Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku (na čele ktorého stojí človek z prostredia Progresívneho Slovenska Vladimír Šucha) odštartovalo brutálne zavádzajúcu kampaň, ktorá je učebnicovou ukážkou, ako sa tzv. boj proti hoaxom zneužíva na bezočivé šírenie lží. Na svojich banneroch tvrdí napríklad toto: „Až 51 % obyvateľov si myslí, že Slovensko by malo byť mostom medzi východom a západom. Nevymýšľajme. Slovensko patrí na Západ, žiaden stred neexistuje. Postavme sa proti hoaxom, ktoré tvrdia opak a vytvorme pre naše deti lepšie Slovensko.“
Viete, ja som už zažil kadejaké ohlupovanie obyvateľstva, ale toto patrí medzi to najprimitívnejšie. Dodajme, že postoj Zastúpenia Európskej komisie je totožný s názorom šéfa diplomacie Ivana Korčoka, ktorý pri svojom nástupe do funkcie pred dvoma rokmi povedal, že úvahy o Slovensku ako moste medzi Východom a Západom sú nebezpečný mýtus, ktorý šíri „eldorádo konšpirátorov“. Podobne Stála delegácia SR pri NATO, ktorú vedie bývalý poradca prezidentky Čaputovej Peter Bátor pri tejto myšlienke minulý rok na sociálnej sieti vykríkla: „Neverte mýtom, ale faktom!“ a odvolala sa na propagandistický think-tank Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku, ktorý založil dnešný minister obrany Jaroslav Naď. Tá na svojej stránke neuveriteľne zavádzala, keď tvrdila, že idea Slovenska ako mostu medzi Východom a Západom je vlastne Mečiarova, ktorý si ju údajne vymyslel, aby zakryl svoj neúspech z odmietania západnými krajinami…
Je to všetko, pochopiteľne, bezočivá lož. Predstava mostu medzi Východom a Západom má svoje korene v cyrilometodskej tradícii, ale ako geopolitickú ideu ju sformuloval T. G. Masaryk a nadväzoval na ňu aj E. Beneš a najmä Milan Hodža svojím dielom Federácia v strednej Európe. Publicisticky ju neskôr rozvíjali Svätopluk Štúr, Alexander Matuška, Vladimír Mináč a mnohí iní. Tí všetci verili a zdôvodňovali „poslanie stredu v Európe“ (povedané slovami synovca Ľudovíta Štúra, univerzitného profesora Svätopluka Štúra). A pripomeňme si ešte raz slová nedávno zosnulého kardinála Jozefa Tomka z jeho historického prejavu pred poslancami Slovenskej národnej rady 25. apríla 1991: „Slovensko sa svojou polohou a historickým vývojom nachádza uprostred dvoch tradícií, západnej a východnej… Ale aj povaha Slovákov je tak trochu uprostred medzi racionalistickým Západom a citovou intuíciou Východu. Sme teda, bez preháňania, v srdci Európy, na križovatke jej hlavných dejinno-kultúrnych síl… Máme všetky dejinné predpoklady na to, aby sme ostali otvorení Európe a pozitívnym hodnotám tak zo Západu, ako aj z Východu, nechajúc stranou to, čo je úpadkové a negatívne, a hľadajúc to, čo je hodnotné a osožné.“
Ak k tomu pridáme vyjadrenie pápeža Jána Pavla II. z roku 1996 o tom, že „Slovensko má dôležitú úlohu v srdci Európy“ a príhovor pápeža Františka 13. septembra 2021 v záhrade Prezidentského paláca v Bratislave („Dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo posolstvom mieru v srdci Európy“) – musíme vnímať stanoviská atlantistov ako bezprecedentný útok na našu identitu, na naše korene, na všetko, čo historicky definovalo naše miesto v tejto časti sveta. Dejiny nás učia, že sa nám darilo vždy, keď sme využívali túto komparatívnu výhodu bytia v priesečníku civilizácií a čerpali z nich všetko pozitívne. A naopak, že sme upadali, keď sme sa príliš tesne primkli k jednej či druhej strane. Na margo opakovania populárneho klišé, že mosty sú prvé objekty, ktoré v prípade konfliktu vyhadzujú do vzduchu, treba povedať, že prvá Česko-slovenská republika nedoplatila na to, že bola mostom, ale že bola nárazníkovou perifériou Západu a že idea mostu ako rýdzo masarykovská koncepcia sa doteraz nenaplnila. Ľudstvo predsa potrebuje stavať mosty, nie bariéry.
