Cieľom tohto príspevku je z pozície predsedu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave dôrazne odsúdiť verejný lynč, ktorý sa spustil voči sudcovi Okresného súdu Bratislava I JUDr. Marekovi Filovi za jeho rozhodnutie vo veci návrhu na vzatie obvineného Dušana Dědečka do väzby.
Považujem za absolútne neprijateľné, aby bol sudca vystavený verejnému pranierovaniu (vyhrážaniu), a to len z toho dôvodu, že nerozhodol podľa predstáv politikov, časti médií, či konkrétnych jednotlivcov. Úlohou sudcu pri rozhodovaní (a to aj pri rozhodovaní návrhu na vzatie do väzby) nesmie byť snaha zapáčiť sa médiám, politikom, či verejnej mienke, ale sudca musí rozhodovať podľa zákona, svojho vlastného presvedčenia a svoje rozhodnutie musí náležitým spôsobom odôvodniť.
S takýmto rozhodnutím sudcu možno potom nesúhlasne polemizovať, avšak v žiadnom prípade nemožno tolerovať, aby sa nesúhlas verejnej mienky s rozhodnutím sudcu zosobňoval v osobe sudcu, a aby sudca za riadny výkon svojho povolania čelil vyhrážkam, urážkam, či vylepovaním fotografie jeho tváre na mieste dopravnej nehody.
Je paradoxom dnešnej doby, že na jednej strane máme plné ústa humanizmu a tolerancie, ale keď treba, tak vieme vychrliť kopec nenávisti voči sudcovi len z dôvodu jeho rozhodnutia. A potom sme prekvapení, keď niektoré verbálne ataky prerastú do atakov fyzických. Sudca tu nie je nato, aby si niektorí členovia spoločnosti na ňom vybíjali svoju frustráciu, a už vôbec nie je možné pripustiť, aby sa sudca bál rozhodovať podľa zákona a svojho presvedčenia, a to iba preto, že následkom takéhoto jeho postupu môže byť nie nesúhlas s jeho rozhodnutím, ale nenávisť voči jeho osobe a strach o život. Áno, sudca toho musí zniesť veľa, ale nemožno pripustiť, aby sa stal handrou, do ktorej si môže kopnúť ktokoľvek, ak sa mu zachce.
Pokiaľ teda dnes politici, či niektoré médiá, dôrazne odsudzujú všetky druhy nenávisti, potom by si mali uvedomiť, že nenávisti často čelia aj sudcovia za svoju rozhodovaciu činnosť, a že práve verejný sektor je až príliš často otvorený (tolerantný) k pranierovaniu sudcu za jeho rozhodovanie. Toto sa stalo aj sudcovi JUDr. Marekovi Filovi a je neakceptovateľné, aby sa to pokladalo za niečo normálne, respektíve, aby bol sudcovi ničený život len preto, že si robí svoju prácu.
Skutočne je normálne, aby sudcovia museli chodiť s policajnou ochrankou len preto, že niekoho nezoberú do väzby?
Ani skutočnosť, že následne nadriadený súd rozhodne opačne (tak ako sa to stalo aj v tomto prípade) neznamená, že sudca rozhodol v rozpore so zákonom, či svojvoľne, nakoľko dôvodom odlišného rozhodnutia nadriadeného súdu môže byť aj len opačný právny názor na niektoré skutkové okolnosti, z ktorých sa napríklad vyvodzuje väzobný dôvod. To je dvojinštantnosť trestného konania a je bežné, že nadriadený súd má opačný názor než súd prvého stupňa.
P.S.: Píšem tieto riadky až po právoplatnom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave dňa 14.10.2022 o návrhu prokurátora na vzatie vyššie uvedeného obvineného do väzby, aby nebol môj príspevok chápaný ako zasahovanie do sťažnostného konania, ktoré sa viedlo na súde, kde sám pôsobím, hoci sa netýka obsahu rozhodnutia (aj keď som nebol členom senátu, ktorý vo veci rozhodoval).
Text bol publikovaný na www.pravnelisty.sk 14. októbra 2022
