Doparoma, vládna kríza sa takto nerieši!
V prvej časti som hovoril o aktivitách, ktoré viedli k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde SR. Bola tu šanca na zmenu zmeny, ktorá by nastala pádom vlády. Politika na Slovensku už dávno stratila dôstojnosť, profesionalitu a dôveryhodnosť, čo táto schôdza len potvrdila.
Vláda stratila legitimitu a stala sa menšinovou. Nedôverujú jej štyri pätiny voličov a predčasné voľby požaduje viac ako 60 percent občanov. Všetka pozornosť sa už viac ako päť mesiacov sústreďuje na boj o moc, a tak vláda nerieši štátny rozpočet na rok 2023, rekordnú, už 15,4 percentnú infláciu, stále rastúce ceny potravín od 25 do 37 percent, krízu bývania, energetickú krízu, ani pomoc občanom pri riešení ich problémov.
Parlament SR sa pri vyslovovaní nedôvery vláde zmenil na Údolie krýs
Ospravedlňujem sa autorovi rovnomennej knihy, spisovateľovi Jozefovi Banášovi za použitie tohto titulku, ale nič výstižnejšie mi nezišlo na um. Pri návrhu o vyslovovaní nedôvery vláde padali z úst predstaviteľov vládnej koalície slová ako zradcovia, farizeji, mafiáni, krysy a množstvo vulgarizmov, ktoré nechcem opakovať, ale ktoré sú ako vystrihnuté z charakteristiky nie opozície, ale najmä súčasnej vlády. Tieto nadávky smerovali pritom prevažne na tých, čo najviac potrebuje koalícia získať na svoju stranu, teda na SaS. Takto sa stalo, že vopred, tak ako je to u Matoviča zvykom, aj Heger najskôr opľul ruku a potom ju podával na zmierenie bývalým koaličným partnerom z SaS.
Vládna kríza netrvá dva dni, ako sa to mediálne snaží prezentovať vládna propaganda. Sulík si dal podmienky zotrvania v koalícii a vo vláde, najmä odchod Matoviča z vlády, ešte začiatkom júla, pričom ultimátum malo vypršať 30. augusta. Premiér Heger tento čas trestuhodne premrhal, nekonal, a tak SaS odišla z vlády. Nasledovali ďalšie tri mesiace vajatania vlády, vyjednávania a nehľadania riešení krízy. Až po dlhých piatich mesiacoch vyvrcholil tento zápas podaním návrhu SaS, ku ktorému sa pridal Hlas SD, na vyslovenie nedôvery vláde.
Boj na život a na smrť sa tak začal. Strane OĽaNO už nešlo o boj proti korupcii, ale o boj za zachovanie funkcií. Vrcholom vládnej arogancie bol návrh vládnych hochštaplerov, prezentovaný ich „slušným“ benjamínom Jurajom Šeligom a Jánom Budajom na „zmierenie“ so stranou SaS a snahy o preloženie hlasovania o odvolaní vlády až na koniec januára, či skôr február 2023. Dovtedy si asi trúfali podplatiť nezávislých poslancov a zároveň by už v tom čase hlasovanie nemalo takmer žiadny zmysel. Každý, kto sledoval toto zúfalé vystúpenie, si mohol všimnúť obrovskú obavu z pádu vlády, z ktorej mali dosť „naložené v gatiach“, ale i krv v očiach pri slovách o Smere SD, či Hlase SD. Títo politickí analfabeti si neuvedomili, že takto sa nevyjednáva. Niet sa čo čudovať, veď žiaden z vládnych ani koaličných predstaviteľov nie je štátnikom ani diplomatom.
Vyjednávanie pripomína výpalníctvo a zvrhlo sa na politickú korupciu
Charakteristickým znakom pri odvolávaní vlády bola zo strany vládnych špičiek a nezaradených poslancov politická korupcia, chladný kalkul, osobné a úzko stranícke záujmy, a nie pomoc občanom. Alibisticky až smiešne vyznievali slová Hegera i Naďa o tom, že nebudú obchodovať s potrebnými hlasmi nezaradených poslancov.
Z vyjadrení Eduarda Hegera bolo jasné, že oni v tejto etape nechcú vyjednávať ani o rekonštrukcii vlády, ani o odvolaní Matoviča, prípadne aspoň Mikulca, čím by prakticky podržali vlastnú vládu. Matovičovo vlastníctvo, „strana“ OĽaNO jednoducho nevyjednáva, nepresviedča argumentami, len vydiera a politicky korumpuje nezaradených, akože nezávislých poslancov. Ide samozrejme o možnú nepriamu korupciu, ako prísľub zaradenia poslanca, čo podrží vládu, na voliteľné miesto v budúcich parlamentných voľbách alebo na iné teplé miestečká.