Len kultúrni barbari, tyrani a izolacionisti odmietajú mosty. Most je pradávnym symbolom porozumenia. Iba totálny idiot, ignorujúci našu historickú, kultúrnu a duchovnú skúsenosť môže vykrikovať, že stred neexistuje. To neznamená, že nechceme byť súčasťou Európy. To znamená, že sa musíme brániť každému ideologickému znásilňovaniu našej civilizačnej podstaty. Čudujem sa, že práve Európska komisia uprednostňuje zastaranú koncepciu Západu, že nebuduje vlastnú európsku identitu, že nie je schopná pochopiť, že naše historické a kultúrne väzby nie sú spojené s USA, ale s Európou. Dokonca aj s Ruskom sú silnejšie ako so Spojenými štátmi, na tom sa proste žiadnou propagandou nedá nič zmeniť. Môžeme to iba pochopiť, rozvíjať naše danosti a zmieriť sa s vlastnými dejinami.
Aj ostatné bannery Zastúpenia Európskej komisie sú primitívnou demagógiou. Tvrdiť, že ak si 58 % obyvateľov Slovenska myslí, že svet riadia „skryté elity“, tak je to výmysel, lebo demokracia na Slovensku vraj existuje, je hlbokým podceňovanie inteligencie tohto národa. Odhliadnuc od toho, že autori tohto pamfletu nikde neuvádzajú zdroj uvedených čísel, ide o extrémne zavádzajúce tvrdenia, zámerne posúvajúce výpovede ľudí do kontextu s iným významom. Ak Európska únia popiera, že dnešný svet ovláda oligarchia, uplatňujúca svoju moc mimo volených štruktúr a ak takýto systém nazýva demokratickým, treba ju brať rovnako vážne ako boľševických propagandistov, ktorí nás chceli presvedčiť, že KĽDR a NDR sú demokratické krajiny, lebo to majú v názve. Priemerný človek to možno chápe zjednodušujúco, ale ironizovať jeho názor tým, že ide o „skryté“ elity, je propagandistickým odvádzaním pozornosti od podstaty veci. Inými slovami, je to len ďalší dôkaz, že propaganda Európskej komisie skôr chráni oligarchiu ako prehlbuje demokraciu.
Na záver preto zdôraznime, že táto mocenská garnitúra zahodila do koša celú tradíciu nášho moderného politického myslenia ako dezinformácie a jej nositeľov od Masaryka a Hodžu až po Mináča a kardinála Tomka ako konšpirátorov. A ja sa pýtam, kde berie niekoľko polovzdelaných úradníkov tú drzosť, aby takto osočovali najväčších duchov našich moderných dejín, aby myšlienky ľudí, ktorým nesiahajú po členky, zmietli zo stola bez diskusie ako hoaxy. Režim, v ktorom sa stávajú nepriateľmi tí, ktorí iba kladú otázky a dožadujú sa vedomia súvislostí, nemôže byť demokratickým ani pri znásilnení mysle. A keď takýto režim spustí boj proti hoaxom, nielenže prestáva rozlišovať medzi kritickým a konšpiratívnym myslením, ale vedomým zmätením pojmov prispieva k tomu, že sa skutočná pravda napokon nebude dať rozoznať. A od hesla „My rozhodujeme o tom, čo je pravda“, je už len krôčik k skutočnej tyranii.
(Status na FB 22. augusta 2022)
