Len pred pár rokmi boli vzťahy medzi jednotlivými krajinami Strednej Ázie založené väčšmi na žiarlivosti než na dôvere. Žiarlivosť vychádzala z osobných animozít jednotlivých prezidentov, ktorí si ako predtým členovia ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, prví tajomníci republikových komunistických strán – a náhle prezidenti svojich krajín – spočiatku nevedeli prísť na meno.
Príroda pomohla, ale aj geopolitické posuny zaistili, že dnes sa fixuje v rámci Strednej Ázie viac integračný (koordinačný) proces než akási tupá súťaživosť alebo priame susedské podrazy, nehľadiac na to, že každá krajina si, čo slovenská zahraničná politika (špeciálne v osobe diaľkovo samoodstúpeného ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí) nechápe, háji svoj národnoštátny revír.
Snímka: www.akorda.kz
Potvrdením tejto paradigmy je aj štátna návšteva prezidenta Tadžikistanu Emomali Šaripoviča Rachmona v Kazachstane (3. a 4. mája 2023), ktorá bola okrem bilaterálneho aspektu aj akýmsi koordinačným stretnutím tesne pred summitom Čína – Stredná Ázia, ktorý sa bude konať v Číne 18. mája 2023.
Deklarácia – najdôležitejší dokument
To konštatovanie ale neanuluje fakt, že prezidenti Kasym-Žomart Tokajev a Emomali Rachmon podpísali veľmi dôležitý (ak nie historický) dokument, ktorý posúva bilaterálne vzťahy Kazachstanu a Tadžikistanu na novú úroveň. Hovoríme o Deklarácii o spojeneckej spolupráci medzi Kazašskou republikou a Tadžickou republikou (Декларация о союзническом взаимодействии между Республикой Казахстан и Республикой Таджикистан).[1]
Pri preštudovaní tohto textu je jasné, že dokument akcentuje strategickú pripravenosť Kazachstanu a Tadžikistanu komplexne využiť (nie malý) potenciál zo strany Astany a Dušanbe na rozvoj nielen bilaterálnych, ale aj regionálnych vzťahov. Čo sa týka tých bilaterálnych, reč je predovšetkým „… o všestrannom rozširovaní spolupráce v politickej, ekonomickej, investičnej, vedecko-technickej, kultúrno-humanitnej a vojensko-technickej oblasti…“
Ak niekoho zaujala informácia o spolupráci vo vojensko-technickej oblasti, tak nezabúdajme, že Tadžikistan priamo hraničí s Afganistanom a má svoje skúsenosti s turbulentnosťou jeho vývoja. Dušanbe a Astana si totiž veľmi dobre uvedomujú, že z Afganistanu nie je možné dopustiť export nacionalizmu, náboženského fanatizmu, drobného kriminálu so zbraňami a tiež tranzit drog. To je všetko to, čo Slovensko z Ukrajiny dopustilo a za čo bude Slovensko pykať…
V deklarácii sa hovorí aj o spolupráci v sfére možných investícií. Tu treba byť trochu triezvejší, pretože ak Kazachstan nutne potrebuje veľmi výrazné investičné vklady (najmä do ropného segmentu), tak podobne Tadžikistan je závislý od zahraničných investorov do hydroenergetiky. Takže vzájomná investičná podpora v dokumente je viac-menej len rétorickým cvičením, nie faktom.
Závislosť je viditeľná nielen na zahraničných investoroch do energetického sektoru, ale aj na dodávkach pšenice pre potreby krajiny. Po tom, čo Ukrajina z politických dôvodov sama eliminovala svoj obilný export do Tadžikistanu, Kazachstan sa stal najväčším a najdôležitejším dodávateľom pšenice a múky do Tadžikistanu. Divná obchodná politiku (sanitárny rozmer po slovenských udalostiach nekomentujeme) Zelenského Ukrajiny voči postsovietskemu priestoru je dôvodom, prečo sa stal Kazachstan hlavným dodávateľom týchto komodít do Tadžikistanu a prečo Ukrajina postupne zo Strednej Ázie sublimuje.
Recipročne Astana z Tadžikistanu očakáva bezproblémové dodávky toho, čo nie je schopný Kazachstan na svojej pôde dopestovať – a aj preto bola počas návštevy podpísaná Cestovná mapa aktivizácie v oblasti poľnohospodárskej spolupráce do roku 2025.
