Slovo „výtečník“ sa mi zapáčilo od prvej chvíle. Predtým som ho nepoznala a priznávam, že som nevedela, že bolo označením na table s portrétmi významných mužov, ktorí sa pričinili o založenie Matice slovenskej. Myslela som si tiež, že ide o bohemizmus, ktorý v slovníku spisovnej slovenčiny už nemá miesto. Napriek tomu sa mi toto slovo videlo šťavnaté a živé; nebolo iba vážne a seriózne, prípadne až nudné, ale akoby v sebe nieslo trochu beťárstva a „frajeriny“, čohosi, čo značí aj plnosť života, aj ľudský rozmer každého nositeľa. Zdalo sa mi hneď, že byť výtečníkom – to čosi znamená! A naozaj, kniha Samuela Brečku Výtečníci breznianski z druhej polovice 19. storočia mi to potvrdila.
Výtečníkmi neboli len tí, ktorí zakladali Maticu slovenskú, ale aj mnohí ďalší, ktorí mali na srdci vec národa a rozvoj spoločnosti, múdri a rozhľadení ľudia, ktorí každodennou činnosťou a niekedy výnimočným, niekedy bežným rozhodovaním posúvali spoločnosť dopredu. (Aj keď tá súdobá to nemusela vždy doceniť.) A boli to tiež, ako sa vraví, ľudia z mäsa a kostí, niekedy rozhodní, niekedy váhajúci, či meniaci sa podľa potrieb a očakávaní doby. Nie všetci ostali národovcami len preto, že nimi boli ich predkovia; ale mnohí nimi ostali, hoci v povolaniach, kde by sme národný prvok až tak neočakávali.
Prvý raz som sa s knihou (vlastne ešte s rukopisom tesne pred dokončením), stretla na podnet autora, keď redakcii ponúkol publikovanie príbehov niektorých rodov, ktorými svoju knihu zaplnil. SLOVO postupne od januára do marca 2022 uverejnilo cyklus mimoriadneho zaujímavého a plastického rozprávania o tých, ktorí sa v Brezne narodili alebo v ňom pôsobili, o rodoch, ktoré boli významné nielen pre toto horehronské mesto. Pred čitateľmi defilovali mená známe i menej známe, napr. Kuzmányovci, Slabeyciusovci, Zibrínovci, Lehotský a Záturecký, Čipkovci a ďalší. Cenné je, že zakladatelia a významné osobnosti jednotlivých rodov neostali osamotené: autor ich zasadil jednak do dejinných súvislostí, ale mapoval aj ich prepojenie, rodinné väzby, príbehy ďalších pokolení. Čitateľa zlákajú už len mnohosľubné podtitulky kapitol, napr. Obchodníci, advokáti, politici, diplomati, agenti (Zibrínovci a Krnovci) alebo Právnici, bankári, ale najmä národovci (Slabeyciusovci), Pravnučka národovcov, ktorá predbehla svoju dobu (Göllnerovci) či Takí aj onakí (Čipkovci, Čipkayovci a Csipkayovci).
Druhýkrát som sa s knihou stretla po jej vydaní v lete t.r. K zážitku z čítania pribudol ešte jeden, taký trochu starosvetský – dotyk papiera, listovanie v klasickej knihe, do ktorej si môžete vložiť svoju obľúbenú záložku, alebo urobiť poznámku na okraj…
Autor S. Brečka nijako nezdôrazňuje námahu, ktorú musel vynaložiť pri získavaní informácií – iba jednoducho poznamená, že však mnohé veci sú celkom dobre spracované… Ale verte, čítať podrobne dobovú tlač, pátrať v archívoch, matrikách, genealogických zdrojoch, na cintorínoch, farách atď., atď., porovnávať hodnotenia tých istých udalostí od rôznych autorov a občas aj vyvracať prežívajúce fámy a mýty, to je veľmi zdĺhavá a veľmi piplavá práca. Síce objavná a prínosná aj pre autora, ale kto to nezažil, možno si ani nedokáže predstaviť, čo všetko treba urobiť, kým sa zrodí trebárs jedna kapitola. Samuel Brečka ich má v knihe deväť – a všetky zaplnené početnými postavami! K tomu treba „pripočítať“ aj prvú časť knihy, v ktorej približuje pomery v Uhorsku a Brezne v danom období.
Veľmi ma oslovil aj vzťah autora k rodnému mestu a k mestu jeho mladosti, Breznu. V krátkom čase sa k nemu v podobe knihy vracia už druhýkrát (okrem výtečníkov aj kniha Brezno: Mesto mojich predkov a mojej mladosti, ktorá vyšla pred dvomi rokmi). Cítiť v tom istú zaviazanosť a vďaku rodnému mestu, ale aj záväzok a vedomie, že treba splatiť dlh. S. Brečka to robí objavením a sústredením mnohých informácií, zapĺňaním bielych miest a spôsobom, ktorý mu sedí najlepšie: skvelým rozprávačským štýlom, nadhľadom, úctou k popisovaným osobnostiam, objaviteľskou vášňou.
Hoci ide o populárno-vedeckú knihu o histórii, je napínavým čítaním, skoro detektívkou, v ktorej čitateľ dychtivo očakáva, čo všetko ešte príbeh prinesie. Nemožno ju však čítať ledabolo, vyžaduje si kvôli veľkému množstvu faktov a súvislostí sústredenú pozornosť.
Autor Samuel Brečka – publicista, vysokoškolský učiteľ, vedec a výskumník, mediálny odborník – podľa svojich vlastných slov pracoval na knihe dva roky. Počas nich napísal knihu, ktorá pretrvá oveľa dlhšie. Až dovtedy, kým my sami budeme hľadať informácie o tom, ako sme kráčali históriou; ale aj preto, lebo kniha o výtečníkoch je skrátka napísaná – výtečne.
