Slovensko nemalo nikdy vo svojej novodobej histórii takú mizernú, odborne, politicky i morálne zdevastovanú vládu a vládnu koalíciu v parlamente, ako za posledných viac než dva a pol roka. Okrem zopár výnimiek sú v ňom ľudia bez chrbtovej kosti, plagiátori bez vzdelania, podvodníci s pochybnou morálkou. Poslanci sú takí rozhádaní, takí neschopní a arogantní voči občanom, že ak by to len od nich záležalo, ani nového roku by sme nedočkali.
Vládna koalícia, ktorá mala po voľbách 2020 v parlamente viac ako ústavnú väčšinu, 95 hlasov, svoju šancu totálne premrhala. Nezvládla riadenie štátu, reálne nepomohla občanom v ich ťaživej sociálnej situácii (okrem mizernej almužny počas pandémie Covid 19), ani počas doterajšej vojny na Ukrajine a nastupujúcej energetickej kríze. Igor Matovič bol jednou z hlavných príčin zla, ktoré vládlo na Slovensku. Rozdeľoval a vyvolával nenávisť v spoločnosti. Bojoval proti úplne všetkým od Fica, cez Pellegriniho a dokonca najviac proti Richardovi Sulíkovi, predsedovi vtedy koaličnej SaS.
Vláda pod vedením Matoviča a neskôr Hegera deštruovala právny a sociálny štát, obmedzovala demokraciu a ľudské práva, čím smerovala k totalitnému riadeniu spoločnosti. Matovič svojimi „atómovkami“ vyvolával chaos, oslaboval verejné financie a prehlboval neistou medzi občanmi. Všetko sa to vláde vypomstilo a dnes má koalícia v parlamente z pôvodných 95 len 72 hlasov a strane OĽaNO z 55 poslancov zostalo otáznych 37.
Po viac ako dva a pol roku ne-vládnutia a vyslovení nedôvery vláde sa dozvedáme od „premiéra“ v demisii Eduarda Hegera, čo vlastne chce, keď hovorí: „Ideme ďalej, v blízkom čase predstavím víziu, ako vrátiť Slovensku a občanom nádej.“ Tej nádeji by sa dalo veriť, ak by, ako predpokladám, myslel na modlitby. Iného ničoho nie sú títo diletanti schopní.
V podobnom štýle sa vyjadril i štátny tajomník ministerstva informatiky Dušan Velič, ktorý poprel základný atribút demokracie, a to voliča, keď občanom odkázal: „Žite spokojne, nechajte to na politikov.“ Doteraz to tak bolo a vláda nezodpovedných dezolátov nás priviedla na pokraj národnej skazy.
Vláda skončila, koalícia sa rozpadla, ale chaos pokračuje
K totálnemu rozkladu vládnej koalície prispel spôsob jej vládnutia a úbohé personálne zloženie, ktoré viedlo najskôr k odchodu časti poslancov z končiacej strany Za ľudí, opustenie koalície stranou SaS, naposledy aj troch poslancov zo Sme rodina a teraz i 10-tich poslancov z klubu OĽaNO. Dnes sa preto len veľmi ťažko dá zorientovať v počtoch poslancov v parlamentných stranách a predpovedať, ako dopadne hlasovanie o novele Ústavy SR.
Problémom dnešných dní sa stal štátny rozpočet, ktorého podpora bola v predloženej podobe nepriechodná. SaS tvrdila, že ho zásadne nepodporí a žiada jeho úplné prepracovanie, Smer SD a Hlas SD ho podporia len za podmienky predchádzajúcej dohody na predčasných voľbách v máji, najneskôr však v júni 2023. Zároveň mali tieto strany zásadné požiadavky na zmeny rozpočtu, najmä rozpustenie „Matovičovej“ rezervy troch miliárd € do školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí, vrátane kompenzácie extrémneho rastu cien potravín.
