Južná Kórea práve vyhlásila stanné právo a zavládol tam chaos.
V Sýrii vypukla ďalšia vojna.
V Gruzínsku masové protesty a pravdepodobne občianska vojna.
Izraelsko-palestínsky konflikt sa už otvorene rozšíril aj do Libanonu.
V Afganistane ženám úplne zakázali rozprávať. Nielen na verejnosti, ale aj medzi sebou.
Toto všetko sú správy z toho, čo sa udialo za posledné dni.
A zatiaľ EÚ rieši iba sama seba a Ukrajinu.
A na Slovensku v čase, keď treba stabilitu a pokoj, PSko sa sťažuje, že máme rozpočet, ktorý málo šetrí a zároveň mu vadí, že sa snažíme šetriť aj rušením niektorých miest na ministerstvách, pričom sami takéto riešenie navrhovali. Vlastne je to preto, že sa to dotýka „ich“ ľudí. Nuž ale povedzte, chceli by ste ako šéf pracovať s ľuďmi, ktorí vám hádžu polená pod nohy, donášajú oponentom, vysmievajú sa vám a nerešpektujú vás? Asi ani nie. Potom ešte chodia na pivo, lebo objavili slovenské regióny a snažia sa vytvoriť pocit, že budú predčasné voľby. Smiešne.
A teraz k tým skutočným problémom.
Správ, čo sa vlastne deje v Južnej Kórei, je stále málo a sú zmätočné. Od 80. rokov je prvýkrát vyhlásené stanné právo kvôli hrozbe severokórejských militantov, čomu nerozumejú momentálne ani miestni politici a zatiaľ vládne totálny chaos.
Južná Kórea je náš dôležitý ekonomický partner, máme plány na ďalší rozvoj obchodnej a investičnej spolupráce, a preto sa takáto nestabilita a nebodaj zhoršenie jej vnútropolitickej situácie priamo dotýka aj investícií a pracovných miest na Slovensku.
Zatiaľ v Sýrii povstalecké jednotky postupujú, zabrali druhé najväčšie mesto – Aleppo. Skupina HTS – Organizácia za oslobodenie Blízkeho východu silnie a Sýrska národná armáda plánuje zmenu režimu a nastolenie práva šaría v krajine.
Izraelsko-palestínsky konflikt sa rozšíril do Libanonu, tisíce ľudí boli vysídlené a nemôžu sa vrátiť domov.
Toto môže spôsobiť ďalšiu vlnu migrácie, aj nelegálnej a nápor na hranice do Európskej únie.
A Gruzínsko je samostatná kapitola. Najskôr sme im sľubovali budúcnosť s EÚ. Potom sa nám akosi prestalo páčiť ich suverénne rozhodovanie. Potom sa nám nepáčilo, že nechcú bezbreho podporovať Ukrajinu (lebo sami majú skúsenosť s vojnou s Ruskom a územnými problémami a chcú jednoducho pokoj). Tak sme vyhlásili, že nie sú úplne demokratickou krajinou a začali sme sa im vyhrážať.
Potom prebehlo referendum, ktorého výsledok bol pre EÚ želaný, takže to bolo v poriadku. Krátko nato však boli voľby, ktoré síce niektorí medzinárodní pozorovatelia vyhlásili za nie úplne v poriadku, ale žiadne pochybenia nenašli. Takže sa prišlo s formulkou, že boli ovplyvnené ruskou propagandou. Hádajte prečo – nuž, vyhrala strana, ktorú EÚ nemá rada. Tak sme v Europarlamente prijali nezmyselnú rezolúciu, v ktorej doslova klameme (alebo prinajmenšom používame vyhlásenia bez dôkazov) a ešte v ten istý deň sa Gruzínsko rozhodlo, že pozastavuje svoje prístupové rokovania s EÚ. A namiesto upokojenia situácie ďalej eskalujeme, nepriamo nabádame na protesty v uliciach, podporujeme prezidentku, ktorá odmieta uznať výsledky volieb (ktoré nikto z medzinárodných organizácií nespochybnil) a odmieta odovzdať vládu do rúk víťazom.
Toto sa môže skončiť občianskou vojnou. Nie priamo v našom susedstve. No nie až tak ďaleko. Určite nechceme ďalšiu eskaláciu napätia v kaukazskom regióne a určite nie v krajine, v ktorej aj Slovensko funguje v rôznych medzinárodných projektoch ako expert na prechod k lepším inštitúciám, ekonomickej transformácii a celkovo zlepšovaní každodenného života bežných Gruzíncov. V regióne, z ktorého a cez ktorý k nám prúdi časť nerastných surovín, ropy a plynu. Regiónu, v ktorom teraz EÚ investuje do výstavby nových transportných koridorov medzi východom a západom. Nemôžeme si dovoliť ho stratiť.
Toto sú skutočné problémy.
Úplne sa nám rozpadol medzinárodný systém, medzinárodné právo porušuje už asi každý, vrátane EÚ a nestabilita vyhovuje iba niektorým.
Toto je príležitosť pre EÚ zasiahnuť ako pokojná, diplomatická sila, ako mediátor konfliktov, ako stabilný hráč.
Avšak s novou vysokou predstaviteľkou pre zahraničie to tak iste nebude. Borrella nahradila Kaja Kallas z Estónska. V prvý deň vo funkcii navštívila (ako inak) Ukrajinu a naše sľuby „podpora, dokedy to bude potrebné a do posledného eura“ vystupňovala na „podpora, pokiaľ Ukrajina nevyhrá“. Samozrejme, bez súhlasu od členských štátov, bez diskusie. Sľúbila. Aj v našom mene.
Nečaká nás teda ľahká doba. Nevzdávame sa však. Budeme naďalej pevne zastávať promierový postoj s vierou v diplomatické riešenie. A s rešpektom voči každému, kto oň požiada.
(Status na FB, 3. decembra 2024. Autorka je europoslankyňa za Smer-SSD)
