Prečerpávacia elektráreň Málinec…

Pod gestorským pracoviskom Ekonomického ústavu SAV, prof. Ing. Milanom Šikulom, DrSc., Národohospodárskou fakultou EU v Bratislave a ďalšími odborníkmi bola vypracovaná „Vízia  a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti“. Projekt schválila vláda SR 25. októbra 2006 a vo  februári 2010 bol predložený na verejnú oponentúru.

Projekt bol okrem iného zameraný na budúci ekonomický rast Slovenska. Predpokladal rozvoj Slovenska a jeho regiónov. Podľa projektu ekonomický rast bude závisieť najmä od dostupnosti surovín, energetických zdrojov, vody, potravín  a zlepšenia životného prostredia. Za kľúčový problém v oblasti energetiky bude riešenie energetickej bezpečnosti, diverzifikácia energetických zdrojov, využitie domácich surovín, obnoviteľných zdrojov energie a ekonomických úspor. Cieľom stratégie energetickej bezpečnosti je dosiahnuť konkurencieschopnú energetiku, zabezpečujúcu spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny.

V dokumente „Posúdenie primeranosti zdrojov ES SR do roku 2040“ spracovanom v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 o vnútornom trhu s elektrinou sa o primeranosti zdrojov vychádza z údajov za rok 2022 s predpokladom budúceho vývoja do roku 2032 s naznačeným výhľadu až do roku 2040. Záver: Na základe porovnania vyhodnotenia zdrojovej primeranosti bude potrebné v budúcnosti vybudovať nové zdroje energie.

Zaujímavé a aktuálne konštatovanie vo „Vízii a stratégii rozvoja slovenskej spoločnosti“ je, že na realizáciu projektu okrem finančných prostriedkov je rovnako potrebné, citujem: „Aby sa však dali robiť účinné strategické rozhodnutia a prijímať opatrenia na rozvoj našej spoločnosti, treba zmeniť súčasnú spoločenskú klímu, ktorú dnes často určujú viac médiá než veda. Na ozdravenie tejto klímy treba vedu postaviť na miesto , ktoré jej v spoločnosti patrí a zabrániť tomu, aby sa spoločenské vedomie formovalo v atmosfére ,diskusií‘ v ktorých ako rovnocenný partner k vedeckému postoju neraz vystupujú rôzne extrémne zjednodušené amatérske postoje. V nezdravej atmosfére nekonečných, nikam nevedúcich ,diskusií‘ to môže umŕtviť mnohé dôležité strategické rozhodnutia.“

Položme s odstupom času, bezmála po dvadsiatich rokoch, otázku, či sa spoločnosť poučila. Nepoučila! Politici, mimovládne organizácie v mnohých prípadoch spolu s médiami vytvárajú tlaky na obyvateľov a vládu, ktorá týmto tlakom často ustupuje a umŕtvujú sa investície, napr. Nemocnica na Razsochách a mnohé iné projekty. Na namiesto ospravedlnenia a priznania, že sa nevieme dohodnúť, odvolávame sa na objektívne dôvody, na byrokraciu pri čerpaní fondov EÚ atď. Diskusie v rozhlase, v televízii aj v médiách o odborných otázkach vo väčšine nevedú odborníci, ale  moderátori, komentátori a politici, kedy nerozhoduje odborné stanovisko, ale rozhodujú politické a skupinové záujmy.