Čo však treba v rámci analýzy dokumentu oceniť, je fakt, že ako Astana, tak i Dušanbe začínajú preferovať spoluprácu na úrovni regiónov.
Ocenenie pre E. Rachmona
Kazašský prezident využil prítomnosť svojho kolegu v Astane a ocenil ho vyznamenaním Rad zlatého orla (Алтын Қыран), ktorým si Kazachstan uctieva ľudí za výnimočné zásluhy pre Kazašskú republiku.[2]
V ďakovnej reči E. Rachmon akcentoval: „…vnímam toto ocenenie predovšetkým ako ocenenie celého Tadžikistanu, všetkých ľudí, ktorí sa podieľali na upevňovaní našich vzťahov. Som presvedčený, že naďalej budeme spoločne budovať naše strategické partnerstvo…“
Bez témy vody to v Strednej Ázii nejde
Prezidenti sa venovali aj tomu, čo je pre Strednú Áziu rozhodujúce – vode. Ide totiž o tému racionálneho a spoločného (korektne spoločného) využívania povrchových vodných zdrojov. Tadžikistan je totiž, čo sa týka kapacity vody jednou zo svetových mocností, ale v zásade nič z toho nemá.
Diskusia prezidentov potvrdila dôležitosť Medzinárodného fondu na záchranu Aralského mora.[3] Aj keď je Aralské more (dnes už skôr nie more) od Tadžikistanu ďaleko, jeho ďalšia degenerácia sa v sociálno-ekonomickej dimenzii dotkne aj Tadžikistanu, o priamom vplyve na Kazachstan, Turkménsko a najmä Uzbekistan nehovoriac.
Čo ďalej?
Pre poriadok si pripomeňme, že prezident Tadžikistanu sa so svojím kazašským partnerom Kasymom-Žomartom Tokajevom naposledy stretol minulý rok, v októbri 2022 v Astane, v rámci summitu Rusko – Stredná Ázia, kde sa o. i. posťažoval, že Strednej Ázii sa globálne venuje malá pozornosť.
Počas tejto návštevy K.-Ž. Tokajev potvrdil, že sa v dňoch 14. až 15. septembra 2023 osobne zúčastní v Dušanbe na ďalšom konzultačnom stretnutí vo formáte prezidentov krajín Strednej Ázie. Doslova povedal: „…využívam daný moment a chcel by som potvrdiť svoju účasť na summite lídrov regiónu v Dušanbe…“ Takže sa máme, z pohľadu analytiky, na čo tešiť.
Celkovo možno povedať, že táto návšteva E. Rachmona v Kazachstane mala a má pre Dušanbe väčší význam než pre Astanu, a to v kontexte hmlistých pohraničných vzťahov Tadžikistanu s Kirgizskom. Astana môže byť totiž tou pomocnou silou (rovnovážnym fenoménom), ktorá je schopná niektoré stredoázijské diskrepancie eliminovať.
Ďalej, Astana sa stáva dôležitým investorom (nie však rozhodujúcim) do ekonomiky Tadžikistanu, ktorá de facto funguje len a len vďaka vonkajším investorom. A táto paradigma sa dlhú dobu nezmení.
Aby bolo ďalej jasné, konfrontácia Ruska s anglosaským elementom na Ukrajine, ktorú zjavne Rusko zvládne ľahšie než spomenutý element, ktorý sa vmanévroval do pozície trpiteľa vlastných sankcií, ovplyvňuje aj zahraničnopolitické faktory oboch krajín. Ani jedna z nich sa nechce a ani nestane jednou zo strán konfliktu. Preto stredoázijská regionálna integrácia a tiež preto spoločné stredoázijské smerovanie na minimalizáciu riskov plynúcich z rôzneho rodu alogických sankcií z dielne dezorientovaného Bruselu.
Autor je vysokoškolský učiteľ
[1] Plný text pozri: Декларация о союзническом взаимодействии между Республикой Казахстан и Республикой Таджикистан — Официальный сайт Президента Республики Казахстан (akorda.kz)
[2] Орден Золотого орла — Википедия (wikipedia.org)
[3] Podrobnejšie pozri: International Fund for Saving the Aral Sea (icwc-aral.uz)
