Artur Bekmatov: Kapitalizmus nemôže byť sociálny, no socializmus môže byť demokratický

Aj vy ste si to všimli? Stáva sa pomaly tradíciou, že pri príležitosti 17. novembra sa zakaždým zverejní prieskum o tom, či ľudia preferujú systém pred rokom 1989, alebo ten súčasný.

Pričom sa oba tábory pri interpretácii výsledkov prieskumu kladú do veľmi ostrého protikladu. S akým cieľom? S cieľom udomácniť v povedomí verejnosti naratív, podľa ktorého buď akceptuješ, že strata sociálnych vymožeností bola nevyhnutnou daňou za získanie občianskych a politických slobôd, alebo si ochotný zriecť sa slobôd výmenou za sociálne istoty.

Ako by sa nedalo požadovať oboje naraz.

Dá sa. No nie v kapitalizme.

Kapitalizmus ≠ demokracia

Spoločnosť, ktorej hnacím motorom je zisk jednotlivca a vzájomný konkurenčný súboj, nemôže byť prirodzene sociálna. Môže mať dočasne sociálnejšiu podobu, no snaha o jeho zosociálnenie bude nikdy sa nekončiacim pozičným bojom bez výraznejších posunov: základné piliere systému ako podriadenosť národného hospodárstva trhu namiesto verejnému záujmu, kumulácia súkromného majetku v rukách úzkej skupiny elít s následnou koncentráciou ekonomickej a politickej moci či nutnosť produkcie permanentného rastu (spravidla na úkor životnej úrovne, prírodných zdrojov, či iného verejného záujmu) totiž zostanú neotrasiteľne nemenné.

Navyše slobodu nemožno zužovať len na možnosť zúčastňovať sa v pravidelných intervaloch na voľbách či povedať svoj názor bez rizika následného sankcionovania.

Sloboda by sa mala pretavovať aj do:

demokratizácie pracovísk (Som slobodný, ak na pracovisku funguje autoritatívny štýl riadenia a ako zamestnanec nemám právo participovať na ničom?);

vymožiteľnosti práva (Som slobodný, ak sa systém pravidiel a sankcií uplatňuje jedným metrom voči neprivilegovaným obyvateľom a iným metrom voči príslušníkom elity?);

dôstojných životných podmienok (Som slobodný, ak nedostatočnou životnou úrovňou sú znefunkčnené viaceré slobody, napr. sloboda cestovania?);

pozornosti kompetentných voči požiadavkám verejnosti (Som slobodný, ak si síce môžem povedať, čo požadujem, no kompetentní to ignorujú?)

Ak navyše vezmeme do úvahy fakt, že politický úspech v kapitalistických voľbách je ovplyvnený do veľkej miery ekonomickými zdrojmi politického subjektu, tak zisťujeme, že sloboda, ktorú sme s kapitalizmom získali, má len potemkinovskú podobu.

Spolupráca a solidarita namiesto konkurencie!

Skutočná demokratizácia môže prísť len vtedy, pokiaľ bude verejný záujem nadradený trhu a záujmom úzkej skupinky elít, koncentrujúcej vo svojich rukách ekonomickú aj politickú moc. Čiže vtedy, ak zmeníme spoločenský systém. Kapitalizmus za socializmus. Nebojme sa toho!

Až potom nebude vlastníctvo hmotných statkov určovať váhu vášho hlasu na pracovisku či to, akým metrom spravodlivosti budete meraní.

Reálny socializmus, ktorý je zatiaľ jedinou praktickou skúsenosťou ľudstva so systémovou alternatívou voči kapitalizmu, bol takmer všade importovaný v podobe sovietskeho modelu. Vrátane jeho špecifík a deformácií, ktoré často zbytočne a tragicky okliešťovali slobody jednotlivca.

Ak sa pozrieme na skutočný život ľudí na Slovensku, tak len ťažko možno konštatovať, že rok 1989 bol krokom vpred. Prvý krok k socializmu nevyšiel ideálne, a tak sme sa vrátili späť. Zároveň však odvtedy už tri dekády prešľapujeme na mieste. A aby sme nedajbože, nezačali rozmýšľať nad alternatívami, tak sme presviedčaní, že strata sociálnych vymožeností bola nevyhnutnou daňou za nadobudnutie občianskych práv a slobôd.

Piotr Kropotkin dával do protikladu voči tvrdému sociálnemu darwinizmu spoluprácu a vzájomnú solidaritu ľudí. Ako tvrdí, len vzájomná kooperácia môže ľudstvo ako celok (nielen elitu s nakumulovaným kapitálom) posunúť vpred. Solidarita nie je slabosť, ale sila.

Na Slovensku a v Európe sa však deje pravý opak. Určite ste to za tie roky spozorovali aj vy: ľudia si menej pomáhajú, viac sa starajú o seba a svoje potreby. Uzatvárajú sa. Jeden druhého vnímame ako konkurenta v boji o prežitie neuvedomujúc si, že naša sila je práve v jednote a vzájomnej spolupráci. Spolupráci a solidarite v komunitách, na pracoviskách, vo výrobných odvetviach, ale aj v politickom aktivizme či na medzinárodnej úrovni.

Ak chceme viac slobody a demokracie, tak naším cieľom má byť socializmus.

(Status na FB 18. novembra 2022)

(Celkovo 59 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter