Najviac sa na Slovensku diskutuje o 106-minútovom filme „MIKI“, sledujúcom kriminálnu kariéru šéfa organizovaného zločinu na Slovensku v 90-tych rokoch. Mikuláš Černák si autoritu bossa bossov podsvetia vybudoval krutosťou, vydieraním, korupciou či brutálnymi vraždami, za ktoré mu súdna moc vymerala doživotie. Film vyrobili v roku 2024 za 1 309 850 eur, Audiovizuálny fond (AVF) sa na produkcii podieľal schváleným príspevkom 337 500 eur. „Sú to bludy, čo zazneli od herečky Rebeky Polákovej, ktorá sa pri propagovaní gangsterského filmu Miki úplne opustila a zadrela, že v súčasnosti sú na Slovensku rovnakí mafiáni ako v deväťdesiatych rokoch… – reagoval na dianie pri uvedení filmu historik Eduard Chmelár a v statuse pokračoval: „Teda, milá slečna, aj keď ste mali vtedy iba osem rokov, to vás neospravedlňuje od šírenia podobných bludov, že dnes tu máme na dennom poriadku mafiánske vraždy ako za Černáka, spojené s odrezávaním hláv, rozpúšťaním tiel v kyseline a podobnými nechutnosťami. A tak herci, ktorí lákajú na podobné filmy s moralizujúcim apelom, že musíme poznať vlastné dejiny, prispievajú skôr k vymazávaniu historickej pamäte a ich toxická sila by sa nemala podceňovať.“
Politický aktivizmus, provokatívny progresivizmus však z podpalubia pôvodne zaoceánskej výletnej lode kinematografického priemyslu vytiahol, pozbíjal, zmontoval a na hladinu filmového mora spustil v poslednej „päťročnici“ podivuhodné pramice, narýchlo pozbíjané plte, no i netradičné korytá s tuningom…
Vlny, vlnky, cunami…
Na filmovom festivale v Karlových Varoch a po ňom aj v kinách sa od augusta 2024 tlieska filmu herca i režiséra Jiřího Mádla „VLNY“ o statočnosti redaktorov Česko-slovenského rozhlasu počas Pražskej jari a začiatku sovietskej okupácie ČSSR v roku 1968. Stál 79 800 000 Kč, český Fond kinematografie ho dotoval 15 000 000 Kč, slovenskej koproducentke Wande Adamík Hrycovej naň slovenský Audiovizuálny fond prispel čiastkou 468 203 eur. Nevzdelaní či nezorientovaní mainstreamoví novinári mu stádovito pochlebujú, hoci ignoruje historické súvislosti aj fakty. Český producent Petr Kratochvíl ho v štúdiu Robina Čumpelíka (cz FREEDOM) nazval goebbelsovskou propagandou so zámerom ideologicky prekrúcať dejiny a pravdu. Prirovnal to k rovnakému svinstvu, ako vo svojej podstate šíril slávny, perfektne natočený čiernobiely film Kráľ Šumavy. Podľa Kratochvíla, ktorý osobne poznal (Mádlom vo filme glorifikovaných) redaktorov Československého rozhlasu, ako – Kamila Moučková, Pavel Kohout, Arnošt Lustig, dopisovateľ z Moskvy Luboš Dobrovský (tatínek dnešního miliardáře), Kolář a ďalší hovorí: „Všechno to byly kovaní komunisti, kteří informovali o ,zločinech Milady Horákové a spol.‘ a tudíž se – de fakto – podepsali pod rozsudek smrti nad Miladou Horákovou. Takový redaktor Lím – jako komunista – byl dokonce pozván na popravu. Mádl za to nemůže, to je mladý šikovnej kluk, ale o živote ví hovno! Ale můžou za to takoví šmejdi, jako je ,Rozvědčík‘ – náš prezident – kterí pravdu vědomě překrucujú. My si to už nesmíme nechat líbit, my musíme bojovat za svobodu slova a za pravdu!“ Ignorovanie pravdy a prekrúcanie dejín spomenul aj v súvislosti s blížiacim sa výročím „Nežnej revolúcie“ v roku 1989. „Všechno to jsou jen Orwelovské prasata, které se dostali ke korytúm. Musíme si uvědomit, že liberálové v celé Evropě sfašizovali, že k nám s nima přicházi skutečně fašizmus a nacizmus.“
Svine, prasce, mangalice…
V roku 2020 režisérka Mariana Čengel Solčanská a producent Rudolf Biermann natočili film „SVIŇA“. Bol inšpirovaný skutočnými udalosťami súvisiacimi s vraždou novinára Jána Kuciaka. Spája sa v ňom politický thriller s drámou. Rozpočet filmu bol 740-tisíc eur, no tržby dosiahli výšku až 2 529 108 eur. Politický a kultúrny džihád na čele s autorom románovej predlohy Arpádom Soltészom si na Slovensku nadšene mädlil dlane. Veď okrem prašúl, ovplyvnil voľby a prispel k zmene politickej scény. Do vlády vyniesol namiesto Fica či Pellegriniho „trnavského Borata“… Veru tak, Igora Matoviča, ktorého (napriek všetkému, čo sa o ňom vedelo a videlo, ako slovenskú politiku skanalizoval), menovala do funkcie premiéra covidovej vlády prezidentka Zuzana Čaputová. Mala dobrú výhovorku, veď ten exot predsa vyhral voľby! Tá istá žena v Grasalkovičovom paláci ho – pre absolútnu neschopnosť už po roku – presunula (ako pezinskú skládku) z Úradu vlády do kresla šéfa ministerstva financií…
Neveriacky sledujem večerné Správy nezmenenej verejnoprávnej televízie so zmenenou skratkou STVR, ktorá v pondelok 21. 10. 2024 na ploche takmer 3 minúty (!) v strede aktuálneho obrazu o najdôležitejšom dianí dňa, aktivisticky propaguje film „PREZIDENTKA“. Deväťdesiatminútový časozberný dokument režiséra Mareka Šulíka (koprodukovaný Machajovou RTVS) bude mať v kinách (!) premiéru 31. októbra. A vraj divákom ponúkne jedinečný pohľad na päťročné obdobie piatej persóny vo funkcii prezidentského úradu Slovenskej republiky, Zuzany Čaputovej. Tvorcovia sa sústredili na zákulisie jej politickej kariéry a na vnútorné konflikty, ktorým čelila (chúďa!) počas svojho mandátu. Režisér zachytáva, ako žena, matka i dcéra v Prezidentskej kancelárii (so svojím tímom) riešila zásadné rozhodnutia, ktoré ovplyvnili vývoj Slovenska. Možno uvidíme…, hoci ja celkom isto na takýto film do kina nepôjdem. Poznám však pohľad talianskeho filmového producenta Carla Pontiho: „Ak má film úspech, je to biznis. Ak nemá úspech, je to umenie.“
V reportáži STVR však akosi pozabudli spomenúť, že Audiovizuálny fond dotoval „dielo“ najskôr v roku 2019 (v programe pre vývoj) čiastkou 23 000 eur a v roku 2021 (v programe pre produkciu) sumou 90 000 eur. O čom ma PR reportáž presvedčila? Že ide len o pokračovanie budovania kultu Zuzany Čaputovej (rod. Strapákovej), na ktorom jej tútori pracovali od štartu predvolebnej kampane v roku 2019. „Čaputová ako filmová hviezda?“ – pýta sa v úvode príspevku na sociálnej sieti minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (SMER-SSD), podľa ktorého päťročné „prezidentovanie“ Zuzany Čaputovej bol filmársky pokus o prezidentskú telenovelu. „V Prezidentskom paláci sa celý čas nakrúcala reality show a za herecké výkony budeme hlavnej hviezde platiť do konca jej života. Bingo!“ – dodáva ostro minister. Z môjho pohľadu to naznačuje nielen narcizmus najdrahšej slovenskej manekýnky, no viac kohosi zákulisné plány vrátiť pezinskú exprezidentku čoskoro do nejakej ďalšej „verejnej hry“… Po tomto ma vôbec neprekvapilo vyhlásenie Julie Navaľnej: „Až nastane čas, chcem byť prezidentkou Ruska.“
Rôzne pozadie, odlišné záujmy, rôzny meter
V rovnakom období sa zrodil a tvoril zámer nakrútiť pred prezidentskými voľbami 2024 dokumentárnu štvordielnu televíznu sériu „Prezidenti“ o žijúcich hlavách štátu: o Rudolfovi Schusterovi, Ivanovi Gašparovičovi, Andrejovi Kiskovi a zrejme aj o Zuzane Čaputovej. Každú časť nakrúcal iný režisér. Diel, venovaný jedinému dvojnásobnému slovenskému prezidentovi JUDr. Ivanovi Gašparovičovi sa ušiel slovenskej investigatívnej dokumentaristke žijúcej a pôsobiacej v Prahe – Zuzane Piussi. Viem, lebo režisérka so štábom nakrúcala štylizovanú sekvenciu s prezidentom Gašparovičom na krížovej ceste v Marianke a so mnou – autorom knihy „Hovory G …nielen o politike“ – zvláštne vedený rozhovor pod záhorskými borovicami na chalupe. Na tento projekt však AVF opakovane neodporučil dotáciu… Prečo asi? Z produkčnej agentúry som sa teraz dozvedel, že všetko – vrátane odovzdania do STVR – sa posúva. Ale už vraj existujú 3 verzie strihu. Dokumentárna séria by sa zrejme mohla do vysielania televízie dostať v roku 2025.
Mne to však nedáva zmysel, veď sa úplne vytratil aktualizačný moment, pominul aj ten prípadný konkurenčný, že? Oprava či prestavba veľkých lodí trvá spravidla dlho aj v lodeniciach. Vyzbrojený bojový krížnik nášho kinematografického priemyslu bude s pomocou AVF možno opätovne prestavaný na zaoceánsky parník, na ktorého palube sa pasažierom ponúkne bohatý, rozmanitý, no kultúrne i umelecky hodnotný program. Snáď sa to zmenou zamerania v charaktere výziev pre filmových tvorcov aj podarí. Už aj kvôli odporučeniu slávneho komediálneho herca a filmára Charlieho Chaplina: „Mysli na to, že ti pri poslednom súde všetky tvoje filmy premietnu.“
