Približne osem mesiacov po začiatku vojny na Ukrajine, v októbri 2022, Univerzita v Cambridge (VB) harmonizovala prieskumy uskutočnené v 137 krajinách o ich postojoch k Západu, k Rusku a k Číne.
Zistenia v štúdii, hoci môžu byť v detailoch nepresné, sú dostatočne spoľahlivé na to, aby sa brali vážne.
Zistenia sú:
– Zo 6,3 miliardy ľudí, ktorí žijú mimo Západu, 66 percent vníma pozitívne Rusko a 70 percent vníma pozitívne Čínu.
– Spomedzi 66 percent, ktorí vnímajú pozitívne Rusko, 75 percent sa nachádza v južnej Ázii (Indický subkontinent a okolie), 68 percent vo frankofónnej Afrike a 62 percent v Juhovýchodnej Ázii.
– Pozitívna verejná mienka o Rusku pretrváva v Saudskej Arábii, Malajzii, Indii, Pakistane a vo Vietname.
Podobné pocity vyvolali na Západe určitý hnev, prekvapenie a dokonca rozhorčenie. Nechcú veriť, že dve tretiny svetovej populácie nie sú na strane Západu.
Aké sú niektoré z dôvodov alebo príčin tohto stavu? Päť dôvodov, o ktorých som presvedčený, vysvetlím v tejto krátkej eseji.
1. Globálny juh neverí, že Západ rozumie ich problémom alebo s nimi súcití.
Indický minister zahraničných vecí S. Jaishankar to v nedávnom rozhovore stručne zhrnul: „Európa musí vyrásť zo spôsobu myslenia, že problémy Európy sú svetovými problémami, ale svetové problémy nie sú problémami Európy.“ Hovorí o mnohých výzvach, ktorým čelia rozvojové krajiny, či už sa týkajú následkov pandémie, vysokých nákladov na dlhovú službu, klimatickej krízy, ktorá ničí ich životy, utrpenia z chudoby, nedostatku potravín, sucha a vysokých cien energie. Západ Globálnemu juhu ohľadom mnohých uvedených problémov sotva poskytol – aj to iba – slovnú podporu. Napriek tomu však Západ trvá na tom, aby sa Globálny juh pripojil k jeho sankciám proti Rusku.
Dokonalý príklad predstavuje pandémia Covidu. Napriek opakovaným prosbám Globálneho juhu o zdieľanie duševného vlastníctva vakcín za účelom záchrany životov, žiadna západná krajina nebola ochotná tak urobiť. Afrika dodnes zostáva najmenej zaočkovaným kontinentom na svete. Pritom Afrika by dokázala vyrobiť vakcíny, ale nemohla bez duševného vlastníctva.
Pomoc však prišla z Ruska, Číny a Indie. Alžírsko spustilo očkovací program v januári 2021 po tom, čo dostalo prvú várku ruských vakcín Sputnik V. Egypt začal s očkovaním po tom, čo dostal čínsku vakcínu Sinopharm približne v rovnakom čase. Južná Afrika zaobstarala milión dávok AstraZeneca od Serum Institute v Indii. Oporou očkovacieho programu v Argentíne sa stal Sputnik. Toto všetko sa dialo, zatiaľ čo Západ využíval svoje finančné zdroje na nákup miliónov dávok vopred a často ich ničil, keď expirovali. Odkaz Globálnemu juhu bol jasný: vaše problémy sú vaše problémy, nie sú to naše problémy.
2. Na histórii záleží: Kto kde stál počas kolonializmu a po nezávislosti?
Mnohé krajiny v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii sa na vojnu na Ukrajine pozerajú inou optikou ako Západ. Mnohí z nich vidia svoje bývalé koloniálne mocnosti preskupené ako členov západnej aliancie. Krajiny, ktoré uvalili sankcie na Rusko, sú buď členmi Európskej únie a NATO, alebo najbližšími spojencami Spojených štátov v ázijsko-pacifickej oblasti. Naproti tomu mnohé ázijské krajiny a takmer všetky krajiny na Blízkom východe, v Afrike a Latinskej Amerike sa snažia zachovať dobré vzťahy s Ruskom aj so Západom a vyhýbať sa sankciám voči Rusku. Môže to byť preto, že si pamätajú svoj príbeh pri nešťastnom konci koloniálnej politiky Západu. Ide o traumu, s ktorou stále žijú, ale na ktorú už Západ väčšinou zabudol.
Nelson Mandela často hovoril, že práve morálna aj materiálna podpora Sovietskeho zväzu pomohla inšpirovať Juhoafričanov k zvrhnutiu režimu apartheidu. Práve preto mnohé africké krajiny stále vnímajú Rusko v priaznivom svetle. Keď už tieto krajiny dosiahli nezávislosť, bol to Sovietsky zväz, ktorý ich podporoval, hoci sám mal obmedzené zdroje. Asuánsku priehradu v Egypte, ktorej výstavba trvala 11 rokov (od roku 1960 do roku 1971) naprojektoval Moskovský inštitút Hydroprojekt a z veľkej časti financoval Sovietsky zväz. Oceliareň Bhilai v Indii, jeden z prvých veľkých infraštruktúrnych projektov v novej nezávislej Indii, bola postavená v spolupráci so ZSSR v roku 1959. Z podpory, či už politickej alebo ekonomickej, ktorú poskytoval bývalý Sovietsky zväz, mali prospech ďalšie krajiny vrátane Ghany, Mali, Sudánu, Angoly, Beninu, Etiópie, Ugandy a Mozambiku.
Na samite Africkej únie v Addis Abebe v Etiópii minister zahraničných vecí Ugandy Jeje Odongo 18. februára 2023 povedal: „Boli sme kolonizovaní a odpustili sme tým, ktorí nás kolonizovali. Teraz nás kolonizátori žiadajú, aby sme boli nepriateľmi Ruska, ktoré nás nikdy nekolonizovalo. Je to spravodlivé? To sa nás netýka. Ich nepriatelia sú ich nepriateľmi. Naši priatelia sú naši priatelia.“
Či už správne alebo nesprávne, mnohé krajiny Globálneho juhu považujú súčasné Rusko za ideologického nástupcu bývalého Sovietskeho zväzu. Tieto krajiny majú dlhú pamäť, vďaka ktorej vidia Rusko v trochu inom svetle. Môžeme ich v mene histórie obviňovať?
3. Vojnu na Ukrajine vníma Globálny juh hlavne ako vojnu o budúcnosti Európy a nie o budúcnosti celého sveta.
História studenej vojny naučila rozvojové krajiny, že zapletenie sa do veľmocenských konfliktov im prináša len málo výhod, no nesie so sebou obrovské riziká. A ukrajinskú proxy vojnu vnímajú ako vojnu, ktorá je viac o budúcnosti európskej bezpečnosti ako o budúcnosti celého sveta. Globálny juh navyše vojnu vníma ako drahé odvádzanie pozornosti od najpálčivejších problémov, s ktorými sa potýka. Patria sem vyššie ceny pohonných hmôt, ceny potravín, vyššie náklady na obsluhu dlhu a vyššia inflácia, všetko to sa zhoršilo v dôsledku západných sankcií uvalených na Rusko.
Nedávny prieskum zverejnený spoločnosťou Nature Energy uvádza, že až 140 miliónov ľudí by mohlo byť zatlačených do extrémnej chudoby v dôsledku vyšších cien energií, ku ktorým došlo za posledný rok. Rastúce ceny energií nielen priamo ovplyvňujú účty za energiu, ale vedú aj k tlaku na zvyšovanie cien všetkých dodávateľských reťazcov a spotrebného tovaru vrátane potravín a iných potrieb. To poškodzuje rozvojové krajiny ešte viac, ako to poškodzuje Západ.
Západ môže udržať vojnu „tak dlho, ako to bude potrebné“, keďže má na to finančné zdroje a kapitálové trhy. Globálny juh si podobný luxus nemôže dovoliť. Vojna o budúcnosť európskej bezpečnosti môže potenciálne zničiť bezpečnosť celého sveta.
Globálny juh je tiež znepokojený tým, že Západ nepokračuje v rokovaniach, ktoré by mohli túto vojnu priviesť k skorému ukončeniu. Ide o premeškanú príležitosť v decembri 2021, keď Rusko navrhlo revidované bezpečnostné zmluvy pre Európu, ktoré mohli zabrániť vojne a ktoré Západ odmietol. Mierové rokovania z apríla 2022 v Istanbule tiež Západ odmietol, aby čiastočne „oslabil“ Rusko. V súčasnosti celý svet platí cenu za inváziu, ktorú západné médiá radi nazývajú „nevyprovokovanou“ a ktorej sa dalo predísť.
4. Svetovú ekonomiku už neovládajú ani Američania, ani Západ; a Globálny Juh má iné možnosti.
Viaceré krajiny Globálneho juhu čoraz viac vidia svoju budúcnosť spojenú s krajinami, ktoré už nie sú v západnej sfére vplyvu. Môže to byť ich vnímanie toho, ako sa mocenská rovnováha posúva od Západu, alebo zbožné želania ako súčasť ich koloniálneho dedičstva; pozrime sa na niektoré údaje, ktoré môžu byť relevantné.
Podiel USA na celosvetovej výrobe klesol z 21 percent v roku 1991 na 15 percent v roku 2021, zatiaľ čo podiel Číny vzrástol v rovnakom období zo 4 percent na 19 percent. Čína je najväčším obchodným partnerom pre väčšinu sveta a jej HDP v parite kúpnej sily už prevyšuje HDP Spojených štátov. BRICS (Brazília, Rusko, Čína, India a Južná Afrika) mali v roku 2021 spoločný HDP 42 biliónov USD v porovnaní so 41 biliónmi USD v G7. Ich populácia 3,2 miliardy je viac ako 4,5-krát väčšia ako celková populácia krajín G7, teda 700 miliónov.
BRICS neuvaľuje sankcie na Rusko ani nedodáva zbrane opozičnej strane. Zatiaľ čo Rusko je najväčším dodávateľom energie a potravinových obilnín pre Globálny juh, Čína zostáva preň najväčším dodávateľom financovania a infraštruktúrnych projektov prostredníctvom Iniciatívy pásma a cesty. A teraz sa Rusko a Čína kvôli vojne zblížili viac ako kedykoľvek predtým. Čo to všetko znamená pre rozvojové krajiny?
Znamená to, že pokiaľ ide o financovanie, potraviny, energiu a infraštruktúru, Globálny juh sa musí viac spoliehať na Čínu a Rusko ako na Západ. Globálny juh tiež zaznamenáva rozširovanie Šanghajskej organizácie spolupráce, viac krajín chce vstúpiť do BRICS a mnohé krajiny teraz obchodujú v menách, ktoré ich vzďaľujú od dolára, eura alebo Západu. Tiež pozorujú, že v niektorých krajinách v Európe prebieha deindustrializácia z dôvodu vyšších nákladov na energiu spolu s vyššou infláciou. Jasne sa prejavila ekonomická zraniteľnosť Západu, ktorá pred vojnou nebola taká zjavná. Vzhľadom na to, že rozvojové krajiny majú povinnosť klásť záujmy svojich vlastných občanov na prvé miesto, niet divu, že vidia svoju budúcnosť viac zviazanú s krajinami, ktoré nie sú vedené Západom alebo ktoré nie sú ovládané Američanmi.
5. „Medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách“ chýba dôveryhodnosť a je na ústupe.
„Medzinárodný poriadok založený na pravidlách“ je koncepcia, ktorú podľa mnohých krajín Globálneho juhu vymyslel Západ a jednostranne vnútil iným krajinám. Len málo, ak vôbec nejaké nezápadné krajiny, sa podpísali pod tento poriadok. Juh nie je proti poriadku založenému na pravidlách, skôr je proti súčasnému obsahu týchto pravidiel, ako ich zaviedol Západ.
