New York Times publikoval úvahu Patricie Cohenovej a Liz Aldermanovej o konci „mierovej dividendy“ v Európe. „Obrana proti nepredvídateľnému Rusku v nadchádzajúcich rokoch bude narážať na napätú sociálnu záchrannú sieť a ambiciózne plány na riešenie klimatických zmien.“
Po skončení studenej vojny boli veľké finančné toky presmerované od zbrojenia do sociálnej oblasti. Invázia Ruska na Ukrajinu ale tento proces zastavila a došlo k rýchlemu zvratu smerom k výdavkom na obranu. Vzniká tak dilema, ktoré oblasti verejných výdavkov oslabiť. Táto zmena prichádza v období, „…keď sú potrebné obrovské výdavky aj na starostlivosť o rýchlo starnúce obyvateľstvo, ako aj na zabránenie potenciálne katastrofálnej zmene klímy.“ Odhaduje sa, že len ambiciózny cieľ Európskej únie dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu bude každý rok stáť 175 až 250 miliárd USD.
Citlivé sú taktiež sociálne výdavky. Podľa údajov OECD napríklad Dánsko v rokoch 1994 až 2022 zdvojnásobilo výdavky na zdravotníctvo a Británia zvýšila svoje výdavky o viac ako 90 percent. V tom istom období Poľsko viac ako zdvojnásobilo financovanie programov kultúry a rekreácie. Nemecko zvýšilo investície do ekonomiky. Česká republika zvýšila rozpočet na školstvo.
Toto bolo umožnené poklesov výdajov na obranu, ktoré do roku 2014 výrazne klesali. Po anexii Krymu Rusko došlo k postupnému zvyšovaniu výdavkov, ale stále to bolo pod 2 % z HDP, dohodnuté v rámci NATO. Pred vypuknutím vojny na Ukrajine sa podľa výskumu spoločnosti McKinsey & Company očakávalo, že vojenské výdavky európskych členov NATO do roku 2026 dosiahnu takmer 1,8 bilióna dolárov, čo je 14-percentný nárast za päť rokov. Podľa súčasného odhadu sa ale výdavky zvýšia o 53 až 65 percent. „To znamená, že stovky miliárd dolárov, ktoré by sa inak mohli použiť, povedzme, na investície do opráv mostov a diaľnic, starostlivosti o deti, výskumu rakoviny… budú presmerované do armády.“
Minulý týždeň Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru oznámil, že vojenské výdavky v Európe vlani zaznamenali najväčší medziročný nárast za tri desaťročia. Poľsko sa zaviazalo vynaložiť na obranu 4 % HDP. Nemecký minister obrany požaduje na budúci rok navýšenie rozpočtu o ďalších 11 miliárd dolárov, čo predstavuje 20-percentný nárast. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sľúbil, že do roku 2030 zvýši vojenské výdavky o viac ako tretinu a „transformuje“ francúzske jadrové sily.
Autorky upozorňujú: „Vo väčšine Európy sa však bolestivé rozpočtové kompromisy alebo zvyšovanie daní, ktoré bude potrebné, ešte nepreniesli do každodenného života. Veľká časť uťahovania opaskov v minulom roku, ktoré pocítili domácnosti, bola výsledkom prudko stúpajúcich cien energií a vysokej inflácie.“
V európskych hlavných mestách tak prebiehajú „debaty o konkurenčných prioritách“. Francúzsko má percentuálne vyjadrené vládne výdavky najvyššie v Európe a takmer polovica z nich ide do sociálnej oblasti. Po pandémii sa zvýšil aj štátny dlh, ale Macron sa zaviazal, že nezvýši už aj tak vysoké dane. V Británii sa vojenské výdavky zvýšili na 6,25 miliardy dolárov a súčasne učitelia, lekári a pracovníci v doprave štrajkujú za vyššie platy a lepšie pracovné podmienky. Rumunsko sa zaviazalo tento rok zvýšiť vojenské výdavky o 0,5 % HDP. Toto zvýšenie umožní krajine dosiahnuť požadovanú výšku výdavkov na obranu v rámci NATO, ale súčasne podkope úsilie o splnenie dlhových limitov, stanovených Európskou úniou.
Posun vo vládnych výdavkoch je možno najmarkantnejší v Nemecku, kde po zjednotení výdavky na obranu prudko klesli. Nemecko, najväčšia a najsilnejšia ekonomika v Európe, vynakladá percentuálne z HDP menej financií ako Francúzsko alebo Británia. Nemecký kancelár Olaf Scholz minulý rok ohlásil špeciálny obranný fond vo výške 112 miliárd dolárov a označil to za „historický bod obratu“. Tieto výdavky ale nezahŕňajú výdavky na muníciu a Nemecko bude musieť nájsť ďalších 38 miliárd dolárov, aby sa dostalo na úroveň svojich partnerov v NATO.
Harvardský ekonóm Rogoff uviedol, že väčšina Európanov ešte nezaznamenala, aké veľké budú dlhodobé účinky slabnúcej mierovej dividendy. Vlády budú musieť ešte len nájsť spôsob, ako vyvážiť túto zmenu priorít.
SÚVISIACE:
František Škvrnda st.: Svetové vojenské výdavky dosiahli v roku 2022 nový smutný „rekord“
One thought on “Ohrozí koniec „mierovej dividendy“ v Európe sociálny zmier?”
História nás neomylne učí (praktickej pravde), že ľudský svet a ekonomika funguje v cykloch a tiež aj recidívne, faktorné vplyvy a procesy sa opakujú. A to preto, že business je business. Vojensko-priemyselný komplex si nenechá mier na dlho. Pridlhý mier škodí businessu. Je to surové, hrubé, nehumánne, ale je to (v praxi) tak. Len čo sa navyvíja a navyrába zbraní, už kreátori businessu (súbežne) vymyslia a namaľujú „Čerta na stenu“, a k tomu zinscénujú vojenský konfrontačný konflikt. Snaha, šikovnosť (prešibanosť) a peniaze im (kreátorom) nechýbajú. Zámienky sú (znejú) rôzne, aké v ktorej dobe a pre aké pomery (prípady) pasujú. Ide len o to, aby prostá verejnosť (ľud, občania) to nejako prijala alebo aspoň voči tomu nerebelovala a strpela konfrontačné dianie. A už sa spúšťa realizačný proces.
Ale nejde len o business vojensko-priemyselného komplexu. Proces je širší a previazanejší. Ide aj o ďalší civilný business, nové trhy, nové (lacné alebo lacnejšie) surovinové zdroje. Naša civilizácia je „lúpeživou civilizáciou“ (ovládaná oligarchickým kapitálom), ktorá sa len maskuje a simuluje demokraciu a humánny pokrok. Pravda o nás (tzv. Západnej civilizácii) je stále „archaická“. Je vysoká pravdepodobnosť, že táto civilizačná trajektória a jej pravidlá sú pre ľudstvo (univerzálnou) cestou vedúcou do Pekla. Konkurenčnosť, pestovaná rivalita a ostrá konfliktná (selektívna) metóda riešenia (vzájomnej) konkurenčnosti je len cyklickou historickou recidívou v štýle staroveký Rím a Kartágo. Materiálna podstata a aj recidíva chodu histórie sa (žiaľ) vôbec nezmenila. (Ide pravdepodobne o neprekonateľnú a nezmeniteľnú fatálnu karmu biologického stvorenia, ktoré samo seba v individualite nazýva človek a svoje biologické skupinové stádo nazýva ľudstvo.)