Vylákať súpera a v oslabení majstrovsky streliť gól, až bariéry vyskakujú z kože. To je zmysel hry a potešenie pre divákov.
Len 26 percent obyvateľov Slovenska dôveruje médiám, je to o štyri percentuálne body menej ako pred rokom (v roku 2021). Vyplýva to z medzinárodného prieskumu Reuters Institute for the Study of Journalism. (správu priniesol Denník N 15. júna 2022). Slovensko sa v dôvere v médiá prepadlo spolu so Spojenými štátmi na posledné miesto spomedzi 46 analyzovaných krajín. Nedôvera k médiám je u sympatizantov opozície ešte vyššia ako priemer. O toto možno išlo strane Smer-SD, keď sa pokúsila do vysielania dostať Ľuboša Blahu a vyvolať konflikt.
Raz sa trik už podaril, keď do vysielania Markízy prišiel náhradník – vtedy tiež poslanec NR SR Ľuboš Blaha. Markíza a jej moderátor Kovačič to uniesli, diváci si napokon prišli na svoje, lebo relácia získala napätie. Tentoraz v štátnom médiu (prijatím zákona o zrušení koncesionárskych poplatkov a napojením na štátny rozpočet sa fakticky štátnym stalo) vedenie poslanca do vysielania nepripustilo. Odvolalo sa na platné pravidlá, podľa ktorých si RTVS určuje, koho do vysielania pozve. Ak sú tieto pravidlá odobrené v Rade RTVS a nevyhovujú parlamentu, tak ich mali už dávno upraviť. Z pohľadu poslucháča a diváka môže znieť zvláštne, že väčšiu silu nad vysielaním má štátna inštitúcia, ako zvolení poslanci, ale vyriešiť to musí parlament, nie oni.
To, čo sa odohralo minulú sobotu, je vyvolaný konflikt. A vieme, že konflikt je živnou pôdou v politike. Ale ani pri vysokej nedôvere v médiá politická strana vo verejnom priestore nemôže tento konflikt vyhrať. Šéfredaktori očakávane vydali vyhlásenie na obranu novinárov. Trochu to trvalo, ale uznajme, boli prázdniny. Veď aj Andrej Kiska z Popradu, vtedy vo funkcii prezidenta republiky, sa ešte týždeň po objavených mŕtvych telách lyžoval… Útok na redaktorku RTVS je neprípustný a rozhodne ho treba odsúdiť, aj bez výzvy šéfredaktorov a vyšetrovateľov NAKA. Grobianstvo, násilie do ľudskej spoločnosti nepatrí a kto sa takto správa, mal by niesť následky. No treba aj pripomenúť, že neuveriteľnú hrubosť do verejného priestoru vniesol Matovič, Naď a teraz už dokonca aj šéf diplomacie Káčer. Má svoje ovocie – publikum sa pridalo a kleslo na ich úroveň.
Štátna televízia a rozhlas si určite pôjdu naďalej svoje a politici budú naďalej hľadať konflikt. Preto by sme si my, poslucháči a diváci mohli spomenúť na kinoautomat a Rozpaky kuchaře Svatopluka. (Pripomeniem: bol to trinásťdielny československý televízny seriál z roku 1985 nakrútený podľa scenára Jaroslava Dietla v réžii Františka Filipa a v hlavnej úlohe s Josefom Dvořákom.)
Seriál sa vysielal raz za mesiac s priamym prenosom z televízneho štúdia, kde nakrútený dej premietali asi šesťdesiatim piatim divákom v štúdiu. Každý diel bol niekoľkokrát prerušený a diváci pomocou prístrojov s dvoma tlačidlami volili, ako sa má hlavný hrdina Svatopluk Kuřátko v danej situácii (typicky pri hroziacom konflikte s kolegami či nadriadenými) rozhodnúť. A zapojiť do hlasovania sa mohli aj diváci doma formou zhasínania či zažínania žiaroviek. Od druhého dielu bola na energetickom dispečingu sledovaná výchylka v spotrebe elektriny v celej republike, neskôr televízna kamera snímala rozsvietenie a zhasínanie okien na pražskom sídlisku Bohnice.
Moja rada: kto nevydrží žiť bez politických debát, tak len čo uvidí či vypočuje si niekoho, kto mu zdvíha tlak, nech nevyskakuje z kože, len k vypínaču. Energetici by mohli podávať hlásenia, ako v tej chvíli klesne spotreba prúdu.
Úvodné foto: Flickr / Marco Verch Professional
