Kolektív skúsených českých a nemeckých historikov pod vedením prof. PhDr. Jiřího Knapíka, Ph.D., ktorý pôsobí v Ústave historických vied Filozoficko-prírodovedeckej fakulty Slezskej univerzity v Opave, nedávno vydal zaujímavú knihu o histórii Pionierskej organizácie Československého zväzu mládeže. Kniha ponúka obraz skutočného dobového významu detského a pionierskeho hnutia z minulého storočia. Je to sonda do života vtedajších mladých ľudí. Je to kniha oslobodená od balastu prázdnych slov a hesiel. Priznám sa, že ma vydanie knihy úprimne potešilo. Patrím totiž ku generácii, ktorá túto historickú etapu našich dejín priamo zažila. Osobne som bol pri zrode Pionierskej organizácie ako predseda skupinovej rady pionierskej skupiny v Trávnici a svoju pioniersku kariéru som ukončil ako predseda Ústrednej rady Pionierskej organizácie ČSM v Prahe v roku 1968. Teda prešiel som všetkými etapami jej vývoja od vzniku až po jej zánik.
Každý z nás si rád spomína na svoje detstvo a možno ho aj trochu idealizuje. Vždy, keď chceme hovoriť o našej minulosti, mali by sme začínať tam, odkiaľ sme vyšli. Vyslovovať mienku o domove, mieste nášho detstva a mladosti, kde sme sa vždy cítili prirodzene a bezpečne. Vravieť o domove, ktorý nám poskytoval ochranu a istotu a kam stále patríme viac ako kamkoľvek inde. Mali by sme si pripomínať, čo znamená aj po rokoch byť doma. Mali by sme sa snažiť obnoviť si zážitky domova, kde sa formovala naša identita. Z takéhoto uhla pohľadu by bolo správne posudzovať a pozerať sa aj na históriu Pionierskej organizácie. Iste, mnohí budú spokojní a mnohí sklamaní. Tak to v živote chodí.
Moja generácia, generácia prvých pionierov, nemala ľahké detstvo ani mladosť. Vo vojnových rokoch sústavne prežívala neistotu a strach zo smrti. Ani jej vstup do života po skončení vojny nebol jednoduchý. Žili sme v nepredstaviteľne zložitých podmienkach. Neexistoval návod na správny život. Hľadali sme zmysel svojho života. Neboli sme schopní rozoznať smer, ktorým sme mali ísť. Ukázať nám ho mali dospeli. Detstvo a mladosť sme prevažne prežívali na ulici, doma, v škole a neskoršie aj v Pionierskej organizácii. Tam sa formovala naša identita. Zažili sme toho neúrekom. Zostali nám zážitky a tie nám nikto nemôže vziať. Na tú dobu, napriek všetkým útrapám, boli úžasné. Sme citliví, keď na našu minulosť, aj tú pioniersku, pozerá niekto s istým ironickým až zlomyseľným úsmeškom. Režim, v ktorom sme vyrastali, sme si sami nevybrali
Pionierska organizácia Československého zväzu mládež existovala necelých dvadsať rokov, čo je to, ak meriame dĺžku jej existencie historickým chronometrom? A predsa, pre nás prvých pionierov to bol veľký kus nášho detstva a mladosti. Kniha profesora Knapíka a kol. poskytuje jej dnešným čitateľom možnosť nazrieť do tejto doby a porozumieť jej. Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže je iná etapa histórie pionierskeho hnutia.
Kniha je rozdelená do desiatich kapitol a okrem vedúceho autorského kolektívu prof. PhDr. Jiřího Knapíka, Ph.D. sa na jej vytvorení zúčastnili doc. PhDr. Martin Franc, Ph.D., prof. MgA. Martin Štoll, Ph.D., prof. Dr. Martina Winkler a Dr. phil. Frank Henschel. Autori sa hneď v úvode vymedzujú, že kniha sa zaoberá hlavne českým detským a pionierskym hnutím, i keď ich pôsobenie na Slovensku nemohli opomenúť. Podľa mňa dejiny detského a pionierskeho hnutia v bývalom Česko-Slovensku možno členiť na české a slovenské iba do I. zjazdu ČSM (jún 1950). Potom existujú už iba česko-slovenské dejiny. (Na Slovensku zatiaľ nie je spracovaná vedecká monografia venovaná pionierskemu hnutiu.)