Podobne je pravdepodobné presunutie zopár miliónov eur, nie zo svojich prostriedkov, ale z našich verejných financií štátneho rozpočtu, na „akcie“ v regiónoch, kde si to dotyčný poslanec zúčtuje. Od tejto vlády sa poslanci, ktorí majú chuť povaliť vládu, môžu dočkať aj zastrašovania od NAKA alebo špeciálnej prokuratúry, veď kajúcnici sú pripravení vypovedať o čomkoľvek.
Jedným z argumentov pre hlasovanie proti návrhu na vyslovenie nedôvery vláde, bola hrozba návratu akejsi mafie v predčasných voľbách. Popierajú tým demokratické, slobodné rozhodovanie občanov vo voľbách a robia z nich akýchsi nesvojprávnych voličov. Napätie v spoločnosti tak vrcholilo práve v predvianočnom čase.
Neschopná a sprofanovaná vláda sa ešte pred utorňajším hlasovaním utieka k takým nezmyselným argumentom ako „Pred Vianocami nie, nech majú občania pokoj“. Podľa vlády sa mohli parlamentné strany handrkovať po sviatkoch, na ďalšej schôdzi NR SR, začínajúcej koncom januára 2023, čo by prakticky znamenalo konanie volieb v riadnom čase vo február 2024.
Ďalšie hlasy pre vládu skazy
Pred hlasovaním sa vykľulo šidlo z vreca. Miroslav Kollár – predseda marginálnej strany Spolu s 0,5 percentným výtlakom sa rozhodol podržať neschopného premiéra i jeho ministrov. Má vraj „365, dokonca až 1 365 dobrých dôvodov, prečo by táto vláda mala skončiť“, no on nezahlasuje za jej pád. Na to treba mať ozaj dobrý žalúdok, skoro taký, ako jeho menovec vo funkcii predsedu parlamentu.
Z tejto situácie chcel Miroslav Kollár vyťažiť čo najviac a prednejšie mu boli osobné a stranícke záujmy a poberanie platu 5 500 eur ďalších 15 mesiacov. Mimochodom, podobne uvažovali i ďalší nezaradení poslanci. Kollár sa nádejal, že za toto obdobie sa strana Spolu pozbiera, alebo sa spojí s Dzurindovou bandou. Dalo sa to čakať už podľa zoznamu hostí, zúčastnených na sneme Spolu, ktorými boli pravicoví dezolátori Dzurinda, Dostál, Šeliga, Macko, Žitňanská a presviedčať prišiel aj sám kazateľ Heger. Znovu sa tak potvrdzuje, že zdravý rozum a morálka mnohých poslancov bola dávno vyoperovaná.
V utorok, na Luciu, ako pranostika hovorí, lietali v parlamente bosorky
Trápne divadlo pokračovalo 13. decembra pri samotnom vyslovovaní nedôvery vláde. Po utorňajšom otvorení schôdze NR SR pokračoval politický cirkus a zlo sa chcelo zachrániť. Začali padať rôzne návrhy, najskôr sa išli radiť poslanecké kluby, aby znovu presviedčali presvedčených. Následne na návrh poslanca Šipoša z OĽaNO poslanci dvomi hlasmi rozhodli o odklade hlasovania na štvrtok. Tie dva hlasy za boli od lavírujúcich poslancov Borguľu a Tarabu, ktorí boli rozhodnutí hlasovať za pád vlády, avšak odložením hlasovania vytvorili priestor na ďalšie vládne ponuky v ich osobný prospech, a tým i pre podporu vlády. Zároveň stratili platnosť výhrady OĽaNO k opozičným stranám, ktoré nazývajú fašistickými, a keď to potrebujú, opakovane s nimi spolupracujú.
Na odloženie hlasovania o dva dni nebol žiaden logický dôvod, a tak sa len znovu potvrdzuje podozrenie z kupovania poslancov a OĽaNO tým definitívne stratilo punc protikorupčnej strany. Vajatajúca vláda na čele s Hegerom, riadeným Matovičom, mala čas na vyjednávanie ceny, ktorú je ochotná zaplatiť za svoje zotrvanie. Išlo o možné odvolanie jedného, dvoch ministrov a v prípade nutnosti i širšiu rekonštrukciu vlády, po ktorej by sa SaS vrátila do koalície. V hre boli predčasné voľby so snahou oddialiť ich na september, kedy by stratili praktický význam.
To, čo sa deje okolo odvolávania vlády, je čisté zúfalstvo
V OĽaNO sa ozýva takzvaná Občiansko-demokratická platforma okolo Jana Budaja, ktorý znovu konšpiruje o odvolaní Matoviča, Mikulca, Karasa a ďalších, o akejsi dohode s SaS, a chce si klásť podmienky. Budaj sa spolu s Dostálom a Osuským dostali do parlamentu vždy len na chrbte inej strany (OĽaNO a SaS), inak by tam nikdy neboli a pritom chcú bohorovne rozhodovať o politike na Slovensku.
