Aj keď sa snažím vyhýbať hodnoteniu nekonečnej hádky dvoch kohútov na jednom smetisku – lebo vo svete sa dejú oveľa dôležitejšie veci ako prekáračky Sulíka s Matovičom – sú veci, ku ktorým sa vyjadriť musím, najmä keď vidím, že si ich médiá a politici vôbec nevšímajú. Priatelia, ja som už zažil v politike všeličo, ale ešte som nevidel podanie demisie do podateľne. Možno by sme tomuto novátorskému prvku mali začať hovoriť „demisia na sedláka“ alebo – na Sulíka. Demisia člena vlády je štátny akt. Jej podmienky ustanovuje ústava a všade na svete, a teda aj na Slovensku (až doteraz) sa vykonávala do rúk hlavy štátu. Aj minulý rok podával Richard Sulík demisiu do rúk prezidentky republiky. Tentoraz sa on a jeho ministri iba zastavili v podateľni, aby dostali pečiatku na papier, a tým to bolo pre nich vybavené. A dokonca ani to nevykonal Ivan Korčok a Mária Kolíková osobne a poslali tam za seba svojich asistentov…
Takáto blamáž sa mohla stať iba z dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo na Slovensku ani po tridsiatich rokoch od vyhlásenia jeho nezávislosti neexistuje štátny protokol – to je ten smiešny návod, ako sa formálne správať, ktorý väčšinu ľudí nezaujíma, ale podľa ktorého nás vo svete posudzujú, či sme vyspelý štát alebo zaostalá provincia. Nám je zjavne jedno, že na oslavách 30. výročia Ústavy SR je zle umiestnený štátny znak a že pri prijímaní štátnych návštev je nesprávne poradie zástav, ale verte mi, že zahraničné delegácie si to všímajú a majú z nás poriadnu srandu, hraničiacu s pohŕdaním. Druhý dôvod je možno ešte vážnejší, no médiami absolútne ignorovaný: prezidentka si nesplnila svoju domácu úlohu.
Podľa čl. 116 Ústavy SR podáva minister demisiu do rúk prezidenta Slovenskej republiky. Ak prezident demisiu prijme, určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal. Lenže kým ministri za SaS po telefonickom rozhovore s prezidentkou demisiu maximálne neštandardným spôsobom podali, hlava štátu nepoverila nikoho riadením ich rezortov a namiesto toho odcestovala do Grécka „zbierať skúsenosti so zelenou transformáciou“, a do Severného Macedónska, aby tam vraj naše mimovládne organizácie odovzdali skúsenosti svojim kolegom… Keď som to počul, povedal som si, že to snáď nemyslí vážne a očakával som studenú sprchu pre Prezidentský palác zo strany médií. Lenže Zuzana Čaputová je pre našich novinárov chránené zvieratko, a tak sa neudialo vôbec nič. V situácii, keď je na Slovensku hlboká vládna kríza, ktorá môže vyústiť až do krízy ústavnej, by som na mieste hlavy štátu takúto zahraničnú cestu okamžite zrušil a venoval sa svojim povinnostiam.
Lenže Zuzana Čaputová si svoje povinnosti, ako na to dlhodobo poukazujem, vôbec neplní. V napätej vnútropolitickej situácii je extrémne pasívna a tvári sa, že svoj pätnásťtisícový plat dostáva za to, aby niekomu potriasla ruku, keď sa všetci ostatní dohodnú. Celé roky sa snažím verejnosti vysvetliť, že toto je veľmi skreslená predstava o poslaní a ústavných povinnostiach hlavy štátu, ktorá ako arbiter moci má páky na to, aby prinútila zainteresované strany konať. Nič z toho táto pani nerobí a namiesto toho sa venuje sebaprezentácii. Dnes ráno hrala na city objímaním s detičkami a nikto z novinárov jej ani len nepripomenul, prečo si nenašla čas na prijatie demisie ministrov, čo je na rozdiel od týchto PR akcií jej ústavná povinnosť. Zuzana Čaputová sa minulý týždeň nechala počuť, že nemá záujem túto záležitosť naťahovať. Napriek tomu je to práve ona, ktorá celý akt umelo predlžuje. A až najbližšie dni ukážu, či je to taktika alebo lenivosť paničky, ktorá si z prezidentskej kancelárie urobila cestovnú.
(Status na FB 5. septembra 2022)