Autori v knihe poukazujú na to, že staršie historické práce o Pionierskej organizácii sú presýtené ideologickou frazeológiou, a preto nemôžu poskytnúť objektívny pohľad na jej fungovanie. Oni sa usilovali nepodľahnúť zažitému pohľadu na Pioniersku organizáciu a zároveň vyvarovať sa jej glorifikácii. Možno s uspokojením konštatovať, že sa im to vrchovato podarilo.
Žiada sa mi obrátiť pozornosť aspoň na niektoré aspekty vzniku a fungovania Pionierskej organizácie. Po prvé chcem poukázať na skutočnosť. že prvotná koncepcia Pionierskej organizácie sa nezakladala na premyslenej vedeckej báze, ale na empirických skúsenostiach. Tie sa ukázali ako priveľmi časovo obmedzené a platili iba dovtedy, pokiaľ ich nevyvrátila nová skúsenosť. Preto dochádzalo pomerne často k zmenám v programovej orientácii, ale aj organizačnej výstavbe PO. Je známe, že ešte vo februári 1948. kedy došlo u nás k zmene spoločensko-politického systému, bol Junák pro futuro prezentovaný ako jediná detská organizácia. Na Slovensku už v tom čase existovali dve samostatné pionierske organizácie, pri Zväze slovenskej mládeže a pri Zväze mládeže Karpát. Došlo tak k paradoxnému vývoju detskej organizácie. V Čechách cez skautskú organizáciu išlo o dopracovanie sa k Pionierskej organizácii. A na Slovensku naopak, k dočasnému podriadeniu sa existujúcich pionierskych kolektívov pod správu a riadenie junáckych orgánov a k ich opätovnému obnoveniu ako pionierskych – Zväzu slovenskej mládeže a Zväzu mládeže Karpát – a tak bolo o budovaní Junáka aj na Slovensku direktívne vnútené.
Druhú poznámku by som chcel učiniť k dátumu vzniku Pionierskej organizácie ČSM. Explicitne sa k tomu nevyjadruje ani profesor J. Knapík v kapitole Zakladatelská léta a jejich tíživé dědictví: „… proto byt posléze nasledujíci den (24. 4.) poněkud nelogicky stanoven jako dátum vzniku Pionýrske organizace.“ Ako dôkaz o tom, že Pionierska organizácia nemohla vzniknúť v apríli 1949, použijem citáty z niektorých dobových a nepopierateľných historických dokumentov. 1. Predseda SČM Zdeněk Hejzlar na Zlučovacej konferencii ČSM v hlavnom referáte uvádza: „Dôležitým ustanovením organizačného poriadku, avšak súčasne závažnou otázkou výchovného poslania je ustanovenie o tom. že Československý zväz mládeže riadi prácu detskej organizácie Junák, ktorého úlohou je vychovávať deti do 15 rokov a pripravovať ich k členstvu v ČSM.“ 2. V Stanovách ČSM, ktoré Zlučovacia konferencia prijala, sa v článku 7 uvádza: „ČSM zakladá oddiely detskej organizácie Junák a je zodpovedný‘ za jej prácu. Vedením detskej organizácie poveruje zvláštne orgány – Rady junáka.“ 3. V novembri 1949 Predsedníctvo ÚV ČSM schválilo Dočasný organizačný poriadok Junáka. 4. V máji 1950 Ústredná rada Junáka odporučila ÚV ČSM nazývať detskú organizáciu od I. zjazdu Pionierska organizácia ČSM. 5. Na 1. zjazde ČSM člen PÚV ČSM František Vacek v referáte uvádza: „… iste ste si povšimli. že v návrhu nového organizačného poriadku nášho Zväzu hovoríme o pionierskej organizácii, nie o Junáku. V Organizačnom poriadku ČSM sa uvádza: „ČSM vytvára a vedie na školách I. a II. stupňa detskú pioniersku organizáciu. K riadeniu činnosti pionierskej organizácie zriaďuje pri okresných a krajských výboroch, pri Slovenskom ústrednom výbore a Ústrednom výbore Pionierske rady.“ Teda inštitucionálne sa o vzniku Pionierskej organizácie ČSM rozhodlo až na 1. zjazde ČSM, ktorý sa konal v dňoch 7. až 11. júna 1950.