Na Matovičovej tlačovke, ako vystrihnutej z psychiatrickej liečebne či Radošinského naivného divadla, najskôr jeho blahorodie Igorko Matovič znovu ponúkol svoju demisiu, ktorú už raz podával, no napokon vytrhol vedúcemu prezidentskej kancelárie z rúk. Funkcie ministra sa však vzdá až po schválení štátneho rozpočtu a doručení „jeho“ pomoci ľuďom, pravda, ak si to nerozmyslí. Poslanci SaS na to naleteli, a sú preto naivní hlupáci a rovnako chorí ako Matovič. Každému predsa musí byť jasné, že tento šialenec bude tak ako doteraz riadiť vládu a koalíciu z poslaneckej lavice.
Došlo však i na tlačovku Matovičovho služobníka Eduarda Hegera spolu s Richardom Sulíkom. Prekvapeným divákom slávnostne oznámili dohodu na štátnom rozpočte, ktorá bola potvrdená štvrtkovým hlasovaním v parlamente. OĽaNO utrpelo ďalšiu potupnú prehru, keď ustúpilo SaS a Matovič má odísť z funkcie ministra, a zároveň súhlasilo s niektorými požiadavkami SaS. Tú podstatnú, a to zníženie deficitu, nik neriešil a nikomu to zrazu nevadilo, podobne ako zvyšovanie niektorých daní. Sulík sa týmto stal tragikomediantom, ktorý najskôr zradil vlastnú vládu pri jej odvolávaní a teraz opozíciu pri štátnom rozpočte. Stal sa z neho nedôveryhodný chameleón, tajtrlík, ktorému už nebude nik veriť. Aj pri štátnom rozpočte sa znovu potvrdilo, že vládna koalícia presadzuje svoje záujmy cez mŕtvoly, straší, vydiera a kupčí s hlasmi poslancov. Práve vďaka tomu bol rozpočet schválený, a to dokonca až ústavnou väčšinou.
Národná banka Slovenska (NBS) pôvodne prognózovala pokles hrubého domáceho produktu o viac ako 4 percentá a nárast inflácie na 17 až 20 percent. To boli katastrofálne správy pre občanov, ktoré by výrazne sťažili ich život. Pozitívne je, že NBS aktualizovala prognózu vývoja a tá predpokladá „len“ 10 percentnú infláciu a mierny rast HDP o 1,5 percenta, čím by sa zastavil pokles životnej úrovne na Slovensku. To je nateraz dobrá správa pre občanov. Netešme sa však predčasne, guvernér NBS Peter Kažimír totiž dodal, že sa tak môže stať len za predpokladu splnenia všetkých opatrení, inak je možný návrat k pôvodným odhadom.
Predseda rozpadajúceho sa klubu OĽaNO Michal Šipoš tvrdil, že ak bude schválený rozpočet, všetky scenáre sú pre nich otvorené, teda i predčasné voľby. Kto takémuto primitívnemu zavádzaniu uverí, musí byť slabomyseľný. Je jasné, že opozícia po schválení štátneho rozpočtu nebude mať žiadne páky na vyvinutie tlaku na predčasné voľby. Preto ak niekto hlasoval za predložený štátny rozpočet, hlasoval aj za návrat vlády hochštaplerov, alebo úradnícku vládu, ktorá by tu pravdepodobne bola až do roku 2024.
Pokiaľ ide o budúcnosť, parlament je v patovej situácii
Vyslovenie nedôvery vláde SR Národnou radou SR a legitímnou požiadavkou prezidentky Čaputovej, aby sa kríza vládnutia riešila predčasnými voľbami najneskôr do 30. júna, sa začal neľútostný boj. Stratené pozície sa bude snažiť navrátiť Igor Matovič, od ktorého môže vyvstať úplne všetko, no určite nič dobré. Dnes môžeme konštatovať, že sekta OĽaNO a z veľkej časti i SaS nerešpektujú požiadavky prezidentky Zuzany Čaputovej, ani rozhodnutie NR SR o odvolaní vlády a pokúšajú sa ho zvrátiť.