Na odpoveď, či  sme sa poučili, nemusíme chodiť ďaleko. Kauza okolo prečerpávacej elektrárne Málinec je toho dobrým príkladom. Rezort životného prostredia pod vedením ministra Tomáša Tarabu predložil vláde zámer vybudovať na rieke Ipeľ veľkú prečerpávaciu vodnú elektráreň. Projekt, ktorý má nadväzovať na existujúcu vodnú nádrž Málinec v okrese Poltár. Ministerstvo v záujme urýchlenia výstavby žiada priznať projektu charakter strategickej investície, čo by investorovi výrazne zjednodušilo procesy pri stavbe .Projekt počíta s využitím existujúcej vodnej nádrže Málinec, určenej hlavne pre vodárenské účely, a zároveň vybudovaním novej hornej nádrže Detvianska Huta v katastrálnom území Látky a Cinobaňa. Spojením týchto dvoch vodných diel má vzniknúť nová prečerpávacia vodná elektráreň Málinec. Vybudovaním hornejnádrže Detvianska Huta vznikne sekundárny hydroenergetický potenciál, ktorý prispeje k zvýšeniu energetickej bezpečnosti Slovenska,“ tvrdí v návrhu minister Tomáš Taraba. Predložený projekt počíta s územnými zábermi v katastrálnom území Látky, Cinobaňa a Málinec, pričom celková plocha územia nevyhnutného rozsahu je takmer 8,4 hektára poľnohospodárskej pôdy. Práce na realizácii projektu by mali trvať celú dekádu. Začať by sa mali už v prvom kvartáli tohto roka, plánovaný termín ukončenia prác je v decembri 2036. Celkové investičné náklady na projekt predstavujú cca 2,386 miliardy eur bez DPH. Projekt má financovať z vlastných zdrojov, prípadne z úverov, investor. Súčasťou investičného projektu má byť aj inovácia a modernizácia spomínanej existujúcej vodárenskej nádrže Málinec pre potreby energetického využitia so zachovaním pôvodných účelov stavby. Tými sú predovšetkým zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, protipovodňová ochrana a zabezpečenie minimálnych biologických prietokov na rieke Ipeľ. Rezort životného prostredia projekt novej prečerpávacej vodnej elektrárne odôvodňuje najmä zvyšovaním energetickej bezpečnosti Slovenska. Po dostavbe by elektráreň poskytovala vyrovnávanie bilancií výroby a spotreby v elektrizačnej sústave s dodávkou v špičkách a s akumuláciou v čase prebytku elektriny. Z hľadiska ekológie je výroba elektriny prečerpávajúcou vodnou elektrárňou najčistejší spôsob výroby elektriny.

Česká republika chce výstavbou šiestich prečerpávacích elektrárni posilniť energetickú nezávislosť a bezpečnosť. Vychádzajú z toho, že výroba z obnoviteľných zdrojov nie je plynulá a prečerpávajúce elektrárne sú najvhodnejším úložiskom elektrickej energie. Sú schopné v prípade akútnej potreby dodať elektrinu do siete v priebehu minúty. K existujúcim štyrom prečerpávacím elektrárňam Dlouhé Stráně, Dalešice, Štěchovice II a Černé jezero majú pribudnúť po dohode Ministerstva životného prostredia a poľnohospodárstva ČR elektrárne Orlík, Slapy, Pastviny, Libochovany, Vinice a Slezská Harta. Ich výstavba si vyžiada desiatky miliárd českých korún. Nové zariadenia by inštalovaným výkonom 1 222 MW zdvojnásobili terajší výkon elektrární. Podľa odborníkov vybrané lokality majú minimálny vplyv na životné prostredie a využívajú existujúce sústavy nádrží dobudovaním druhej nádrže. Predpokladaná výstavby vodných diel nevyvoláva v spoločnosti žiadne protesty aj preto, že súčasne prebiehala a vysvetľovacia kampaň ministerstva.

Potreba prečerpávacích vodných elektrárni má aj v období obnoviteľných zdrojov energie svoje opodstatnenie V Nórsku 90 % vyrobenej elektriny pochádza z vodných elektrárni, pritom nórska odborníčka Kathryn Porterová z poradenskej spoločnosti Watt-Logic pre Epoch Times, uviedla, že severskému hydroenergetickému systému chýbajú prečerpávacie vodné elektrárne. Upozorňuje, že výstavba obnoviteľných zdrojov energie je drahá a dodávky energie z obnoviteľných zdrojov závisia od počasia, keď každý mrak, pohyb vetra ma vplyv na výkon, čo spôsobuje, že výroba reálnom čase je veľmi premenlivá.

Reakcie na návrh ministerstva „Projekt výstavby prečerpávacej elektrárne v Málinci“ nedali na seba dlho čakať. Okamžite sa spustila zo všetkých strán kritika.Progresívne Slovensko chce v parlamente navrhnúť odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. „Poslednou kvapkou“ je podľa opozičnej strany spôsob, akým presadzuje výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec. Projektu sa tiež vytýka, že ak sa miliardový projekt zrealizuje, „mnoho ľudí a hospodárskych zvierat nebude mať kam ísť, dokonca aj náš úspešný reprezentant príde o chatu“. Nechali sa počuť politici, aktivisti aj zástupcovia verejne správy, zbierajú sa podpisy pod petície a opakuje sa úspešný scenár pri projekte vodného diela Suchý potok, Zvolenská Slatina a ďalších, kvôli čomu sme okrem dobudovania Vodného diela na Dunaji nevybudovali na Slovensku za viac ako tridsať rokov žiadne vodné dielo.

