Keď som včera formuloval výzvu na spoluprácu a spájanie strán hlásiacich sa k ľavici, rozhodne som nemal na mysli to, čo dnes urobil Peter Pellegrini s Tomášom Druckerom. Dovolím si už teraz povedať, že pre Hlas to nebude Dobrá voľba. Pripomínam, že pred dvoma mesiacmi podpredseda Dobrej voľby Rado Baťo v rozhovore pre Denník N zdôraznil, že v rokovaní s Petrom Pellegrinim si dali jednu zásadnú podmienku: že Hlas nepôjde do koalície so Smerom. Po podpise dnešnej dohody o zlúčení je teda už všetko jasné. Navyše, keďže dnes bolo potvrdené, že na kandidátke Hlasu budú aj takí politickí turisti ako bývalý poslanec za Most-Híd Peter Kresák – po takýchto kotrmelcoch už len politicky negramotný človek môže uveriť tomu, že Hlas je „modernou sociálnou demokraciou“. Okrem jeho dlhodobo vyhranených liberálnych názorov nemôžem nespomenúť, že keď v novembri 2019 preskočil z Mostu do Dobrej voľby, odmietol, že jeho nová strana bude mať niečo spoločné s ľavicou a uviedol, že ich program bude blízky pravicovým stranám. V tom istom roku ho odmietli zvoliť za ústavného sudcu, lebo sa ukázalo, že bol tajným spolupracovníkom Hlavnej správy ŠtB s krycím menom ESTR…
Oveľa závažnejšie je, ako agresívne sa po novom Hlas vymedzuje voči Smeru. Je mi ľúto, ale každý omyl sa dá zopakovať iba raz a ak Peter Pellegrini aj po upozornení šíri lož, že Smer utajoval svoj súhlas s perspektívou Ukrajiny v EÚ a že Smer „otáča Slovensko ku Kremľu“, stáva sa z neho klamár. Rovnako ako keď sa opakovane vykrúca, že „živého PS-kára ešte nevidel“ (čo vyvrátil sám podpredseda Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek, keď potvrdil, že sa spolu stretli), tak tu vzniká podozrenie, že je to notorický klamár. Zabával som sa na vykrúcaní Tomáša Druckera, ktorý v auguste 2020 tvrdil, že Hlas je len Smer 2 a že si s ním nevie predstaviť spájanie, lebo mu tam nevyhovujú konkrétni ľudia ako napríklad Erik Tomáš – a dnes? „Dnes hovorím jasne, Hlas nie je Smer 2 a ak si niekto myslí, že by som sa mal ospravedlniť konkrétnym ľuďom, tak to rád urobím,“ hrdo zasalutoval Tomáš Drucker. Aké ľahké je zmeniť názor prísľubom za poslanecké kreslo!
Po dnešnej tlačovej konferencii je teda všetko jasné. Obdobie zahmlievania, zatĺkania a vykrúcania sa skončilo, Peter Pellegrini jednoznačne označil Smer za súpera a Tomáš Drucker to ešte zaklincoval, keď zdôraznil, že nevníma Smer ako partnera. Za tú základnú deliacu líniu označili „nespochybňovanie nášho základného euroatlantického ukotvenia“ a jasný postoj na vojnu na Ukrajine – akoby Smer niekedy spochybňoval členstvo v EÚ a NATO a akoby nemal jasný postoj, kto je agresor. Celé toto mediálne predstavenie bola čistá fraška. Ja som naozaj zvedavý, ako bude odteraz Hlas útočiť povedzme na Tibora Gašpara, ktorého Tomáš Drucker vo svojom krátkom postavení na poste ministra vnútra odmietol odvolať z funkcie policajného prezidenta. A taktiež mi je záhadou, ako sa Tomáš Drucker, ktorý sa koncom minulého roka vzdal pozície predsedu Dobrej voľby, odrazu opäť stal predsedom Dobrej voľby, hoci strana odvtedy nemala snem.
Ale tieto morálne (a právne) dilemy prenechajme na nich. Pre mňa je podstatným odkazom dnešného dňa, že Hlas nechce byť súčasťou mierovej koalície, že sa oficiálne prihlásil k podpore pokračovania vojny a jeho zlúčenie s pravicovo-liberálnou Dobrou voľbou signalizuje, že si ho môžete škrtnúť aj z ľavicového spektra. Aspoň sa vyčistil stôl a všetko je jasnejšie.
(Status na FB 28. apríla 2023)
4 thoughts on “Hlas-SD opúšťa ľavicový tábor”
Áno, dnes bolo potvrdené to, čo bolo naznačené už po oddelení Hlasu od Smeru a čo bolo čoraz jasnejšie neskôr. Hlas vystupoval navonok ako (ľavicová) opozícia, ale v skutočnosti to bola programovo po PS druhá zálohová strana Z. Čaputovej a v tichosti už aj lojálna mimovládna strana súčasnej koalície. Je len pozoruhodné, ako ešte nedávno Pellegrini odmietal úplne jasné vyhlásene p. Kmeca o proamerickom vazalstve Hlasu a dnes opäť urobil niekoľkonásobnú piruetu a túto ponižujúcu vlastizradnú orientáciu podporil prijatím viacerých amerikanofilov, okrem Baťu aj Csefalvayovej, ktorá túto orientáciu dávala najavo ešte za vlády Smeru. Bude len zaujímavé, ako sa bude Pellegrini točiť odteraz.
Hlas – SD (pod vedením Pellegriniho) sa „hľadá“ kým chce byť a zrejme sa chce dostať do „stredovej pozície“ politického spektra. Ako politická „nevesta“ pre každého (na všetky svetové strany). Niečo ako SaS. Rozdiel je len v tom, že kým SaS ide na to „sprava“, HLAS – SD ide na to „zľava“.
Nad tým „opúšťaním“ ľavicového tábora Hlasu – SD by som (veľmi) slzy neronil. Sociálna demokracia svojou podstatou nie je „ľavicová“, ale „stredová“ politická sila, ktorá rovnako kooperuje s kapitálom (a to systematicky) ako aj príležitostne (diplomaticky) sa stavia na hájenie „pracujúcich“. Keby sme mali ísť do dôsledku, tak sociálna demokracia cifruje medzi veľkokapitálom, malými živnostenskými podnikateľmi (ale v tom je nedôsledná) a ostatnými masami pracujúcich (lebo sú to „voliči“).
Samotný Drucker nie je „dušou“ (mentálnou výbavou) politik. To plynie z celého jeho prejavu ako ľudskej osobnosti. Je to (vychytralý a cieľavedomý) manažer, ktorý chce byť pragmaticky úspešný v tom, čo práve robí. Keď je to práve politika, tak v politike. Nič iné, hlbšie v ňom nie je.
Pellegrini začína postupne odkrývať svoju (autentickú) vnútornú veľmi kontraverznú povahu. Ak to tak ďalej pôjde, tak ani sám nebude vedieť „čí je“ a „kým chce byť“. Na verejnosti jeho politická elasticita začína byť diskutabilná a stáva sa politicky nečitateľnou (nepredvídateľnou, nespoľahlivou) a nikam presne nesmerujúcou (k žiadnemu meritórnemu cieľu) – a to voliči nemajú radi. Takých „balamutov“ tu už bolo a ešte aj bude. Nastala doba „politickej entropie“, t. j. extrapolácie politického relativizmu (nič nie je sväté, žiadne konvenčné pravidlá politiky nefungujú). No a to je samozrejme pre súčasnú občiansku (demokratickú) spoločnosť (veľmi) nebezpečná situácia (demontáže základov demokracie).
To sa deje nielen na Slovensku, ale v celej Európe (v EÚ). Tento deštrukčný proces sa stimuluje zvonku (on sa nedeje nijako prirodzene a sám po sebe), a všetci obyvatelia Európskej únie sa musia (politicky) „zobudiť“. Ak sa to nestane, tak príde pohroma (katarzia) rádovo väčšia než sa teraz deje na Ukrajine (hoci to s tým aj tak súvisí, ide v podstate o jeden a ten istý veľký proces na veľkom geopolitickom priestore).
Múdrosť menších krajín, ich politikov o kvalite „štátnikov“, je uvedomovať si veľké vzorce (mechanizmy) politiky (aj geopolitiky) a v tom si nachádzať svoje miesto. To však vôbec neznamená, že treba sa (servílne) „pretekať“ (ako posledne Pavel a Čaputová na návšteve Ukrajiny) kto bude „najväčší“ užitočný blbec a sluha (služobníček) vo vyšších cudzích záujmoch. Pre porovnanie (normality) – zdržanlivosť a rozumnosť Rakúska (ich politickej elity) nie je náhodná, ale má svoje vážne a rozumné dôvody.
Aj Pellegrini prakticky potvrdzuje, historickú skúsenosť z dejín sociálnej demokracie a podobne komunistického hnutia. že renegáti z týchto strán skôr alebo neskôr zakotvia v lone pravicových strán a zoskupení a tak z predchádzajúcich „bojovníkov za práva pracujúcich, námezdne pracujúcich“ sa pretransformujú do politických strán a zoskupení ochrancov záujmov tých 10 % najbohatších. V súčasnosti sa so sociálnym aspektom významne snúbi aj aspekt morálny, falošne sa haliaci do plášťa tzv. ľudských práv.
Eduarda Chmelára už viac ako rok nazývam ,,pánom politikom“ a lepšieho štátnika na Slovensku nevidím. Nepovažujem sa za génia, ale podľa posledných poznatkov z politického diania na Slovensku /hore i dole/ rastie moje sebavedomie a E.Chmelár má všetky mnou požadované atribúty: Je schopný,má prehľad /stále na sebe pracuje/, je rozvážny, vyvážený, má logickú a jasnú rétoriku, z jeho postoja je jasné, že má rád ľudí a spravodlivosť. Čím menší štát, tým kvalitnejších politikov potrebuje /Američanom stačí aj nemehlo, aj zlé/, my potrebujeme viac takých Chmelárov. Mali by sme ho podporiť. Kvôli sebe !