Všetky politické strany môžu čakať silné ataky, špinavé konšpirácie a najhrubší populizmus smerom k občanom z Matovičovej strany. Momentálne preferenčne najsilnejšie stany Hlas SD a Smer SD, spolu s Progresívnym Slovenskom, majú prirodzený záujem o čo najskoršie predčasné voľby. Nebudú to mať však jednoduché, keďže proti nim je aj keď oslabené OĽaNO, ale i SaS a lavírujúca strana Sme rodina. Aj ďalšie strany by potrebovali čas na posilnenie pozícií, čo osobitne platí pre novovznikajúce či spájajúce sa strany. Fico realisticky odhaduje, že sa nenájde 90 poslancov na podporu predčasných volieb a Matovič si tým je vraj istý.
Nehoráznou snahou šialencov z OĽaNO, ku ktorej sa pridáva Sme rodina a absurdne možno i SaS, je pokus o vytvorenie akejsi novej 76-tky. To by prakticky znamenalo negovanie rozhodnutia NR SR i názoru prezidentky a vytvorila by sa Matovičovo-Hegerova vláda číslo 2. SaS však po predpokladanej dohode s prezidentkou preferuje úradnícku vládu.
Pri takýchto snahách zastáva rozum stáť, keď po troch dňoch od vyslovenia nedôvery vláde je tu snaha o jej návrat, hoci s istou obmenou ministrov. V prípade, že sa tak stane, naplnia sa slová manipulátora a psychopata Matoviča o tom, že Sulík je idiot a Kollár plášť vo vetre. Ak táto kamufláž a podvod na občanoch vláde SR v demisii nevyjde, tak nastupuje variant takzvanej úradníckej vlády, ktorú si však vyberie Zuzana Čaputová sama. To však určite nebudú priaznivci vládnych ani opozičných strán, ale s veľkou pravdepodobnosťou „odborníci“ z Progresívneho Slovenska (PS) a im blízke kádre. Tí budú mať mesiac času na zostavenie programového vyhlásenia vlády a na požiadanie NR SR na vyslovenie dôvery. S tým však nikto nepočíta, a tak by mohli pokračovať vo vládnutí až do riadnych volieb. Hádky bez konca a neriešenia problémov by nás sprevádzali celý rok 2023, a to všetko na úkor života bežných občanov.
Zrazu vstávajú „noví“ bojovníci so starými neresťami
Po páde vlády sa všetci predstavitelia vládnej koalície hrajú na charakterných a spravodlivých. Utekajú však ako potkany z potápajúcej sa lode a hľadajú strany, kde by prežili. Ide o skupinu okolo Jána Budaja a Kristiána Čekovského, ktorá si honosne hovorí Občiansko-demokratická platforma, a ktorá opustila poslanecký klub OĽaNO. Áno, toho Budaja, ktorý je považovaný za spolupracovníka ŠtB, človeka s praxou v kotolni, pseudodemokrata a politika, ktorý sa doteraz vždy dostal do parlamentu len na chrbte inej ako vlastnej strany, mimochodom, podobne ako Dostál a Osuský. Budaj bol, je a zostane človek s krvavými očami, ak sa hovorí o minulosti a v súčasnosti rusofób a dezolát. Jeho charakter sa prejavil v tejto politickej kríze, keď sa s Igorom Matovičom nechal nominovať za ministra životného prostredia, neskôr podpredsedu strany OĽaNO, aby mu teraz v ťažkých časoch vrazil nôž do chrbta. Inak, aby som nebol k Jankovi Budajkovi len kritický, tak priznávam, že som z úst člena vlády po prvýkrát počul, že došlo k vulgarizácii politiky a za politickú krízu si môžu vládne strany samy.