Nedá mi zopakovať zhodnotenie spoločenskej situácie na Slovensku profesora Ing. Milana Šikulu, DrSc. a kolektívu odborníkov: „Aby sa však dali robiť účinné strategické rozhodnutia a prijímať opatrenia na rozvoj našej spoločnosti, treba zmeniť súčasnú spoločenskú klímu, ktorú dnes často určujú viac médiá než veda. Na ozdravenie tejto klímy treba vedu postaviť na miesto , ktoré jej v spoločnosti patrí a zabrániť tomu, aby sa spoločenské vedomie formovalo v atmosfére ,diskusií‘ v ktorých ako rovnocenný partner k vedeckému postoju neraz vystupujú rôzne extrémne zjednodušené amatérske postoje. V nezdravej atmosfére nekonečných, nikam nevedúcich ,diskusií‘ to môže umŕtviť mnohé dôležité strategické rozhodnutia.“

Ak sa nič mimoriadne nestane, zamrzne aj investícia Elektráreň Málinec…

Autor Anton Julény, senior, je poľnohospodársky inžinier

(Celkovo 714 pozretí, 21 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

15 Odpovedí

  1. Zdravý rozum radšej nech nezvíťazí, lebo práve vďaka nemu sa ľudia dostali do globálnej ekologickej krízy, v ktorej Málinec je len zrnko piesku. Lepšie ako rozumovanie sú fakty.
    Fakt prvý – energia
    V roku 2008 ekonómovia, ktorí sa s pomocou iných ekonómov vymanili spod regulácie, spôsobili globálnu finančnú krízu. Následky znášali iní, iniciátori boli odškodnení. V tých rokoch naši ekonómovia koncipovali stratégiu rozvoja so záverom, že „bude potrebné v budúcnosti vybudovať nové zdroje energie“. To je klasická pesnička ľudí, ktorí veria v nekonečný ekonomický rast na konečnej planéte Zem. Pritom vedy o Zemi tvrdia (a to sú skutočné vedy, nie ako ekonómia), že Slovensko má dnes spotrebu primárnej energie 116 GJ/osobu/rok – na tú potrebujeme dve planéty. USA na svoju spotrebu potrebujú 5 planét a Nóri cca 10 planét – preto tie vojny o zdroje.
    Záver – nepotrebujeme nové zdroje energie, naopak, musíme urýchlene znížiť jej spotrebu. Spôsoby ako na to sú známe – a iniciovať by ich malo práve MŽP, to však robí presný opak.
    Fakt druhý – odborná a morálna kompetencia iniciátora výstavby elektrárne
    V rokoch, keď prebiehala oponentúra uvedenej stratégie, vstúpil iniciátor dnešného projektu do distribúcie a predaja kníh, čo bol biznis na úrovni 10 mil. €/rok. Skončilo to rýchlo – veľa vydavateľov utrpelo vysoké finančné straty, mnohí menší zbankrotovali. Vtedy sa tomu hovorilo tunelovanie, dnes to má byť vzor podnikavosti. Po tejto osobnej skúsenosti nepovažujem iniciátora za kompetentného pre verejnoprospešné projekty. Navyše, v Málinci už ide o miliardy, nielen o „pár“ miliónov.
    Kompetencia MŽP má byť ochrana a rozvoj životného prostredia, nie ďalšie zhoršovanie podmienok života v prospech ekonomických záujmov pár nenásytných jednotlivcov. Úlohy MŽP sú teraz obrátené naruby, z orgánu kontroly sa zmenilo na orgán podpory biznisu. A to len preto, že jeho šéf neovláda ani len abecedu ekológie, v každej téme hľadá len finančný prospech.
    V čase silnejúcej klimatickej krízy, keď sú narušené vodné cykly, keď vysychajú priehrady, v takom čase vraziť miliardy do novej priehrady je skutočne absurdné. Skončiť to môže len tak, že nebude čo prečerpávať alebo ubudne voda v širokom okolí, ale pár ľudí bude mať namastené vrecká.

    1. Istý múdry starý pán (tuším Sokrates?) rozsúdil dvoch rivalov výrokom: „Máš pravdu“ – a jeho oponentovi povedal: „Aj ty máš pravdu.“ Ako sa zmierili tí dvaja – a či? – to je o inom, viem len že projekt Málinec „počal“ ešte starý duch socializmu keď Slovensko bolo „panenské“ – prázdne. A kým sa „narodil“ na tento náš svet v konkrétnej podobe bol „koniec starých časov“ – čas sa naplnil – a prišiel nový čas. A všetko je inak. Tento projekt je naozaj dobrý, dôkladne prepočítaný, niet na ňom chyby – je ohromnejší ako Gabčíkovo – lenže to, čomu hovoríme „pokrok civilizácie“ na Zemi odvtedy pokročil ďaleko všetkými smermi ako konáre stromu od kmeňa a zabral celú planétu. A stromy na Zemi nerastú do neba. Táto civilizácia naozaj nemá k dispozícii druhú planétu a my nemáme za humnami druhé Slovensko. Potom tretie a štvrté a ešte ďalšie – aby sme mohli ďalej pokračovať v pokroku rovno do nekonečna „kupředu levá, zpátky ni krok“. Kapitalizmus a chaty rôznych pánov to je tiež iná téma.