Na mieste je tiež otázka, či sa medzinárodný poriadok založený na pravidlách vzťahuje aj na Západ.
Po desaťročia sa pre mnohých ľudí na Globálnom juhu Západ javí tak, že si robí so svetom, čo chce, bez ohľadu na názory kohokoľvek iného. Niekoľko krajín bolo svojvoľne napadnutých, väčšinou bez schválenia Bezpečnostnej rady. Patria sem bývalá Juhoslávia, Irak, Afganistan, Líbya a Sýria. Podľa akých „pravidiel“ boli tieto krajiny napadnuté alebo spustošené, boli tieto vojny vyprovokované alebo nevyprovokované? Julian Assange chradne vo väzení a Ed Snowden je v exile, pretože mali odvahu (alebo možno tú drzosť) odhaliť pravdy, ktoré stoja za týmito činmi.
Sankcie uvalené Západom na viac ako 40 krajín spôsobujú značné ťažkosti a utrpenie. Podľa akého medzinárodného práva alebo „poriadku založeného na pravidlách“ využil Západ svoju ekonomickú silu na uvalenie týchto sankcií? Prečo sú aktíva Afganistanu stále zmrazené v západných bankách, zatiaľ čo krajina čelí hladu a hladomoru? Prečo je venezuelské zlato stále držané ako rukojemník v Spojenom kráľovstve, zatiaľ čo obyvatelia Venezuely žijú na úrovni životného minima? A ak je odhalenie Seymoura Hersha pravdivé, podľa akého „poriadku založeného na pravidlách“ zničil Západ plynovod Nord Stream?
Zdá sa, že dochádza k posunu paradigmy: preč od svetovej dominancie Západu do viac multipolárneho sveta. A vojna na Ukrajine zviditeľnila tie rozdielnosti či priepasti, ktoré sú súčasťou tejto zmeny paradigmy. Čiastočne kvôli svojej vlastnej histórii a čiastočne kvôli formujúcej sa ekonomickej realite vníma Globálny juh multipolárny svet ako preferovaný výsledok, v ktorom je pravdepodobnejšie, že ich hlasy budú vypočuté.
Prezident Kennedy ukončil svoj prejav na Americkej univerzite v roku 1963 nasledujúcimi slovami: „Musíme sa podieľať na budovaní sveta mieru, kde sú slabí v bezpečí a silní sú spravodliví. Pred touto úlohou nestojíme bezmocní ani bez nádeje na úspech. My sebavedomí a nebojácni musíme pracovať na mierovej stratégii.“
Táto mierová stratégia stála pred nami ako výzva v roku 1963 a zostáva pre nás výzvou aj dnes. Pritom hlasy za mier, vrátane hlasov Globálneho juhu, by mali byť vypočuté.
* * *
Krishen Mehta je členom predstavenstva Amerického výboru pre dohodu medzi USA a Ruskom (ACURA) a senior programu globálnej spravodlivosti na Yaleskej Univerzite.
Tento článok sprostredkúva Globetrotter v spolupráci s ACURA.
Poznámka prekladateľa:
Prejav prezidenta Kennedyho na Americkej univerzite vo Washingtone (10. júna 1963) bol vtedy zverejnený v sovietskej tlači v plnom znení. Možno bol text s týmto zámerom koncipovaný. Počas Kubánskej krízy (1961) prejavil prezident Kennedy schopnosť počúvať argumenty svojho oponenta (raketové základne v Turecku) a prvý tajomník Chruščov prejavil podobnú schopnosť (detto na Kube). Pokiaľ v súčasnosti dvaja globálni aktéri nepočúvajú argumenty jeden druhého, diplomacia sa obmedzuje na vyhrážanie, hrozí zdĺhavá kríza, ktorá môže vyústiť do svetovej vojny.
Ladislav Hohoš