K tejto zvláštnej skupinke pseudodemokratov, pôvodne z OĽaNO, sa chcú pripojiť a možno ju i viesť ľudia ako slniečkár a politický benjamín Juraj Šeliga a Martin Klus. Juraj Šeliga, ktorý sa dostal do politiky ako údajne nezávislý aktivista Slušného Slovenska a sa stal podpredsedom Kiskovej strany Za ľudí i podpredsedom parlamentu. O úrovni, dnes už možno povedať, bývalej strany Za ľudí so štyrmi poslancami, hovorí jej personálna bieda, ktorú predstavuje slaboduchá predsedníčka Veronika Remišová.
Inou postavou je Martin Klus, ktorý ako silný podporovateľ USA a NATO a ešte silnejší rusofób bol štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a podpredsedom liberálnej SaS. Ten sa pred vyvrcholením vládnej krízy poďakoval Sulíkovi zradou a prešiel na stranu Hegera a Matoviča. Pravdepodobne mylne predpokladal, že sa vláda udrží a on dostane dobre platené, teplé miestečko veľvyslanca. Z toho však nebude asi nič, tak bude dobré byť v inej politickej strane dúfajúc, že sa dostane znovu do Národnej rady SR.
Smutnou postavou v parlamente sa stal Miroslav Kollár, ktorý na sneme Spolu vyjadril podporu odvolávanej vláde, snažiac sa predĺžiť svoj politický život. Teraz na to môže škaredo doplatiť, a tak i on a jeho marginálna strana Spolu sa pridáva na stranu vládnych dezolátov a formujúcej sa platformy.
Politický program Občiansko-demokratickej platformy nie je známy, keďže ho vôbec nemá. Čo známe je, že sú za spájanie podľa jedine nich „demokratických“ síl, ktorými sú súčasné vládne pravicové strany, SaS, PS, Spolu a Dzurindova neznáma partia. Sú za zjednotenie pravice, konzervatívcov a liberálov, za pokračovanie, či rekonštrukciu vlády v demisii a sú aj za Matovičov štátny rozpočet s drobnými pripomienkami. Zároveň sú proti predčasným voľbám, proti návrhu na zmenu Ústavy SR, referendu a najmä proti Ficovi, Pellegrinimu i ďalšej opozícii. Tak ako vždy pri takýchto zoskupeniach potrimiskárov nevedia povedať ako ďalej, nevedia stavať, vedia len búrať a ničiť.
Pomýlený Dzurinda je neblahou politickou minulosťou, len on to nevie
Politické plány Dzurindu sú limitované jeho pochybným politickým dedičstvom, ktorého sa nezbaví. Okrem iného visí nad ním gilotína v podobe Gorily, ktorej bol súčasťou.
Mikuláš Dzurinda pripravuje akýsi pravicový projekt a pasuje sa do role zjednotiteľa pravice a spájania malých konzervatívnych a liberálnych strán. Je trápne, ako chce svoj pokus o návrat k moci maskovať pomocou ľuďom. On nie je nepopísaný list papiera, ale človek s pošramotenou minulosťou. Áno, zavádzal reformy, boli to však reformy s nepriaznivými sociálnymi dopadmi na väčšinu občanov. Privatizoval naše zlaté nosnice v podobe elektrární a plynární, ktoré najmä jeho a Miklošovou zásluhou boli predané hlboko pod cenu.
Občania mu v zahranično-politickej oblasti nezabudnú jeho bezvýhradnú podporu USA pri bombardovaní Juhoslávie, jej rozdelenia a podporu vzniku Kosova na úkor Srbov, kde je teraz jedna z najväčších amerických vojenských základní v Európe.
