsť pár krokov a stojíte pred príjemnou kaviarňou BarZuz, ktorej vzácnou pridanou hodnotou je v akomsi jej „predkaviarní“ sa vynímajúci mimoriadne vzácny komplex kostí dolnej časti zadnej nohy stegosaura z obdobia jury. A nie je to pritom nijaký sadrový model, ale skutočná fosília exkavovaná v roku 2025 z lomu v Paint Rock Valley v USA. Pre fakultu ju za prispenia nadšených sponzorov získal, ako sa dozvedáme z popisku, prof. Peter Fedor.

Mgr. Slavomír Čerňanský (vpravo), PhD. alebo entomológ Mgr. Adrián Purkart, PhD. (vľavo); foto: Pho Tel

Na svetle chodieb

Presne tam, na rozsiahle priam „hluché“ chodby, roky využívané iba na náhlenie pedagógov a študentov sem a tam, sa dostalo množstvo vzácnych exponátov z depozitárov PriF UK. Všetky ukazujú krásu, pestrosť, hĺbku a bohatstvo vedomostí štúdia prírodných vied. Vzácnosťami obohatenú tzv. muzeálnu chodbu otvorili v novembri 2024 a venovali ju pamiatke renesančnej osobnosti – Leonardovi da Vinci, ktorý svetu zvestoval, že zdrojom pravých vedomostí je príroda. Nadšením nad múdrym využitím priestoru vtedy zaochkali nielen návštevníci. Obdiv vyslovili aj mnohí z tých, pre ktorých je fakulta profesijným či študijným domovom. Pri pohľade na herbárové položky prvej slovenskej botaničky Izabely Textorisovej navyše mnohí ľutovali, ako Slovensko nevie (či nechce alebo sa mu ťaží?) chváliť sa všade, kde sa to dá a hodí, svojimi skutočnými osobnosťami, nie iba papagájovo okiadzanými „celebritami“ či narýchlo vykvasenými viac prázdnymi tlčhubami ako rešpektovania hodnými ľuďmi. Pritom len náhodné začretie do blízkeho prírodovedného koša pripomenie, že kým napríklad Rakúsko si povedomie o svojej ľudovej liečiteľke Marii Trebenovej stále živí, u nás o vedkyni Izabele Textorisovej nevie verejnosť takmer nič. Možno dokonca ešte menej ako o preparátorovi suchozemských živočíchov Jánovi Brtekovi či preparátorovi rýb a iných vodných živočíchov Milanovi Žiakovi z Trnavy, ktorých excelentne vyhotovené preparáty sú tiež súčasťou muzeálnej chodby. O to je sympatickejšie, že PriF UK otvorila v septembri 2026 pre svojich študentov a kolegov zrekonštruovanú Výskumnú stanicu Izabely Textorisovej v turčianskej Blatnici, kde vedkyňa dlhé roky pôsobila.

Hniezdo sršňov ázijských; foto: Pho Tel

Na chodbe-múzeu sa viac ako iba chodiť žiada postávať a kochať sa vzorkami vzácnych preparátov vrátane vypchatých medveďov, pštrosov, hyen či púm alebo kostier anakondy, varana či obrovskej korytnačky. Tým skôr, že sa tam pri priaznivej zhode okolností dá stretnúť nielen s obdivovateľmi exponátov. Ak má človek šťastie a prodekan fakulty pre vnútorný systém kvality a vonkajšie vzťahy Mgr. Slavomír Čerňanský, PhD. alebo entomológ Mgr. Adrián Purkart, PhD majú čas, je dobré zapnúť diktafón, alebo aspoň zbystriť pamäť. Za zapamätanie totiž nestojí len to, ako sa do jednej z vitrín dostalo hniezdo sršňov ázijských z Palárikova, ale napríklad aj to, že schodíky vedúce k jednej z chodieb sú zo vzácneho spišského travertínu, ktorého sa fakulta na rozdiel od bývalého bratislavského obchodného domu Prior (teraz Tesco) nezbavila. Okrem travertínu sú niektoré jej chodby navyše vydláždené 120 miliónov rokov starým chorvátskym vápencom s viditeľne zachovanými fosíliami drobných živočíchov. Zvedavec sa dozvie aj to, že rekonštrukciu si vyslúžilo 50 chodieb a vyše päťtisíc dverí, že nápadité návrhy plagátov propagujúcich na jednej zo stien prírodné vedy sú dielom študentov Školy umeleckého priemyslu Josefa Vydru, s ktorou fakulta spolupracuje, že upratovačky, ktoré sa okrem čistoty priestorov starajú aj o kvety a rastliny, ktorými PriF UK doslova dýcha, majú k dispozícii indikátor vlhkosti pôdy, aby ich nepreliali a ani nenechali vyschnúť, že… že… Veda a tvorivosť na každom kroku. Ale aj:

