Rozhodnutie Ministerstva vnútra SR je nesporne ďalším krokom súčasnej „dočasnej“ politickej garnitúry v postupnom potláčaní občianskych slobôd. Dnes prikazujú „oslavovať“ Deň víťazstva nad fašizmom „ticho“ a nabudúce vydajú príkaz oslavovať Deň víťazstva len formou individuálnej tichej spomienky. Takto bude spomienka na Deň víťazstva postupne úplne potlačená.
Jadrom osláv Dňa víťazstva je oslava porážky fašizmu a ak súčasná „dočasná“ politická garnitúra zakazuje riadne oslavy víťazstva nad fašizmom, tým pádom hovorí, že porážka fašizmu nie je pre našu existenciu taká dôležitá. Zákaz štátnej hymny na počesť víťazstva nad fašizmom je jasným prejavom toho, že štát už nepovažuje porážku fašizmu za hodnú oslavy, ergo sám nemá rozhodný negatívny vzťah k fašizmu.
Uvedené zľahčovanie fašizmu je koniec koncov dlhodobou politikou EÚ, ako aj našej republiky, keď napr. v OSN trvalo odmietame podporiť rezolúciu proti oživovaniu fašizmu, odmietame odsúdiť oživovanie fašizmu v Pobaltských republikách, ako aj jeho existenciu na Ukrajine. Dnes sme dokonca svedkami toho, ako niektorí predstavitelia súčasnej politickej garnitúry vykrikujú pri rôznych príležitostiach časť banderovského pozdravu „Sláva Ukrajine!“.
Ak ministerstvo ako argument pre „tiché“ oslavy Dňa víťazstva uvádza súčasný vojnový konflikt na Ukrajine a „úctu voči ukrajinskému ľudu“, tak jednoducho manipuluje verejnou mienkou. Predsa víťazstvo nad fašizmom nezabezpečila „ruská“, ale „sovietska“ armáda, ktorej súčasťou boli aj ukrajinskí vojaci a na porážke nad fašizmom sa podieľali aj naši vojaci, ako aj západné armády. Takže oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom sú súčasne aj vzdaním pocty všetkým hrdinom druhej svetovej vojny, aj tým ukrajinským vojakom, ktorí padli v boji proti fašizmu.
Príkaz Ministerstva vnútra SR na „tichú“ oslavu Dňa víťazstva tak nie je len útokom na občianske slobody, ale aj prejavom dehonestácie hrdinstva bojovníkov proti fašizmu a „tichým“ politickým zľahčovaním samotného fašizmu.
(Status na FB 1. mája 2023)