Popularitu si u triezvo uvažujúcich Slovákov iste nezískal ani pri jeho dobre platenom pôsobení ako poradcu skompromitovaného ukrajinského prezidenta Porošenka, podobne jeho súputnik Ivan Mikloš bol poradcom ministerstva financií Ukrajiny a členom výboru pre jej obnovu. Dzurinda sa aj dnes hrdo stavia za podporu USA v mocensko-politickom zápase s Európskou úniou, za podporu Američanov v protiruskom ťažení. Ako známy rusofób je za dodávky zbraní na Ukrajinu a za tvrdé sankcie proti Rusku, bez ohľadu na to, aké to bude mať negatívne dopady na ekonomiku Slovenska a život občanov.
Mikuláš Dzurinda je všetkým, len nie politikom, obhajujúcim záujmy Slovenska a zlepšovania života jeho občanov. Preto, ako i pre celú jeho minulosť, sa do Národnej rady s vysokou pravdepodobnosťou nedostane a stiahne ku dnu každého, kto sa k nemu pridá.
Politici sú nakazení mocou, rozhodnúť o budúcnosti Slovenska by mali občania
Možno očakávať, že až do konca tohto roku budeme svedkami krutého politického boja, ktorý, žiaľ, nezastavia ani Vianoce. OĽaNO so SaS evidentne sabotujú jednania a nemajú reálny záujem na dohode o predčasných voľbách. Nejde im o pomoc občanom, ako to deklarujú. Ide im len o udržanie sa pri moci čo najdlhšie. Preto sa znovu a znovu presúvajú rokovania, tentoraz na január 2023. Zrazu majú politickí lídri, vrátane Borisa Kollára, bijúceho sa do pŕs, kopu času. Je to však úplne zbytočné farizejstvo, lebo strany sú už dávno rozhodnuté, čo urobia.
Je viac ako nepravdepodobné, že sa nájde 90 hlasov na zmenu Ústavy SR a následne na rozpustenie Národnej rady SR, čo by smerovalo k predčasným voľbám. Preto naberá na význame referendum, vyhlásené prezidentkou republiky na 21. januára 2023, v ktorom môžu občania rozhodnúť za neschopných politikov. Problémom je účasť občanov v referende, keď máme skúsenosť, že z ôsmich referend bolo s účasťou 52 percent platné len jedno. Toto referendum však bude pre Slovensko mimoriadne dôležité a mal by si to uvedomiť každý občan. Ak má vláda viac ako 84 percentnú nedôveru a parlament ju odvolal, ľudia majú právo v predčasných voľbách vybrať si novú. To je podstata demokracia a treba, aby si ju občan uplatnil v referende.
Na prahu striedania rokov
Hádam nik nebude smútiť či plakať za rokom, ktorý sa zakrátko skončí. Nebudú to najmä občania, ktorí sa museli vyrovnať s rekordmi inflácie, rastu cien, energetickou a politickou krízou. Máme za sebou rok búrok, v ktorom sme sa neraz pýtali: „Prežijeme to? A čo naše deti, bude niekedy vôbec lepšie?“
Na tieto otázky dá odpoveď Nový rok 2023. To, aký bude, závisí aj od nás, nášho prístupu k rodine, k práci, k životu ako takému. Iste si bude vyžadovať aj našu osobnú, oveľa väčšiu občiansku angažovanosť, zodpovednosť za seba i krajinu, bez ktorej sa spoločnosť ako celok nepohne dopredu.
Preto si dovoľujem zaželať všetkým ľuďom dobrej vôle, čitateľom i redakcii Slovo najskôr krásne Vianoce a potom to, čo najviac potrebujeme: pevné zdravie, pohodu v rodine, optimizmus, elán a priateľov, ktorí nám pomôžu tvoriť lepšie podmienky pre náš život v tejto ľudsky a prírodou bohatej krajine, zvanej Slovensko.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
One thought on “Boj o moc sa pádom vlády len začal a doplatí na to zase iba občan”
Vďaka za dobrý komentár, podrobné analyzujúci snahy jednotlivých vládnych a poslaneckých figúrok. Naozaj nemusím pozerať našu TV, stačí si prečítať Váš súhrn, vážený pán Benkovský. Šťastný nový rok!