      1. Vážená pani Slezáková,

        súhlasím,že táto civilizácia naozaj nemá k dispozícii druhú planétu a my nemáme za humnami druhé Slovensko – aby sme mohli ďalej pokračovať v pokroku rovno do nekonečna. Pokiaľ si túto skutočnosť neuvedomia naši polici progresívni alebo konzervatívni, pokroku sa nedožijeme a hlavne pokiaľ nebudeme ťahať spoločne za povraz v prospech Slovenska. Nevybudujem Málinec ani nemocnicu na Razsochách ani ďalšie potrebné diela.

    2. Vážený pán Rosa,
      myslím, že vedecký názor a zdravý rozum je to čim by sme sa mali riadiť.Súhlasím, že nekonečný ekonomický rozvoj nemôže byt trvalým trendom spoločnosti.Na druhej strane pre zachovanie primeraných životných podmienok musí spoločnosť priniesť aj určité obete. Určite k tomu patrí aj výstavba vodných diel a elektrárni, ktoré nám zabezpečujú ekologicky čistú výrobu elektrickú energie a spojenie s vodou môžu prispieť k jej lepšiemu hospodáreniu. Nové zdroje energie môžu postupne nahradiť napr. výrobu elektriny s fosílnych palív ,ktoré sa v roku 2022 podieľali 17,7 % na štruktúre výroby elektriny v ES SR. Súhlasím a podporujem myslienku šetrenia energiou, ktorý by mala byt prioritou každej vlády.
      K druhému faktu sa nebudem vyjadrovať, preto, že si myslím, že vedu treba postaviť na miesto , ktoré jej v spoločnosti patrí a zabrániť tomu, aby sa spoločenské vedomie formovalo v atmosfére ,diskusií‘ v ktorých ako rovnocenný partner k vedeckému postoju neraz vystupujú rôzne extrémne zjednodušené amatérske postoje. V nezdravej atmosfére nekonečných, nikam nevedúcich ,diskusií‘ to môže umŕtviť mnohé dôležité strategické rozhodnutia.

      1. Vážený pán Julény,
        som rád, že sa aspoň na pár veciach vieme zhodnúť – na zdravom rozume a šetrení energiou.
        Používať zdravý rozum je zabehané a často dobre myslené úslovie. Ja som namietal voči jeho používaniu namiesto vedecky overených faktov. Niečo v tom zmysle ako keď ľuďom zdravý rozum hovoril, že Zem je plochá a kto s tým nesúhlasil, toho upálili. Podobne aj dnes niektorým ľuďom obmedzený zdravý rozum hovorí, že ak znížime spotrebu energie, tak skončíme v jaskyni.

        Ja som vyrastal v rokoch po vojne, kedy energetická spotreba na Slovensku bola menej ak 50 GJ/obyvateľa/rok (dnes je 116) – a žili sme, študovali, pracovali, tvorili a množili sa. Čiže dá sa to aj bez jaskýň. V tejto súvislosti rád citujem česko-americko-kanadského vedca V. Smila: Energy and Civilization – „Viacerým krajinám sa podarilo zabezpečiť primeranú stravu, dobrú zdravotnú starostlivosť, dĺžku života, nízku dojčenskú úmrtnosť, vzdelanie, kultúrne vyžitie a slušnú kvalitu života pri ročnej spotrebe energie len 50 až 80 GJ/obyvateľa. Nad touto úrovňou spotreby energie nie je badateľné zlepšenie základnej kvality života.“ (https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/731536-ak-do-ustavy-nezakotvime-nadradenost-prirody-nad-clovekom-nemame-sancu/) Chce to len trochu predstavivosti, tvorivosti a skromnosti.

