Démoni demokracie

V televíznej reklame Julo Satinský nabáda Slovákov a Slovenky, aby boli na úrovni s duchom doby a teda aj s kybernetikou. Spomenul som si pri počúvaní a pozeraní reklamy na občianske práva, na slobodu myslenia a jeden z myšlienkových experimentov. Počas štúdia na filozofickej fakulte sme čítali knihu profesora Černíka s rovnomenným názvom. Študovali sme aj jeho knihu venovanú problému zákona. V knihe pri charakterizovaní zákona profesor Černík vychádzal z Maxwellovej podmienky nomickosti.

James Clerk Maxwell, škótsky fyzik, jeden zo zakladateľov štatistickej fyziky, ponúkol myšlienkový experiment, ktorým môžeme niektoré predstavy podrobiť skúmaniu, overeniu. Vytvoril metaforu: dve nádoby s rovnakým plynom a s rovnakou teplotou s náhodnou rýchlosťou molekúl plynu. Démon (diabol, alebo zjemnene diablik) prepúšťa rýchlejšie molekuly jedným smerom, pretože vie o ich pohybe a z rozdielu teplôt vznikne energia alebo práca a pod. V našom spoločenskom prostredí tým démonom je samozrejme politika.

A nádhernú analógiu s interpretáciou démona ponúkol zakladateľ kybernetiky Norbert Wiener. Našiel ju u Augustína. Augustín, ktorý chcel ukázať, že kresťanstvo má eschatologický základ, ale rozhodujúce voľby sa odohrávajú v rámci ľudských dejín, hoci ich zavŕšenie ľudské dejiny prekračuje. Deliacu čiaru medzi oboma obcami, božskou a ľudskou, činí slobodná vôľa rozumných bytostí, ktoré sa obracajú k Bohu, alebo k sebe. K tomuto rozdeleniu došlo podľa Augustína najskôr medzi anjelmi, ktorých časť sa obrátila k Bohu ako k svojmu tvorcovi, časť však pre svoje zaľúbenie padla. No aj padlí anjeli majú svoju prirodzenosť. Eschatologický pocit, pocit o posledných veciach človeka alebo sveta je pre rané kresťanstvo príznačný. Zakladateľ kybernetiky Norbert Wiener oceňuje neúplný determinizmus, princíp Augustínovho myslenia. Tento náhodný prvok, túto organickú neúplnosť, možno totiž bez prílišnej metafory chápať ako zlo: skôr ako negatívne zlo, než pozitívne zlo manicheistov.

Wiener je ďalej precíznejší: „Vedec, ktorý vždy pracuje tak, aby odhalil poriadok a usporiadanosť, zvádza najťažší zápas so svojím nepriateľom – s dezorganizáciou. Je to diabol manicheizmu, alebo diabol v poňatí sv. Augustína? Je to sila, ktorá sa stavia proti poriadku, alebo je to jednoducho neprítomnosť poriadku samotného? Rozdiel v poňatí medzi týmito dvoma druhmi démonov sa prejaví v taktike, ktorú proti nim použijeme. Diabol manicheizmu je protivník, ktorý ako každý protivník, je odhodlaný zvíťaziť a používa na to akýkoľvek úskok. Tento diabol bude vždy utajovať svoje strategické plány, zamerané na vyvolanie chaosu. Akonáhle sa ukáže, že ich začíname odhaľovať, zmení ich, aby nás nechal tápať v tmách. Naproti tomu diabol Augustína nie je sám osebe žiadnou silou, ale len mierou našej vlastnej slabosti. Môže sa stať, že k odhaleniu jeho strategických plánov budú potrebné naše schopnosti, ale akonáhle sme ich už raz odhalili, akonáhle sme diabla raz vymietli, nezmení už úmyselne svoje plány, ktoré sa týkajú vecí, ktoré už boli rozhodnuté, aby nás miatol. Diabol manicheizmu hrá s nami poker a pohotovo klame, Úmyslom, ako ukázal von Neumann v Teórii hier, nie je iba dosiahnuť vieru klamstvom, ale zamedziť protivníkovi, aby vyhral na základe istoty, že sa nebude klamať. V porovnaní s touto rafinovanou zlomyseľnosťou manicheistického diabla, je diabol Augustína hlúpy. S týmto diablom hráme síce ťažkú hru, ale môžeme ho premôcť naším rozumom tak dôkladne, ako keby sme ho pokropili svätenou vodou.“ (Wiener, Kybernetika a spoločnosť 46 –47).

Wiener vie, že vo svete entropie (ekonomických a vôbec spoločenských kríz) existujú miestne obmedzené a dočasné ostrovčeky zmenšujúcej sa entropie, ktoré dovoľujú tvrdiť, že existuje pokrok.Propagátori ostrovov pozitívnej deviácie netušili, že globalizácia s našou spoločnosťou (aj s možnými ostrovčekmi pozitívnej deviácie) bude hrať poker, čo je podľa Wienera diablik manicheizmu, nie Augustínov hlúpy démon, s ktorým hráme ťažkú hru, ale môžeme ho premôcť vlastným rozumom.

Toto manichejské prostredie (metafora) s pokrom deformuje demokraciu. So Slovákmi netreba hrať poker.

Úvodné foto: Peter Juza

(Celkovo 290 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter