Kedysi v historických mestách chodievali temnými ulicami nočný strážnik (vartáš/bachter) i hlásnik. Dozerali na poriadok a bezpečnosť spiacich susedov pred požiarom či chmatákmi a tiež ohlasovali beh času. V mnohých sídlach sa v priebehu 19. storočia obe funkcie z úsporných dôvodov zlúčili v jednu osobu. Nočný hlásnik, obecný sluha chodil nocou s halapartňou, lampášom a napríklad v Rimavskej Sobote až do roku 1835 s tureckou píšťalou, na Spiši s pastierskou trúbou, v iných mestách s hlásnym rohom. Neskôr ohlasoval každú nočnú hodinu iba svojím hlasom. V lete trúbil na večierku o 22.00, v zime o 21.00 hodine. Čas ohlasoval vo veršoch. Z väčšiny územia Slovenska je známa (s malými regionálnymi odlišnosťami) hlásnická pieseň: … tá a tá hodina odbila, chváľ každý duch Hospodina...“
Teraz, v rozvrátenej Slovenskej republike pred predčasnými jesennými voľbami, oficiálneho hlásnika ani vartáša slobody slova nemáme. Strážny pes demokracie – médiá – prežraté z mainstreamových granúl drichmú v teplej búde bruselskej propagandy a brechajú len vtedy, keď ich prebudí cvengot dolárových mincí… Aj to len smerom k východu.
Len pred pár dňami sa na dvore slovenskej mediálnej scény usadil prach zvírený papučami detičiek zbohatlíkov z Globsec-u či palácových sluhov umiestnených v kadejakých mimovládkach, think-tankoch a progresívnych redakciách po tom, ako sa ozvalo jačanie na splave…
Prázdne hlavy v prázdnych kreslách
Namiesto Viktorky však tentoraz na konci februára 2023 od Dunaja zo strechy obrátenej Pyramídy jačala Marta Jančkárová spolu s jej chlebodarcami a neoliberálnymi tajtrlíkmi v Hegerovej (iba poverenej) vláde a v Kollárovom parlamente – na Oslom vŕšku v Bratislave. Jančkárová nevpustila do budovy Slovenského rozhlasu opozičného politika, poslanca NR SR Ľuboša Blahu (SMER-SD), čím cenzúrne umožnila samodiskusiu ministrovi v demisii, zbrojnému kšeftárovi Jaroslavovi Naďovi. V celej kauze, ktorej humbug neustal ani v nedotknuteľnom interiéri Europarlamentu, si aktéri poplietli príčinu s následkami a „obrannú kampaň“ spustili účelovo až po nenávistných reakciách poslucháčov, (ešte) platiacich koncesionárov. O obranu slobody slova, práva na vyslovenie aj demokratické vypočutie odlišného názoru nemali záujem. Nenávistné a vulgárne nadávky moderátorke odsudzujem a dôrazne odmietam i ja. No pripomínam biblické: „… beda tomu, skrze koho pohoršenie vychádza!“ Marta Jančkárová so svojím šéfom v osobnom bankrote Ľubošom Machajom sa vyhovorili na princíp tzv. „prázdneho kresla“. To sa však spravidla vo verejnoprávnych a v slušných, objektívnych súkromných médiách uplatňuje (či skôr môže uplatniť) vtedy, ak do diskusie nepríde z pozvanej strany nik. Teraz to tak nebolo, diskutovať zabránili ústavnému činiteľovi, ktorého do slovenského parlamentu zvolili voliči v riadnych parlamentných voľbách.
Netreba vari pripomínať, že v RTVS úplne bežne a oficiálne dostávajú obrovský priestor v spravodajstve aj v diskusných reláciách postavy a postavičky z Matovičovho panoptika, rôzni stranícki prebehlíci, politickí stroskotanci a tuláci s vlajkami, ktorí voľbami neprešli. Moderátorke Jančkárovej sa však dostalo pofúkania aj prelepenia duševných jazvičiek. „Podporu telefonicky vyjadrila hlava štátu, poverený premiér, RTVS sa tiež zastali rezorty kultúry a vnútra, lídri či ďalší predstavitelia OĽaNO, SaS, Za ľudí, Sme rodina, Hlasu-SD, PS, KDH či ODS. Polícia sa stará o moju ochranu a robí maximum pre vyšetrenie veci, všetka česť,“ uviedla vo svojom príspevku na sociálnej sieti ohrozená moderátorka. Možnože jej – po vzore prezidentky Zuzany Čaputovej – vymyslia a udelia v nejakom bezvýznamnom nemeckom či holandskom inštitúte nejakú významnú „Populicérovu cenu“!?
Žitnú vyhodili alebo zase len…
Sme v polovici apríla a slovenským éterom preletel neuveriteľný chýr, že spravodajská televízia TA3 vyhodila známu redaktorku Anku Žitnú Lučaiovú. Osobne ma táto správa pobúrila. Súkromná televízia TA3 siahla k najhorším normalizačným praktikám a potvrdila, že cenzurovanie rozhovoru slobodnej a nezávislej novinárky Žitnej s Jeffreyom Sachsom v relácii „Tak takto?!“, nebol omyl. A že nešlo ani len o unáhlené rozhodnutie roztraseného (či opatrného?) televízneho manažmentu…
Uznávaný americký ekonóm, profesor z Harvardu, poradca viacerých vlád vo svete Jeffrey Sachs sa – ako hosť debaty – 6. februára 2023 vyjadril k téme vojnových hrôz na východ od našich hraníc a vyzýval na mierové riešenie konfliktu na Ukrajine. Očividne tento rozhovor o dôležitosti riešiť konflikt mierovými rokovaniami a prostredníctvom diplomatického úsilia (namiesto zasielania zbraní ) v relácii Anky Žitnej Lučaiovej bol pre mainstream, prisluhujúci súčasným vládnucim politikom a zbrojárskym monopolom, nadmieru nepohodlný. TA3 ho po pár hodinách hanebne stiahla. Nebol dokonca dostupný ani v archíve!
Namiesto verejného ospravedlnenia či uznania pochybenia, porušenia princípov slobody slova, práva občanov na pravdivé informácie, namiesto ochrany plurality a demokratického sprístupnenia aj odlišných názorov, TA3 pritvrdila. Priam stalinsky pohrozila všetkým na Slovensku, že iný, než „jediný správny (lebo oficiálny) názor“ sa nepripúšťa. Že podobne, ako v 50. rokoch a počas obdobia normalizácie, sa voči slobodomyseľným a odvážnym žurnalistom použijú osvedčené fašistické či boľševické metódy.
No nemusíme sa vracať až do takej vzdialenej histórie. Vo svojej knihe „Čudo medzi ZOO a cintorínom“ som si dovolil verejnosti pripomenúť kauzu „internačného/koncentračného tábora“ z januára 1999 v Mlynskej doline. Ústredný riaditeľ STV Milan Materák vtedy na 28. poschodí výškovej budovy tvorby programu Slovenskej televízie sústredil a od okolitého sveta odizoloval 30 nepohodlných zamestnancov televízie. Previnili sa tým, že „pracovali v spravodajstve a v publicistike za Mečiara“. Všetkých z televízie za vtedajšej vlády Mikuláša Dzurindu vyhodili.
Redaktorka Žitná je skúsená novinárka a svoje slobodné myslenie či nezávislosť prejavila nielen zmieneným rozhovorom s profesorom Sachsom. Viem o jej pôsobení vo funkcii šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 dní, no viac som si ju všimol v posledných rokoch na obrazovke TA3. Najmä odvahou vytvoriť priestor pre diskusiu počas covidovej pandémie, keď vo verejnom priestore zaznelo i niekoľko odlišných názorov na masové špáranie v nosoch a na povinné očkovanie neoverenými vakcínami. Poukázala tiež na aktivizáciu ukrajinskej mafie na našom území po masívnej utečeneckej vlne spôsobenej inváziou ruských vojsk na jar 2022. Ale nastolila i témy o pochybeniach štátnej moci v oblasti práva, absencie spravodlivosti, manipulácie v trestnoprávnych kauzách, aj v otázkach zneužívania právomocí verejných predstaviteľov štátu. Bol som už spomenul, že éterom sa niesol chýr o vyhodení novinárky Žitnej z TA3. Predtým sa také podobné stalo počas výročia Nežnej revolúcie v novembri 2022 vyhodením Márie Hlucháňovej z kresla šéfky spravodajstva a publicistiky RTVS. Vraj za „pirátske vysielanie“ zo snemu parlamentnej strany SMER-SD.
Počujete zase to ticho, vidíte tú tmu?
To hrozné ticho mlčiacich, indoktrinovaných novinárov v desiatkach redakcii? Kde sú protestné vyjadrenia solidárnych kolegov, redakčných politických aktivistov, ktorí sa v prípade „ich ľudí“ zo Sorosovej výplatnej listiny dokážu zasieťovane zburcovať účelovo už za 2 – 3 hodiny? Kde sú dôrazné protesty stavovských novinárskych organizácii? Prečo proti tomu ostro neprotestujú a nevyzývajú nepočetnú skupinu čestných, ešte nezotročených novinárov, alternatívne médiá alebo slovenskú verejnosť k hlasnému protestu, k odmietnutiu takýchto praktík?
Je nad slnko jasné, že aj táto profesionálna likvidácia novinárky Žitnej Lučaiovej sa bude maskovať a zbabelo i alibisticky vysvetľovať kadejako účelovo… A nerobím si ani ilúzie, že by zodpovedné autority v našom rozvrátenom štáte dokázali prijať neodkladné účinné opatrenia na skutočnú ochranu slobody a profesionálnych práv novinárov! Kto bude ďalší na rade? Okrem Petra Bielika z TA3 či novej akvizície (z Markízy do RTVS) Patrika Hermana…, už žiadneho profesionálneho kandidáta medzi žurnalistami v mainstreame ani nevidím.
A najhoršie je, že na Slovensku už nemáme ani nočného vartáša s hlásnou trúbou. Tma na zemi, tma v éteri, tma pod oblohou. Jedno slovenské príslovie v prospech cenzorov vraví: „Svoj tieň za tmy neuvidíš“. Na druhej strane pre všetkých čestných a statočných novinárov môže byť povzbudením odkaz Martina Luthera Kinga: „Iba v tme môžete vidieť hviezdy“.
(Úvodné foto: FB stránka Anky Žitnej Lučaiovej)