        Emócie okolo výstavby elektrárne v poľnohospodárskej krajine nahraďme posúdením všetkých faktov, nie len tých ekonomických. Tak sa dostaneme k energii ako najobjektívnejšej veličine, ktorá vyjadruje efektívnosť všetkých prejavov života. Nie je v tom žiadna ideológia, nenávisť, osočovanie, kam sa dnes ľudia uchyľujú, keď veciam nerozumejú, sú to len fyzikálne a chemické zákony, nič objektívnejšie už nie je. Keď citát z knihy V. Smila zoberiete vážne (a to odporúčam, je to svetovo najlepší odborník na energiu a jej využívanie), tak z toho vyplýva, že dnes u nás a všade na bohatom globálnom Severe (alebo Západe, ak chcete), energiou plytváme. A práve tá nadspotreba je príčinou mnohých kríz – klimatickej, ekologickej, sociálnej, zániku biodiverzity a mnohých iných neduhov.
        MŽP by malo riešiť tieto súvislosti a nie to, čomu sa dnes venuje jeho šéf.

        1. Ja som asi v šiestich, siedmich rokoch mal ešte susedov, ktorí svietili petrolejkou a sečku im pre statok rezal kôň na gápli. Často som ho ako chlapec sledoval. Čiže nebolo treba toľko elektriky, lebo neboli spotrebiče. Takže oná spotreba sa nedá porovnávať…

  2. Vážený pán inžinier, milý Tónko,
    mali sme Slovenskú plánovaciu komisiu, kde sa robili aj prognózy. Z mojej katedry tam externe robili traja. Predsedom sa stal prof. Ferianc, ktorý bol predtým vedúci katedry plánovania. Ba v roku 1968 sa podpredsedom stal podpredsedom zástupca vedúceho mojej katedry prof. Fecanin, ktorý prednášal input/output analýzu, teda hlavný nástroj prognózovania. Koloval zoznam vybudovaných podnikov po roku 1948 až d roku 1989, ktorý uverejnil dr. Ondriáš a narátal som tam viac ako 300 podnikov. Nech ich bolo 320, aby sa ľahšie počítalo: 320/40=8, teda ročne pribúdalo 8 podnikov ako VSŽ Košice, Elektráreň Zem. Kostolany jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice, či vodné dielo Gabčíkovo, atď., teda 8 ročne. Kto to má súhrnne na starosti. Nemáme orgán. Nuž a tie naše ministerstvá, dobre vieš, jeden čihi, druhý hota. To nemôže robiť predseda vlády. Nechcem sa rozpisovať o „stratách“ peňazí v ekonomike SR, hoc máme RRZ, či rôzne kontrolné orgány.
    J. Husár

    1. Vážený pán profesor,
      Súhlasím, že prognóza vývoja spoločnosti na báze vedeckých poznatkov je dôležitá v každom stupni jej rozvoja. Po roku 1989 sme plánovanie zrušili ako komunistický prežitok.Prijali sme pravidlá kapitalizmu. Voľný trh, globalizáciu spoločnosti,vstup do EÚ. Vizitkou v akej ekonomickej situácie sa nachádzame, môže každý posúdiť..

    2. Vážený pán profesor Jaroslav Husár,
      ako technik si vysoko vážim Tvoj teoretický i praktický prínos pre rozvoj socialistickej ekonomiky na všetkých funkčných úrovniach, ktoré si zastával do roku 1989. Rád by som preto privítal Tvoj odborný názor, alebo odborné stanovisko, čo naša ekonomika po prevrate v roku 1989 kapitalizmom „získala“ a čo všetko stratila…
      RNDr. Karol Ondriáš, DrSc. je môj dávny priateľ, s ktorým som sa spoznal na platforme obnovenej KSS a doteraz sa stretávame pri rôznych straníckych a spoločenských aktivitách. Mali sme podobný životný príbeh, začali sme zhodou rôznych okolností učňovkou, pokračovali priemyslovkou – ja som skončil na úrovni VŠDS Źilina, Karol pokraoval na UK Bratislava, kde získal aj vedeckú hodnosť…

  3. Vazeni,
    Keby sme mali zasobovanie z elektriny na 90% ako Norsko, neboli by sme zavisli na dodavkach ruskeho plynu a ropy cez Ukrajinu. Mohli by sme ohrievat domy energiou vyrobenou z elektrickej energie. Rovnako by sme ovela lahsie mohli prejst na elektromobily. Cely priemysel by bol cistejsi. A Slovensko by bolo nezavisle od cudzich zdrojov, ktore pri sporoch ako je medzi Ruskom a Ukrajinou mozu byt ohrozene. Augustin Rosa patri k ludom ako Greta Thunberg, ktory by najradsej vtlacil ludstvo spat do jaskyn a po Londyne by behali sablozuby tigri a chlpaty nosorzci.

  4. Konečne jeden národohospodársky rozmýšľajúci a konajúci minister vo vláde R.Fica. Myslí na budúcnosť, nie na svoj ministerský plat.
    Lenže to už je „slovač“ – ak ide sused píliť drevo, zabránime mu v tom aj keby zmrzol lebo nemá čo dať na oheň – pretože „nás to ruší“ (!) A tak mladé generácie radostne vysťahované na vidiek sa sťažujú, žew ráno im kohút kikiríka pri brieždení, že kravy „prdia“ a smrdia, nehovoriac o prsasačníkoch, že zasmraďujú celú obec…ak by sa takto stavali „demokraticky“ v minulosti na Slovensku priehrady, mosty, sídliská, výrobné fabriky, dnes by sme ako národ holopupkáčov žili v rezerváciách a za dolár preskakovali s valaškami vatry čínskym súdruhom na turistike.
    OBROVSKÝ KLOBÚK DOLU ČO DOKÁZALI PREDCHÁDZAJÚCE GENERÁCIE a ja iba pevne dúfam, že už sa to „demokratizovanie vlastného plotového záujmu skončí“…poslednou obeťou bol naozaj riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Binder, ktorého kriminalizovali z Prahy za prehradenie Dunaja pri stavbe Vodného diela Gabčíkovo.

  5. Jedným z argumentov proti výstavbe prečerpávacej elektrárne sú vraj dotknuté záujmy obyvateľov tejto oblasti. Aj jedného nášho bývalého reprezentanta. MŽP pritom vysvetlilo, že ide o pár domov.
    Ja rešpektujem, že sa to dotkne niektorých ľudí.
    Sám som pred 3 rokmi predal rodinný dom a určite, že to citovo človeka určitý čas drží. Ale dnes som spokojný na novom mieste.
    Lenže ak si pozrieme predaj realít, tak v tejto oblasti, okr. Poltár, Detva už dlhšie je v ponuke mnoho chát a chalúp. Myslím, že to súvisí aj s rozšíreným výskytom medveďov v tejto oblasti. Ak sa pred pár rokmi objavili medvede pri Hradišti, neďaleko Málinca, dala sa vypozorovať väčšia ponuka chát v tejto oblasti. Aj dnes tam niektorí ponúkajú chalupy v divočine. Nuž, načo vám bude chata v divočine, ak sa budete na každom kroku obzerať, či sa tam neobjaví medveď.
    Je to reálny problém, ktorý možno mešťanom nič nehovorí, ale dotýka sa aj mňa, mám chatu pri lese.
    Niekto možno bude namietať, že tento problém sa môže v budúcnosti vyriešiť. To áno, ale vychádza sa z dnešnej situácie.
    Ak sa argumentuje citovým vzťahom k rodinnému domu, chalupe, ktoré si majitelia prerábajú, tu väčšinou ide o staršie nehnuteľnosti, ktoré väčšinou trpia slabými a zle izolovanými základmi.
    Preto si myslím, ak štát ponúka ako kompenzáciu 120 % ceny podľa znaleckého posudku, a mnohým predaj bude vyhovovať, tento faktor by nemal hrať nejakú dôležitú úlohu.

  6. Pán Rosa,
    operujete ekologickými, prírodnými faktormi. Tak si ich teda rozoberme hlbšie.
    EKONOMCKÝ RAST, POKROK je nekonečný. Pre konečnú formu konečný. Áno, DNES je Zem náš konečný priestor.
    Lenže my sme globálny ekonomický priestor ako jednotný ešte nedosiahli. Kapitalizmus je založený na národnom ekonomickom priestore, národnom štáte. Väčšina krajín sveta to tak prezentuje, aj Slovensko. A tieto dni to až príliš okato predviedol najsilnejší kapitalistický štát, USA, ktorý v záujme svojho národného ekonomického priestoru potopil aj svojich spojencov.
    Naplno sme nenaplnili ani regionálny, integračný ekonomický priestor.
    Jedine Čína dnes smeruje k rozvíjaniu globálneho ekonomického priestoru.
    ….
    Hovoríte o potrebe znížiť spotrebu energie.
    Lenže prírodné ukazovatele nič také nehovoria. Astrofyzici jasne dokázali, že náš vesmír sa rozpína. K tomu ale potrebuje NEUSTÁLY PRÍSUN NOVEJ ENERGIE. Bez prísunu novej energie by jeho priestor bol konštantný.
    Poznatky ukazujú, že tieto toky novej voľnej energie sú neustále viazané cez zložitejšie programy do nových zložitejších systémov. Ako spájanie atómov do molekúl, molekúl do biomolekúl. Tie do živých buniek, tie do organizmov, do spoločenstva organizmov. Rodov do kmeňov, kmeňov do mestských štátov, do národných štátov, do integračných zoskupení národných štátov, do globálnej civilizácie.
    Hlavným zdrojom je tu DEĽBA PRÁCE, spolupráca za účelom efektívnejšieho narábania s energiami. Kovalentná chemická väzba je založená presne na takom istom princípe úspory nákladov, energie ako aj integračné zoskupenie EÚ.
    NEJDE TEDA O ZNÍŽENIE SPOTREBY ENERGIE, ALE EFEKTÍVNEJŠIEHO NARÁBANIA S JEJ TOKMI. Čím efektívnejšie systém narába s energiami, tým je konkurencieschopnejší.
    My sme tento proces smerovania k novej kvalite v r. 1989 narušili, zakonzervovali na úrovni kapitalizmu. Hoci jeho „miera“, potenciál vypršal už v r. 1929-33 (Veľká hosp. kríza). Tu je problém, nie v týchto projektoch.

    Má to totiž najmenej dva závažné negatívne dôsledky:

    1.Ekonomický rast, ekonomická aktivita sa nedá zastaviť. Ľudia budú neustále vymýšľať nové veci a chcieť nové veci. Aj vaša rodina zrejme chce nový nábytok, nové auto, nový smartfón, nový televízor, nové spotrebiče… Ako to chcete zastaviť?
    Kto dobre ovláda DIALEKTICKÉ ZÁKONY, zákony prírody, vie, že sa tu prehlbuje rozpor medzi neustálym ekonomickým rastom a starou spoločenskou formou. Tak ako do vodíkovej formy nenacpete 10 protónov a elektrónov, tak ani do kapitalistickej formy nenacpete dnešný nárast sociálnej hmoty a energie. V dejinách sa tento nesúlad vyrovnával revolúciami. Dnes tento nesúlad rozkladá EÚ a Západ.
    Áno, hovoriť o ekonomickom raste na báze kapitalizmu je nezmysel, pre kapitalizmus ekonomický rast už dávno skončil.

    2.Keďže do nášho vesmíru neustále priteká nová voľná energia, je potrebné je stále viazať do novších systémov. To je aj našou povinnosťou ako ľudí voči prírode. Inak voľná energia začne mať ničivé dôsledky.
    Je to ako u mladých ľudí, nabitých voľnou energiou. Potrebujete ju viazať pozitívnymi programami, športom, ap., inak začnú vyvaľovať zástavky, biť sa, robiť neplechu.
    Dá sa v dejinách vysledovať, že veľké epidémie sa vyskytli v čase krízy starého systému. Akoby sa voľná energia viazala do starých programov, ak nie je k dispozícii nový – vírusov, baktérií. Aj po r. 1989, akonáhle sa zastavil vývoj, sa objavilo viacero nových vírusov, vracajú sa staré choroby. A zrejme sa to podpisuje aj pod veľké výkyvy počasia, nárast teploty.

    Ak by sme sa pokúsili zakonzervovať vývoj, zrejme by tieto problémy narastali, civilizácia by sa rozložila a zanikla. Môžeme ísť len dopredu, nie dozadu. Nie renesancia, ale pokrok.

    1. Ľutujem, ale neviem reagovať na Váš komentár, lebo ešte som nedorástol na „hĺbku“ názorov, aké uvádzate. Môžem len odporučiť knihu Václava Smila: Ako naozaj funguje svet (Premedia, 2022), kde je téma energie vysvetlená na základe transformácií jej rôznych foriem existujúcich na Zemi. Žiaľ, nie je tam nič o pritekaní novej voľnej energie do nášho vesmíru a podobných ezoterických a alchymistických názoroch, ktoré považujete za relevantné k téme projektu elektrárne Málinec.

  7. Pán Rosa,
    Vy ste sa pokúsili dať tomu ekologický, prírodný rozmer. Len ako je to európskym zvykom, nie z pohľadu samotnej prírody, ale nadradenosti človeka nad prírodou, vnútiť prírode svoje želania, bez toho, aby sme hlbšie skúmali pohyby v samotnej prírode. Mne je preto bližšie čínske myslenie, ktoré vidí človeka, prírodu, vesmír ako jeden celok.

    Chceli by ste zastaviť ekonomický rast a vývoj. Namiesto rozšírenej reprodukcie zaviesť jednoduchú reprodukciu, neustále opakovanie v kruhu, ako je to napr. u Polynézanov.
    Ale ako si to všimol už Herakleitos „Všetko plynie“, teda nedá sa vstúpiť dvakrát do tej istej rieky. Lenin vo Filozofických zošitoch hovorí, že Pohyb, VÝVOJ je večný. Faktom je, že vývoj v prírode nezastal na nejakej úrovni, napr. chemickej, ale neustále vznikajú kvalitatívne nové systémy. Ja som sa možnou hypotézou snažil len naznačiť, že tento vývoj musí mať niekde svoj prirodzený zdroj energie. Ak už chceme pochopiť prírodu a zaradiť sa do nej.
    Vy by ste si robili posmešky zrejme aj z Newtona, keby ste ho videli stáť pod jablkom a dumať, prečo padá dolu a nevisí vo vzduchu. Veď čo je na tom také zvláštne, jablká vždy padali dolu. Newton však pochopil, že tam musí existovať nejaká sila, ktorá za tým pohybom stojí.

    Vidíme, že sa život v prírode netočí v kruhu, dejinný vývoj podobne. Nevidíme jednoduchý pohyb v kruhu (jedine u Polynézanov), jednoduchú ale rozšírenú reprodukciu, neustály vývoj k zložitejším systémom. Nuž a za tým musí stáť nejaká vcelku konštantná prírodná sila. Ktorú by sme vo svojich úvahách o riešeniach problémov mali brať do úvahy. Že ten vývoj nepôjde zastaviť.

    Vy a ďalší ste sa rozhodli, že sú tu problémy, ekonomický a technologický vývoj nás môže zničiť a preto ho treba zastaviť. Ja s tým súhlasím, že áno, ten vývoj spôsobuje problémy. Len sa rozchádzame v riešeniach.

    Viete vysvetliť, ako zastaviť ekonomický a technologický vývoj? Snažil som sa ukázať, že odvolávanie sa na prírodu nie je korektné, že v prírode to funguje trochu inak.
    Čo urobíte s ľuďmi, ktorí si želajú stále nové veci. S inžiniermi, ktoré vymýšľajú nové veci? Čo urobíte s Afrikou, Áziou, ktoré chcú rásť? EÚ môže zastaviť ekonomický rast, asi tak, ako to pred 5000 rokmi zastavili Polynézania. Ale vývoj okolo nich išiel ďalej, tak fungujú prírodné zákony.

    Áno, ekonomický rast v rámci vyčerpanej kapitalistickej spoločenskej formy je ukončený. A jeho ďalší rast spôsobí rozklad EÚ. Ako to opisujú aj dialektické zákony. Každý spoločenský systém s určitým systémom väzieb je schopný viazať určené množstvo sociálnej matérie, energie a informácií. Odtiaľ-potiaľ, čo nazývame mierou daného materiálneho objektu.

    Ale prírodné zákony sú neúprosné, zákon súladu výrobných vzťahov úrovni výrobných síl pôsobí všeobecne, vyčerpal sa aj potenciál socialistického systému. Dialekticko-materialistické chápanie dejín to jasne ukazuje, aj socializmus sa mohol rozvíjať len po určitý bod. A keďže jeho vývoj bol zrýchlený, rýchlejšie sa vyčerpal jeho potenciál.
    Hranice každej historickej epochy, každého spoločenského systému sú jasne ohraničené veľkými hospodárskymi, sociálnymi, politickými krízami. Veľkou hosp. krízou 1929-33 končil klasický kapitalizmus a začala socialistická epocha (v r. 1928 naskakuje aj motor socializmu, socialistické plánovanie, päťročnice), globálnou krízou 1997-98 končí socialistická epocha a začína globálna. Možno mi vytýkať, že fantazírujem, ale príťažlivosť klasického socializmu sa stratila (KSS je na okraji politického spektra), ľudia pozerajú po novom sociálnom programe.

    My sa potrebujeme vrátiť do bodu rok 1989, ku koncu socializmu. A nepozerať z tohto bodu do minulosti (renesancia), nevracať sa k starému kapitalizmu, ale pozrieť sa od socializmu ďalej. Ku globálnej civilizácii. V tomto smerovaní sú úspechy čínskej civilizácie, pretože nová spoločenská forma otvára priestor pre ďalší ekonomický rast.
    Takže my nepotrebujeme v Európe zastavovať ďalší rast, vývoj, to nie je ani možné. Ale potrebujeme zmeniť starú rozkladajúcu sa spoločenskú formu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525