Pri návale iných informácií a povinností sme skoro zabudli na výročie Leva Nikolajeviča Gumiljova (Лев Николаевич Гумилёв; uvádzaný aj ako Gumiľev alebo Gumiľov), ktorý sa narodil 1. októbra 1912 v meste na Neve v Sankt Peterburgu. (Mesto zažilo niekoľko názvov: Sankt Peterburg, Peterburg, Leningrad, až sa v roku 1991 vrátilo k svojej historickej názvovej podstate – Sankt Peterburg).
Snímka: www.commons.wikimedia.org
Keď 15. júna 1992 zomrel vo veku 79 rokov Lev Nikolajevič Gumiljov, človek, ktorý zrozumiteľne doformuloval eurázijskú geopolitickú koncepciu, ktorá sa začala identifikovať začiatkom 20-tych rokov medzi pooktóbrovými emigrantmi, málokto mohol predpokladať, že po ňom bude pomenovaná jedna z najlepších univerzít v Kazachstane a pravdepodobne aj v celej Strednej Ázii.
Kto to vlastne bol L. N. Gumiljov?
Jeho otcom bol cársky dôstojník a básnik Nikolaj Stepanovič Gumiljov (1886 – 1921). Popravil ho nový režim za protisovietsku činnosť. Láskavou matkou bola poetka Anna Achmatovová, vlastným menom Anna Andrejevna Gorenko (1989 – 1966).
Tverská oblasť RF. Snímka: www.commons.wikimedia.org
Tento genetický predpoklad vysvetľuje časť jeho životopisu, kde je uvedené, že mladosť prežil v stalinských táboroch a vo vyhnanstve v Strednej Ázii (prvé väznenie v roku 1933 a štvrté v roku 1949).
Počas Veľkej vlasteneckej vojny, ako sa v postsovietskom priestore označuje II. svetová vojna, bojoval ako dobrovoľník na fronte. Bol nositeľom vyznamenania „Za oslobodenie Berlína“ a „Za víťazstvo nad Nemeckom“.
Neskôr opäť zasiahol sovietsky osud a bol dlho mimo hry. Až v roku 1961, teda pomerne neskoro, získava prvý akademický titul – doktor historických vied a v roku 1979 – doktor geografických vied. V tej dobe boli jeho myšlienky, výsledky vedeckého bádania a jeho práce, napriek ich unikátnosti a univerzálnosti, pre vtedajší systém v zásade nepotrebné, aj keď niektorí sovietski teoretici vtedajšej geopolitiky po nich poškuľovali.
Obdobie, keď sa začala v Sovietskom zväze liberalizácia (krátka, smutná a fatálna éra M. S. Gorbačova pre túto krajinu bola len záverečným durovým akordom tohto historického úseku) sa myšlienky L.N. Gumiljova stávajú hľadaným tovarom, čo mu umožnilo častejšie publikovať jeho texty.
V nich sa orientoval predovšetkým na dejiny Sibíri(vtedy sa ešte nepreferovala téma energosurovín) a dejiny národov Strednej Ázie (ktoré boli dobrovoľne súčasťou Zväzu sovietskych socialistických republík) v kontexte s eurázijským stepným pásmom, vplyvom geografických a prírodných faktorov a formami spolužitia nomádskeho typu kultúry s roľníckymi a remeselníckymi, teda priestorovo stacionárnymi typmi kultúr.
Vo svojich prácach, pričom medzi najhlavnejšie treba zaradiť: „Starí Turci“ (Древние тюрки, 1967), „Dejiny Hunov“ (История народа Хунну, 1960), „Stará Rus a veľká step“ (Древная Русь и Великая Степъ, 1989), cyklicky opakuje tému osobnej väzby na územie.
Jeho rozsiahle znalosti i životné skúsenosti mu pomohli sformovať niekoľko originálnych náhľadov na dejiny, ktoré boli vyjadrené napr. aj v knihe „Od Rusi k Rusku: náčrt etnických dejín“ (От Русы до России: очерки этнической истории, 1992), „Rytmy Eurázie – epochy civilizácie“ (Ритмы Евразии- эпохи цивилизации, 1993).
Spomenuté obdobie sovietskej liberalizácie do gorbačovského krachu znamenalo, že L. N. Gumiljov akceleroval v Sovietskom zväze koncepciu eurázijstva na jej pôvodných základoch z 20. rokov dvadsiateho storočia.