Príjemno, útulno, estetično

Elegantné koženkové či plyšové sedačky na chodbách umožňujú tým, ktorí potrebujú dať na chvíľu oddýchnuť hlave či niečo prekonzultovať, alebo si len tak posedieť dopĺňajú v oddychových zónach police s knihami určenými na užitočný knižný kolobeh – prinesieš, vezmeš, prečítaš, vrátiš, alebo pošleš kamsi ďalej. Podnetu študentov škola vyhovela zriadením chodbovej kuchynky, kde sa dá pripraviť či zohriať vlastné jedlo, čaj či káva, keď v rozsiahlej budove niet času zájsť do fakultnej kaviarne. Príťažlivé, dokonca aj cez víkendy, sú aj od zvukov na chodbách izolované študovne v komplexe Ústrednej knižnice Regiomontana. Atraktívnou ich robí aj oddychová zóna Botanická záhrada, ktorú nadšenci z fakulty vytvorili v spolupráci s ozajstnou Botanickou záhradou a okrem iných skvostov je v nej aj zaujímavé tropikárium s drobnými mnohonôžkami a jedovatými žabkami pralesníčkami z dažďových lesov Strednej a Južnej Ameriky. Báť sa ich však netreba. V zajatí sú bez pralesnej potravy našťastie iba pekné, nie jedovaté. Ak si treba popreťahovať sedením skľavené nohy, stačí nazrieť do zatiaľ skromnej, no rozširujúcej sa dendrotéky, kde priečne vybrúsené rezy drevín dokážu odpovedať trebárs na otázku, prečo sú monokultúry krehkého smreka vážnym problémom pre ekologickú stabilitu TANAPu. Zoologická expozícia vybudovaná v spolupráci s Národnou ZOO Bojnice a ZOO Bratislava alebo lovecké trofeje betliarskeho grófa Gejzu I. Andrassyho (1856 – 1938), ktoré ulovil s egyptským princom Youssefom Khamalom na expedícii v Sudáne priťahujú aj záujemcov o históriu. Dá sa naďabiť aj na osemmetrovú kostru vráskavca obrovského či varana alebo obrovskej korytnačky. Mnohých nepochybne zaujme aj knižnica významného morského biológa Carla Isidora Coriho (1865 – 1954), ktorý je otcom Carla Ferdinanda Coriho, nositeľa Nobelovej ceny za medicínu, ktorú získal v roku 1943 spolu s manželkou Gerty a argentínskym fyziológom Houssayom za objav funkcie hormónov predného laloku hypofýzy pri metabolizme cukrov. A atraktivitu tejto časti chodbového múzea zvyšujú aj exponáty zapožičané Slovenským národným múzeom.

Oddychová zóna (OZ) Botanická záhrada; foto: Pho Tel

Povznášajúci suterén i nesuterénne príjemnosti

Že by suterén mohol povznášať, znie síce ako protirečenie, ale v suteréne PriF UK sa to deje. Práve tam totiž otvorili pri príležitosti 85. výročia vzniku novú Ústrednú knižnicu s takmer stodvadsiatimi tisícami knižničných jednotiek s najstarším dielom z roku 1724, s 1 500 registrovanými používateľmi, ktorá nepochybne povznáša k vedomostiam. Regiomontanou ju nazvali na počesť významného astronóma a matematika z 15. storočia Johanna Müllera von Königsberga (po latinsky Regiomontanus). Tento vedec pôsobil aj na bratislavskej univerzite Academia Istropolitana a jeho diela využíval pri plavbách napríklad Krištof Kolumbus. O tom, ako vysoko sa možno dostať vzdelávaním bez balastu, akým nás často zahlcuje súčasný nie vždy učený a nie vždy pravdou sa riadiaci digitálny svet, hovorí myšlienka, ktorou knižnicu uviedol prof. Peter Fedor, keď povedal, že symbolizuje návrat ku knihám a spoľahlivým informáciám. Pripomenul aj vyjadrenie Stephena Hawkinga, že najväčším nepriateľom poznania nie je nevedomosť, ale ilúzia poznania a dodal, že Regiomontana má byť symbolom návratu k poctivým, teda pravdivým zdrojom poznania. Takým môže byť aj environmentálna oddychová zóna s malým retro kinom nazvaná starogréckym pojmom OIKOS, z ktorého je odvodený pojem ekológia. Dá sa tu skvele oddychovať medzi prednáškami, no primárne je environmentálnou a ekologickou učebňou najmä pre mladších žiakov, ktorých sem vodia učitelia základných škôl. Jej doslova útulné prostredie dopĺňajú obrázky detí zo Spojenej školy internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím. Fakulte svoje videnie stromov venovali s tým, že hoci prírodu dokonale (či vôbec) nevidia, vnímajú ju s obdivom inými zmyslami. Návštevníkov študovne nabáda k tichu aj k úsmevu nad hlavami tróniaca ľudská kostra s prstom na tušených ústach a výzvou Silentium na podstavci. Zónu dopĺňa aj symbolický amfiteáter pre senátne záležitosti, kde sa namiesto ticha nielen povoľuje, ale priam vyžaduje hoci aj hlasná vrava. Podobne je to aj vo vynovenom prezentačnom centre Amos určenom okrem iného napríklad aj na obhajoby habilitačných prác. A pri nich, či pri bežnom štúdiu alebo návšteve hoci aj len príťažlivo a zmysluplne zariadených chodieb by si mnohí možno povedali: Kiež by aspoň časť politikov sveta vyštudovala práve prírodné vedy. Hádam by si uvedomili, že ak má ľudstvo žiť nielen dobre, ale aj prežiť, mali by pri tvorbe ľudských zákonov pamätať, že musia vychádzať zo zákonov, ktorými náš svet riadi príroda. A ona ho riadi nepodplatiteľne…

OZ Botanika; foto: Pho Tel

Krehká, voňavá a iná dokonalosť

Možno si ju vychutnať napríklad v Mikráriu prostredníctvom vyše 3 000 mikroskopických preparátov symbolizujúcich premostenie rôznych prírodovedných disciplín. A pretože preparáty sú mimoriadne vzácne, v malom priestore je prísne zakázané vstupovať naraz viacerým než štyrom osobám, dotýkať sa exponátov či techniky a konzumovať potraviny či nápoje. To posledné však hádam napadne sotvakomu, keď si uvedomí, že tam uvidí aj vzorky pásomníc, motolíc, bĺch, vší a iných bezstavovcov. Dotýkať sa však možno hocičoho v Apidomčeku pred budovou fakulty. Pravda, nie včiel, ktoré, ak ich nikto nevyrušuje, bzučia okolo relaxačnej „bunky“ až uspávajúco. Dotknúť sa možno aj baníckeho vozíka z Hodruše – Hámrov na koľajniciach z bane v Pezinku v oddychovej zóne Mineralógia, odkazujúcej okrem iného aj na Mineralogické múzeum UK, ktoré bude po rekonštrukcii čoskoro znovu otvorené. A dotýkať sa možno aj počítačovej klávesnice, ak sa chce človek o fakulte dozvedieť a inšpirovať viac, ako je možné z jednej prázdninovej reportáže. Prehľadná webová stránka Univerzity Komenského je plná údajov zo všetkých fakúlt, na tejto, hlásajúcej svoju synergiu s prírodou, si nájdu príťažlivé informácie s inšpiratívnymi faktami a nápadmi študenti, žiaci, pedagógovia, vedci… Jedných možno zaujmú informácie o letných táboroch pre deti, iných termíny skúšok či volieb dekana, ďalších možno úplné texty čítavo a vtipne napísaných článkov prof. Karola Jesenáka, ktorý pravidelne publikuje napríklad aj v populárno-vedeckom časopise Quark, či jeho fotogaléria Svet očami prírodovedca. A kto chce vidieť viac toho, o čom práve čítal, aj na vlastné „oči“ webového fotoaparátu, stačí, aby si klikol na Virtuálnu prehliadku školy a uvidí, čo možno na mnohých iných vysokých školách nevidel. A možno si potom povie tak ako ja, že PriF UK by mohla mať nielen alternatívnu oficiálnu skratku PríF UK s dlhým í, ktorá sa na webe zavše vyskytuje, a vyjadruje to jej Prírodovedný základ. Po premyslenej tvorivej rekonštrukcii by si nepochybne zaslúžila aj ďalší názov: Príjemná fakulta Univerzity Komenského.