Ten, kto mal ešte nejaké ilúzie o politike ako takej – teda o tom, čím politika môže byť a je vo svojej najhoršej podobe –, mohol po oslavách výročia NATO vo Washingtone úplne a nadobro precitnúť. Mohli sme vidieť politikov oslavujúcich vojenskú alianciu, klaňajúcich sa jej až po dno a stavajúcich celú svoju politiku už iba na vojenskej sile. Politikov neschopných povedať, nieto už vykonať čokoľvek, čo by nerinčalo zbraňami. Politikov ako hlásne trúby militarizmu, ako obhajcov a šíriteľov svojej moci tankami, delami, raketami, dronmi, lietadlami a smrtiacou muníciou. Politikov demonštrujúcich bludný názor, že aj demokraciu je možné takto presadzovať a šíriť. Ba nielen demokraciu, ale aj samotný mier podľa nich môže byť iba výsledkom vyhratej vojny. Politicky pomätených, ba mentálne nesvojprávnych (alebo naopak) ľudí na čele svetovej veľmoci, ktorá sa zmieta v kríze a ktorá je pod takýmto vedením hlavnou hrozbou celému svetu a svetovému mieru. Nech za takýmito politikmi stoja akékoľvek zištné či svetovládne záujmy, akékoľvek ekonomické sily, niet pre nich žiadne ospravedlnenie. Ani z politikov, z ktorých tieto sily robia iba smiešne a farizejské bábky, zodpovednosť nikto nezmyje. Zodpovednosť za to, že spoločne jednoducho ukladajú o naše životy, plánujú a pripravujú skazu a ničenie a pritom chcú všetkým nahovoriť, že je to v záujme bezpečnosti a obrany. Bezpečný svet však vyzerá úplne inak.
Občania sa musia mať na veľkom pozore pred takýmito politikmi (pokiaľ už nie je neskoro). Dokonca aj pred politickým systémom, ktorý politikom umožňuje rozhodovať o všetkom a z občanov robiť len trápnych divákov, rukojemníkov či priamo obete. Po tejto demonštrácii sily vo Washingtone by malo byť všetkým jasné, kto chce veľkú vojnu, kto ju krok za krokom pripravuje a tak či onak z rôznych dôvodov podporuje, ba aj aké ciele ňou sleduje. NATO a mier v prezentovanej podobe sú sotva kompatibilné.
2 Responses
Stručné, presné, výstižné – vďaka. Treba využiť ako súčasť vzdelávania o kritickom myslení.
No, niečo na tom je. Ten zlom v dvadsiatke. Vtedy sa písal rok 1968. Modernita, pokrok. Všetko má svoju kontrafinalitu. Aj liberalizmus, ktorý podľahol pokušeniu fašizmu a tvári sa progresívne.. Áno, moje životné skúsenosti reflektujú v prvom rade august 68. Nikomu svoje názory nenanucujem, len ponúkam na zváženie v obmedzenom rámci. Nie som a nikdy som nebol politikom. Momentálne mi ani tak nezáleží na tom, či je niekto naľavo alebo napravo, aj tak je to dnes popletené, ale záleží mi na tom, aby nebola tretia svetová. O to by sa mali usilovať mladší, napokon ja postupne odchádzam. Strašné je, že dnes vládnu geronti, ktorí sú schopní rozpútať WWIII. JFK a sovietske politbyro si svojho času počínali zodpovednejšie.