Príklad bičovania atmosféry na Ukrajine: web so zoznamom „nepriateľov Ukrajiny“, ktorých treba zlikvidovať
Začnime stále pomerne čerstvým príkladom. Minulý mesiac bola zavraždená Daria Duginová. Medzinárodná tlač nejako veľmi nešpekulovala, kto mohol za jej smrťou stáť. Ak nepočítame nejaké „náznaky“, že ktovie, možno to spáchali samotné ruské tajné služby, aby mali na niečo (?) zámienku.
Kontextu ale celkom poslúži to, že Duginová bola jedným z mnohých ľudí na ukrajinskom webe Myrotvorets. Po jej smrti sa na jej profile zjavilo „zlikvidovaná“, podobne, ako sa to deje, keď je niekto zo zoznamu usmrtený.
Web neodporúčam otvoriť slabším povahám. Hneď na začiatku na vás vyskočia fotky zabitých ľudí, „nepriateľov Ukrajiny“. Je to v súlade so širšou digitálnou kampaňou na Ukrajine, ktorej súčasťou sú „umelecké“ videá, ako národní hrdinovia krvavo kosia nepriateľov a podobne.
Web takto od roku 2014 na každého „nepriateľa Ukrajiny“ zverejňuje, ak sa dá, veľmi podrobnú zložku, s telefónnymi a emailovými kontaktmi, informáciami o mieste pobytu, číslo občianky, vodičského preukazu, atď., podľa toho, čo sa jeho tvorcom podarí získať.
V prípade medzinárodných osobností, ako Henry Kissinger, to veľký význam nemá, ale v prípade Ukrajincov či Rusov už je to niečo iné.
A tvorcovia nie sú žiadni amatéri, aspoň nie tí kľúčoví. Zoznam je veľmi dlhý, obsahuje desiatky a desiatky tisíc mien. Od údajných ruských žoldnierov, cez nezávislého talianskeho fotografa, ktorého zabili počas vojny na Donbase („zlikvidovaný“) po 14-ročné dievča, ktoré si dovolilo na internete špekulovať, či by nebolo lepšie s Rusmi nejako uzavrieť mier.
Kto web tvorí? Oficiálne ho spustil bývalý štátny tajomník ministerstva pre okupované teritóriá a neskorší guvernér Luhanskej oblasti Heorhij Tuka.
Otvorene ho promoval Anton Geraščenko, „poradca“ ministerstva vnútra, jedna zo šedých eminencií bezpečnostných zložiek režimu po roku 2014.
Investigatívci odhalili, že web je veľmi dobre dotovaný, dostal pravdepodobne minimálne tristotisíc eur.
Niektoré jeho zoznamy mohli vzniknúť len pomerne sofistikovanými hekerskými aktivitami.
Niekoľko dní potom, ako v roku 2015 stránka zverejnila podrobné údaje vrátane bydliska o známom novinárovi Olesovi Buzinovi a bývalom poslancovi Olegovi Kalašnikovovi, ich oboch na ulici zabili.
Bolo to v období, keď sa všeobecne nachádzali mŕtvoly ľudí v konflikte s novým režimom vrátane bývalých vysokopostavených politikov. Niektorí možno spáchali samovraždy, ale celkovo o kontexte viacerých úmrtí existujú rôzne pochybnosti.
Späť k webu: nie je to jediný podobný príklad, aj keď tento je dosť extrémny (a, ešte raz, hovoríme o webe fungujúcom minimálne s nejakou formou štátnej podpory).
Aj v minulosti som uvádzal príklady rôznych kampaní proti nepriateľom „ukrajinskosti“. Dievča, ktoré si dovolilo na internete povedať, načo sa potláča ruština, veď aj tak sa ňou dohovorí väčšina, alebo majiteľ kaviarne, ktorý pri príležitosti vstúpenia do platnosti ustanovenia jazykového zákona na svojom webe povedal, že u nich sú vítaní všetci, nech do kaviarne vstúpia hovoriac akokoľvek. Čoskoro sa museli verejne ospravedlniť.
Atmosféra sa ešte zostrila po začiatku konfliktu. Poviete niečo priateľské k Rusku na internete alebo, že chcete mier? Na dvere vám zaklope celé komando SBU (bezpečnostnej služby).
Pripomeniem, viacero ľudí (starostovia, novinári) zmizlo, nevedno kam. A priamo člena ukrajinskej vládnej delegácie vyjednávajúcej s Ruskom o možnom mieri proste na ulici zastrelili.
Iných ľudí nie dosť priateľských režimu otvorene trýznili (ukazoval som veľmi bolestivé video s bojovníkom MMA).
Prečo je dôležité takéto informácie ovládať? Z jednoduchého dôvodu: ako je možné v takejto atmosfére, panujúcej od roku 2014, hovoriť o tom, aká je politická vôľa krajiny? Keď vás za „nesprávne prejavy“ otvorene terorizujú? Či zabijú?
Žijeme v ére bublín. A tak aj počas konfliktu v niektorých bublinách radostne zverejňujú videá, ako obyvateľstvo víta ukrajinských vojakov oslobodzujúcich dedinu, zdieľajú správy o niečom zlom, čo spravili Rusi, a v iných bublinách presne opačné informácie.
Problém je, že v takýchto bublinách sú a dlhšie boli zatvorení aj politici, namiesto toho, aby realisticky, a nie čierno-bielo, tlačili na vyriešenie konfliktných tendencií.
Nie všetci. Napríklad aj pri spomínanom webe Nemci a neskôr celé G7 od Kyjeva požadovali, aby ho uzavrel.
A úradníci medzinárodných organizácií, ale aj západných vládnych ministerstiev, často svedomito zaznamenávali neprístojnosti toho, čo sa dialo po roku 2014.
Ale všetko to prebili médiá. Akonáhle príslušné propagandistické kliky nasadili páky, celý obraz situácie silno zružovel. A pod týmto ružovým pláštikom ďalej prebiehali procesy, v rámci ktorých sa reálne silno zostrovala konfrontácia medzi klikami na Ukrajine, s ich zahraničným zázemím, a Ruskom.
Obyvateľstvo si tú konfrontáciu neprialo. Zelenského zvolili preto, že hovoril, ako sa on s Ruskom dohodne na mieri. Po nastúpení do úradu najprv dlho nerobil nič, potom zmenil kurz a zrazu to bolo otvorene o príprave vojnovej konfrontácie smerom k Donbasu aj ku Krymu.
To, ako hodnotíme následnú reakciu Ruska, je už potom druhá vec. Ale, tvrdím opäť a znova, ona nevznikla vo vzduchoprázdne a to, že Ukrajina sa na jar vzdala mierových rokovaní, tiež neprišlo len tak.
Rokujte o mieri, keď viete, že vás za to zabijú.
(Status na FB 9. septembra 2022)