L. N. Gumiljov je aj autorom špecifickej teórie etnogenézy, v rámci ktorej využil prepojenie prírodných a spoločenských vied. Vo svojich textoch operuje s kategóriou tzv. etnosu, čo možno len ťažko stotožniť s kategóriou národ v západoeurópskom chápaní. Prečo? Lebo etnos, minimálne v predindustriálnej dobe, bol odtlačkom určitého geografického faktu, kde žil, formoval sa jeho profil a kde získaval prostriedky na prežitie. Etnogenéza je proces, keď superetnos prechádza všetkými štádiami svojho vývoja od momentu svojho vzniku.
Hranica týchto geografických faktov, kde sa stretávali etnos s etnosom bola (a je aj v postmodernom vnímaní) kritickým miestom budúcnosti ľudstva.
Podľa L. N. Gumiljova je priemerná doba prežívania etnosu cca 1 500 rokov. Tak nech sa páči, zalistujme si v historickom kalendári európskej civilizácie, ak teda akceptujeme jeho teóriu. Ak nie, tak si myslime, že sme jedineční; ale vytriezvenie býva zložité!
Už samotný pojem Eurázia vyvoláva veľké spory, diskusie, nezrovnalosti:
1. Malá Eurázia do seba vtiahla Rusko, Turecko a Kazachstan.
2. Veľká Eurázia je podľa väčšiny expertov superkontinent Európy a Ázie. Ak má v tomto trojzoskupení Rusko najdlhšiu históriu eurázijstva a opiera sa práve o koncepciu L. N. Gumiljova, ktorý vyjadril postulát o syntéze etnických Rusov a Mongolov vo „Veľkej stepi“, Eurázia je najväčší kontinent… a tvoria ho Európa a Ázia.
Pár poznámok k Strednej Ázii
Kazachstan sa objektívne nachádza, či sa nám to páči, alebo nie, v geografickom centre „Veľkej Eurázie“, kde dochádza k reálnej syntéze európskych a ázijských kultúr. Pritom Turecko (plus turkojazyčné krajiny Azerbajdžan, Kirgizsko, Uzbekistan, Turkménsko, ale aj subjekt Ruskej federácie Tatarstan), sa v rámci politického odkazu Mustafa Kemala Atatürka snažia byť mostom a súbežne preferujú protizápadnú rétoriku.
Táto koncepcia nachádza svoju novú reedíciu v podobe snahy sformulovať rôzne integračné zoskupenia ako protiváhu tupému (jednoduchému, propagandistickému a prostému…) europocentrizmu. Toto potvrdzujú najmä dva momenty:
1. že hlavnou úlohou súčasnej geopolitiky je predovšetkým udržanie priestorového status quo a rozšírenie mocenských pozícii v Eurázii;
2. ale aj to, že Brusel a jeho euro–úradníci (ktorí sú súčasne aj NATO-úradníci) sú v tlaku na Euráziu jednoducho mimo.
Je cieľom eurázijského hnutia vznik centralizovaného impéria, v ktorom sú integrované národy Eurázie, majúce kompatibilné, resp. príbuzné parametre z geografického, historického, kultúrneho a psychologického hľadiska? Tu sa treba spoločne zamyslieť.
No a téma etnickej renesancie je na stole a bez L. N. Gumiljova, resp. bez jeho prác sa nepohneme ďalej, aby sme nevedenie menili na vedenie. Sám vravel: „…okrem priestoru a času je aj tretí komponent – energia…“ To len aby bolo jasné, prečo dnes Spojené štáty s pomocou stredoeurópskych trpaslíkov bojujú rukami Ukrajincov proti (slovanskému) Rusku.
Etnogenéza sa formuje na úkor pasionárnosti, pretože energia je pasionárnosť a kultúrne hodnoty národov, ktoré sú ohrozované novými ideologickými koncepciami.
Bol to človek, ktorý veril v to, že partnerstvo a priateľstvo národov je možné len pri hlbokom akceptovaní a úcty k podstate, kultúre, jazyku a dejinám každého národa.
A nielen slovanského!
Autor je ad hoc profesor Eurázijskej štátnej univerzity L. N. Gumiljova v Astane.
