Kto nejde s nami, ide proti nám! Večnosť tohto hesla pocítil na vlastnej koži český olympijský víťaz v päťboji David Svoboda. Ako dôstojník a člen Armádneho športového centra Dukla schytal viacero šľahnutí. „Po obhajobe ruských športovcov skončil v komisii športovcov Českého olympijského výboru. Riaditeľ Dukly mu udelil pokarhanie za jeho vyjadrenia k vojne na Ukrajine.“ (spornet.sme.sk, 31. 3. 2023) Na povel ministerky obrany zaplieskali bičom aj médiá a časť verejnosti. „Poručíku, zaplaťte na zbraně Ukrajině. Výši daru zveřejníme, hrozí Svobodovi.“ (parlamentnilisty.cz, 1. 4. 2023)
Našich geopolitických hriešnikov či pomätencov si podal majster sveta Michal Handzuš. „Ako člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja v roku 2022 odstúpil z funkcie, keď zväz odmietol vylúčiť slovenských hráčov v Kontinentálnej hokejovej lige z národnej reprezentácie v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.“ (sk.m.wikipedia.org.) Pred kamerami sa ani trochu nezačervenal a spoza kamier mu nik nepripomenul, že na zámorskom ľade pôsobil akurát v čase, keď Spojené štáty so spojencami vtrhli do Afganistanu a Iraku. Dolármi nepohrdol ani počas „bombardovania a zabíjania civilného obyvateľstva v Líbyi“ (europarl.europa.eu, 21. 6. 2011), ale reprezentačný dres z neho nik nestrhol. Posivený svedok od športovca očakával, že kým sa pustí do mladších kolegov na ruskom ľade, ospravedlní sa afganským, irackým či líbyjským sirotám, vdovám, mrzákom… Medzi nami, odkiaľ berie istotu, že kremeľskí trolovia naháňajú puk iba na ruských štadiónoch? Čo tak vytvoriť Výbor pre neamerickú, resp. neukrajinskú činnosť a nazrieť slovenským hokejistom do hláv? Bez výnimky!
V týchto končinách by to nebolo nič mimoriadne. V normalizačných previerkach pohorel aj štvornásobný olympijský víťaz Emil Zátopek. Plukovník. Postaral sa o to jeho negatívny postoj k augustu 68. Ktovie, či nie po jeho vzore David Svoboda pozabudol, že „vojak má povinnosť správať sa aj mimo služby tak, aby neohrozil vážnosť a dôveryhodnosť ozbrojených síl“. (spornet.sme.sk, 31. 3. 2023) November 89 mu síce vrátil uznanie i slávu, ale nie navždy. „Zátopek spolupracoval s StB, podle historiků by neměl být modlou. V roce 1953 vstoupil do KSČ a o rok později se také stal spolupracovníkem Vojenské kontrarozvědky, která spadala pod StB.“ (echo24.cz, 14. 5. 2020) Po posledných prezidentských voľbách v Čechách nemali by sa mu historici ospravedlniť? In memoriam.
Isteže, ťažko žiadať férovosť od historikov, keď mnohí športovci vítajú, že ich politici zbavili súperov. V nijakom prípade však nemožno hľadať športového ducha v priestore farby kaki a pušného prachu. Zatiaľ čo jedna parta sa pred 32 rokmi rozpustila, druhá v týchto dňoch jasá, že sa odvtedy zdvojnásobila. Ruku na srdce: tridsaťjeden štátov proti jednému, trochu úbohá radosť! Oslavujúci si ten nepomer zrejme uvedomujú. Žiaľ, po svojom, hľadaním ešte jedného nepriateľa. K nádejnému kandidátovi vyslali predsedníčku Európskej komisie a francúzskeho prezidenta, aby sa ho opýtali, s kým vlastne je. Duo, ktoré predbehlo „kyjevský“ pár Čaputová-Pavel, ešte nedoletelo do Pekingu, a NATO nás už upozornilo, aby sme si nachystali peňaženky, lebo jeho prasiatko je poloprázdne.
Šport do politiky nepatrí, rozhodli mocní tohto sveta. A božechráň do nej vniesť systém VAR, videového asistenta rozhodcu pri posúdení sporných momentov zápasu. Ale čo politika robí so športom, to už netrápi ani mnohých športovcov. Ako inak, pre pokoj v kabíne a od médií…