V knihe sa dočítame aj o širších súvislostiach prípravy a schvaľovania dokumentu Nové poňatie PO ČSM. Bol to pokus o najzávažnejšie zmeny v Pionierskej organizácii v celej jej histórii. Išlo skutočne o nové poňatie Pionierskej organizácie vo všetkých aspektoch vrátane nového objasnenia a vymedzenia jej spoločenského poslania a postavenia v spoločnosti. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sme zaznamenali zvýšený podiel vedy na riešení teoretickej problematiky Pionierskej organizácie ČSM. V decembri 1964 sa konala I. vedecko-metodická konferencia o PO ČSM, ktorá predložila iný spôsob vytvárania pionierskych kolektívov a spôsob ich fungovania. Podobne sa touto problematikou zaoberal vedecký seminár o tvorbe kolektívov v PO ČSM, ktorý sa konal v novembri 1966. Na seminári sa zúčastnili mnohí vedeckí pracovníci z oblasti psychológie a pedagogiky a zástupcovia z praxe. Po prvýkrát v histórii sa spojili zástupcovia vedy a praxe, aby spoločne hľadali východiská a zásadne zmenili charakter Pionierskej organizácie. Účastníci seminára predostreli objektívnu potrebu vytvárania nových rozličných typov pionierskych kolektívov diferencovaných podľa veku, záujmu, miesta bydliska, mimo školy, alebo pohlavia. Odmietli vytváranie kolektívov na dovtedy uplatňovanom princípe oddiel rovná sa trieda. To umožňovalo pionierom vybrať si svoj kolektív a kolektívu naopak vybrať si svojich členov. To bol najzávažnejší zásah do organizačnej výstavby Pionierskej organizácie.
Zvláštnosťou každej detskej organizácie je to, že, i keď sa spolieha predovšetkým na vlastné sily detí, jej činnosť a fungovanie si nemožno predstaviť bez účasti dospelých. Iba dospelí, ktorí sú priamo spojení s činnosťou organizácie detí, môžu správne formulovať a obhajovať spoločenské záujmy detí. Oni sú zárukou jej správneho vývoja. Z toho logicky vyplývala požiadavka, aby boli riadnymi členmi organizácie. To sa. žiaľ, nepodarilo proti dogmatikom vo Zväze mládeže a v strane presadiť.
Autori knihy naznačujú, že konflikt medzi režimom a značnou časťou nekonformných pionierskych pracovníkov pretrvával už dlhšie obdobie a vyvrcholil v roku 1968. Medzi tým v Pionierskej organizácii vzniklo veľa podnetných okamihov a iniciatív, ktoré narazili na nepochopenie a skostnatenosť mnohých funkcionárov Zväzu mládeže a strany. Pionierski pracovnici museli čeliť ich nezmyselným direktívam. Navzdory tomu mnoho vynaliezavosti priam až geniality vzniklo medzi nimi, ale aj medzi samotnými pioniermi, čo sa odrazilo v ich činnosti.
Kniha autorského kolektívu Pionieri maľované deti, spracovaná pod vedením prof. PhDr. Jiřího Knapíka, Ph.D., podáva o tom presvedčivé svedectvo. A každé objektívne svedectvo o uplynulom období je užitočné. Autori knihy sa pokúsili predstaviť históriu Pionierskej organizácie z viacerých uhlov pohľadu a neopomenuli z nej nič podstatné.
Jiří Knapík a kol.: Pionýři malované deti?
Pionýrska organizace ČSM a dětský kolektiv (1949 – 1968)
Praha: Nakladatelství Lidové noviny –
Opava: Slezská univerzita v Opave, 2022, 542 stran
(Recenzia vyšla v Literárnom týždenníku 25 – 26/2022)
