Eduard Šebo: Čím sa odlišujú ruské, čínske voľby od amerických, respektíve našich?
Správne kritické poznámky na konto vážnej spoločensko-politickej procedúry volieb, ktorá sa dogmatikmi vyhlásila za „svätý grál“ demokracie. Lenže žiadne voľby nie sú cieľom, ale len prostriedkom. Zmyslom politických volieb (všeobecných, prezidentských, komunálnych či iných) je tvorba dobrej vlády. A práve tu je „kameň úrazu“, o ktorom vedeli už antickí filozofi. Všeobecné voľby, v ktorých sú si všetky hlasy rovné a v ktorých je možná (i reálna) všelijaká „hra“ s týmito hlasmi, lebo len ich kvantita, nie kvalita rozhoduje, negarantujú žiadnu dobrú, a už vôbec nie najlepšiu vládu. Najlepšia vláda (alebo vládca) vôbec nemusí byť tá, ktorá získala najväčší počet hlasov. Samotný počet môže legitimovať čokoľvek a kohokoľvek. Podľa jedného filozofia (amerického, mimochodom), je to len „numerická demokracia“. Za tým je naivný a propagandistický predpoklad, s ktorým sa manipuluje, že „rovnosť voličov pred zákonom“ je „svätá“ a navyše zahŕňa ich rovnú kompetentnosť aj cnosť. To neplatilo ani v staroveku. Je teda jasné, že dozrel čas na nový „dizajn“ politických procedúr, ktoré majú viesť k dobrej vláde v štáte. Je tu veľa práce pre všetkých, filozofov, politológov, právnikov aj praktických politikov a rozumných občanov. To vôbec nie je proti demokracii, ktorej podstatou je samospráva, „sebavláda“, ale staré schémy demokracie sa dávno prežili a nemôžu sa udržiavať pri živote len stupídnou propagandou. Navyše, treba nanovo definovať aj pojem „dobrej vlády“.
Emil Višňovský 25. marca 2024
