Keď vojská Varšavskej zmluvy v roku 1968 vtrhli do Československa, aby uchránili naše spoločné hodnoty, medzi odkazmi okupantom svietil aj zúfalý odkaz vodcovi svetového proletariátu: „Lenin, zobuď sa, Brežnev sa zbláznil!“ Posivený svedok sa s tou istou prosbou nedávno obrátil na architekta Európskej únie. „Robert Schuman, zobuď sa, EÚ sa…“ Čo sa s ňou udialo, naznačili slová šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella. „EÚ bude rokovať o začatí rozsiahlej výcvikovej operácie pre ukrajinských vojakov, ktorá by sa uskutočnila v štátoch susediacich s Ukrajinou.“ (ta3.com, 22. 8. 2022) Rokovať budú „ministri obrany na neformálnom zasadnutí v Prahe.“ (dennikn.sk, 22. 8. 2022) Ktovie, či šéf NATO Jens Stoltenberg nezvolá ministrov zahraničných vecí, aby s nimi hľadal diplomatické riešenie vojnového konfliktu. Medzi nami, niekoho by to ešte prekvapilo? Veď stačilo, aby GAZPROM priškrtil kohútiky, a bolo po pretekoch, kto sa skôr odstrihne od ruských energií. Ozvalo sa hromženie, že Putin používa plyn ako prostriedok na rozloženie Európy.
Ako upozornil francúzsky analytik Florent Parmentier, „ľudia začnú hľadať vinníkov za ekonomický chaos a infláciu“. (Pravda.sk, 26. 8. 2022) Médiá preto striehnu, či túžba más po jednoduchých a okamžitých riešeniach nezaktivuje vodcovské typy. Slovenský novinár sa priamo opýtal, „koľko volebných testov vydrží jednota Západu, ktorý sa usiluje pomáhať Ukrajine“. (Tamtiež.) Jemu a jeho kolegom akosi ušlo, že vodcovské typy sú už tu, činia sa a zožínajú potlesk. Napríklad za pohrozenie Európskej únii, že s ňou strácajú trpezlivosť, za káranie predstaviteľov významných členských štátov, za požiadavku, aby príslušníci istého národa nemohli vstúpiť na európsku pôdu, za návrh zlikvidovať nedávno dobudovaný Nord Stream 2, ale posivenému svedkovi despotizmom posmrdkáva aj snaha mocných ochrániť nás pred falošnými správami a nepriateľskou propagandou. Na Slovensku by sme nemali voliť ani bežnú opozíciu, lebo „zatiaľ neprejavila veľa pochopenia pre boj Ukrajincov“. (Tamtiež.) Posiveného svedka o to väčšmi zarazilo, že redakcie na stráži medzinárodného práva nespozorneli pri správička, že „USA vykonali nálety na východe Sýrie“. (TA3, bežiace písmenká, 23. 8. 2022) Zrejme išlo o humanitárne bombardovanie, bez civilných obetí. Ako dávnejšie bombardovania v Iraku, Afganistane alebo Líbyi. Vďaka čomu europoslanec Ivan Štefanec (KDH) mohol s čistým svedomím skonštatovať, že „odchod USA z Afganistanu bol najväčší politický prešľap“. (spravy.pozri.sk, 26. 12. 2021) Isteže, pod bomby sa tam občas priplietli nejakí roztancovaní svadobčania…
Zatiaľ čo na nervóznom Slovensku sa hovorí o demisiách, najvyšší činitelia EÚ sa tvária pokojne a na odchod sa nechystajú. A mali by. Za to, že v ustavičnom pozore pred ukrajinským prezidentom prepočuli aj pápežovu pripomienku, že „vojna na Ukrajine nie je čierno-biela a treba hľadať jej príčiny“. (dennikn.sk, 14. 6. 2022) Nepochopili alebo nechceli pochopiť, že nebezpečenstvo tejto vojny nespočíva v jej blízkosti k vyspelému a demokratickému Západu, ale vo vzdialenosti k americkým brehom. Predovšetkým nepostrehli, že ktosi ich už vlastne nepotrebuje. Zaoceánskemu inscenátorovi totiž došlo, že pri kreovaní novej Európy mu lepšie poslúžia niekoľkí vodcovia z bývalého socbloku, ako mračná eurobyrokratických a europoslaneckých komparzistov.
V čestnej lóži sa usadil Jens Stoltenberg. Grófka Ursula von der Leyenová sa presúva na galériu. Publikum potleskom víta protagonistu Vladimíra Zelenského a. h. Tragikomédia sa začína…