Pod tlakom opozície vláda už začína vážne uvažovať o predčasných voľbách, pravda len v termíne september 2023, čím by skrátila svoje funkčné obdobie o približne štyri mesiace. To by však pre opozíciu nemalo žiaden praktický význam.
Možné scenáre riešenia vládnej krízy sa pod tlakom ďalších a ďalších požiadaviek nespokojencov, dokonca už aj z vládnych strán, menili nie na dennej, ale hodinovej báze. Občan bol z toho vývoja nielen zmätený, ale doslova zúfalý. Ľudia si uvedomili, že strany sa starajú sami o seba, zložitú sociálnu situáciu neriešia, a tak skoro ani riešiť nebudú.
Igor Matovič sa zahral na reláciu „O 5 minút 12“ a ponúkol SaS svoju demisiu z funkcie ministra financií, ak SaS stiahne návrh na vyslovenie nedôvery vláde a schváli štátny rozpočet na rok 2023. Pre SaS to nebolo prijateľné, veď Matovič by aj naďalej riadil vládu ako doteraz a štátny rozpočet je pre SaS neprijateľný. Matovič sa tak znovu chcel zahrať na spasiteľa vlády a národa.
Občania dostali darček k Vianociam, vláda padla
Národná rada, pripomínajúca politickú žumpu, nakoniec rozhodla o vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera. Ťažký pôrod sa skončil a celé Slovensko si hádam konečne uvedomilo, že Matovič nie je spasiteľ…
Počuli ste ten rachot? To spadol kameň zo srdca väčšine občanov Slovenska. Ticho nastalo len vo vládnej koalícii. Teraz aj u nás platí „Zomrel kráľ, nech žije kráľ“, žiaľ, my ešte dnes nevieme, ktorý to bude. Bujaré oslavy občanov nastanú až po vyhlásení termínu predčasných volieb.
Ako ďalej
Po vyslovení nedôvery vláde je na ťahu prezidentka Čaputová. Ona by mala rokovať s politickými stranami o ďalšom postupe. Tri scenáre sú známe, no vzhľadom na politickú neskúsenosť prezidentky budú vyjednávania veľmi ťažké. Verme, že napriek tomu sa nájde riešenie a budú nasledovať čo najskôr predčasné voľby.
Ak nedôjde k dohode politických strán, potom naberá na význame januárové referendum, v ktorom by voliči rozhodli o otázke: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“ Týmto spôsobom by sa do budúcna vyriešil problém, ktorý nás v súčasnosti trápi.
Potvrdzuje sa i nevyhnutnosť reformy zákona o voľbách, ktorý by zmenil volebný systém ešte Mečiarovho jednomandátového volebného obvodu za viac, napríklad osemmandátový. Zvážiť by sa mala i kombinácia pomerného a väčšinového volebného systému, v ktorom by bolo volených 75 poslancov na straníckych kandidátkach a 75 väčšinovým spôsobom, ako pri komunálnych voľbách.
Vzhľadom na stále rastúci počet nezaradených a prelietavých poslancov, dnes ich je v parlamente až 33 (!), z toho 11 v mimoparlamentnom Hlase SD, ktorí počas volebného obdobia vystupujú z ich klubov a strán, za ktoré boli volení, bolo by žiaduce zaviesť aj imperatívny mandát. Tým by sa stalo, že poslancovi, ktorý odíde zo strany, automaticky zanikne poslanecký mandát a odíde i z Národnej rady SR.
Zmena zmeny môže nastať až po predčasných voľbách
Žiaľ, občan je frustrovaný z politického vývoja a prestáva veriť v pozitívnu zmenu. Slovensko nemá dôveryhodného štátnika. Vládu a viaceré štátne orgány ovládli neschopní a morálne zdiskreditovaní politickí nominanti. Strany sa skompromitovali a občan im nemá prečo dôverovať. To vedie k tomu, že buď nepôjde k voľbám, alebo naletí populistom a šialencom, ako je Matovič, či pravicovým extrémistom s lacnými, no nerealizovateľnými riešeniami. Ten trpezlivejší volič bude hľadať niečo hodnotové, stranu alebo hnutie, ktoré by naplnilo jeho predstavy o riadení štátu a vytvorení podmienok pre lepší život. Niektorí budú voliť nové strany, ktoré však môžu byť málo predvídateľné a naviac s nízkou nádejou na vstup do parlamentu. Zase sa tak môže zopakovať situácia, keď bude občan voliť menšie zlo, čo Slovensku nepomôže k jeho napredovaniu a prosperite.
Pokoj na Slovensku, žiaľ, nebude ani po tomto hlasovaní a kríza vládnutia sa bude ťahať až do predčasných či riadnych volieb. Matovič stále opakuje ten svoj nezmyselný slogan „Nebojte sa, dobre bude“, pričom nechce pochopiť, že, ako hovorí básnik „Bolo dobre, ale dávno…“ Nádej máme, treba ju však pretaviť do reálneho života spoločnosti.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
